Opozícia sa nemôže spoliehať, že ju spasia kauzy Smeru

To, čo na podnose ponúklo opozícii piešťanské CT, je preč. Lebo Vianoce a lebo referendum. Toľké vykrúcanie, čo politici nechtiac museli absolvovať pred plebiscitom, ich mierne dezorientovalo, ale ako správni partizáni nič o svojich hodnotách väčšinou neprezradili. O to najhodnotnejšie – o svoje predvolebné preferencie neprišli. Lenže zisky neboli žiadne (okrem SNS). Referendum verzus politici remíza.

Kým Smeru na to stačilo tlačové vyhlásenie, opozičníci sa asi podľa hesla, že aj negatívna reklama je reklama, strápňovali v médiách.

Potom začala opozícia riešiť nefunkčné referendum, „prezenty“ pre lekárov, odvolávanie ministra Pavlisa, ako píšem, ľahká zmätenosť. Premiér veľmi dobre predikoval, keď už prvého februára hovoril o zvlhnutí pušného prachu opozície, čím narážal nielen na naše „mladé pušky“, ktoré stihli odvtedy hlavne obrátiť aj proti sebe, ale určite myslel na „zlepenec“ ako celok.

Nebagatelizujem závažnosť tém, no Fico zatiaľ promuje sociálny balíček a keď ho celý vytiahne z rukáva, tak im ani Medical Group nepomôže.

Rozšafná rozmanitosť

Kauzy boli, sú, aj budú. Dá sa na nich trhnúť nejaký ten politický kapitál, netreba ho pustiť z rúk, je to dokonca povinnosťou opozície. Ale čo ďalej? Aký je plán? Dohodlo sa, ktorý z trpaslíkov je najväčší?

Bieda slovenskej pravice tkvie v rozšafnej rozmanitosti. V demokracii si treba chrániť pluralitu, ale je naivné myslieť si – „my to nejako vyskladáme, je nás veľa“.

Na Slovensku je približne 150 politických strán a takmer tucet by mal ešte do volieb vzniknúť. V tejto politickej džungli sa nepresadí každá. Opak je pravdou. Väčšina hibernuje, zaniká a len občas a zvyčajne chvíľkovo ktorási zažiari na politickom nebi. Niektoré vyhasínajú rýchlejšie, iné pomalšie. Po voľbách môže byť z daktorých hviezdny prach.

Politici dobre vedia, koho sa to týka. Nebyť vo vrcholovej politike nie je koniec sveta. Chcú tam však byť. A čo preto robia? Nekoordinované „tančeky“, vrážajú do seba, stúpajú si na päty a premiér tancuje svoj predvolebný valčík sám. Nemá ho kto vyzvať.

V politike nepoliticky

Viaceré opozičné strany pripomínajú skôr politické frakcie ako plne funkčné politické subjekty. V našom politickom systéme sa v stranách nepodarilo vybudovať účinné vnútronázorové platformy. Všetky i tie úprimné pokusy zlyhali. Naposledy v hnutí Nova. V základe konzervatívno-liberálna opozícia by ich potrebovala ako soľ, aby dokázala fungovať vo väčších „celkoch“.

U nás je to priam nerealizovateľné nie iba pre postoj „ja pán, ty pán“, ale napríklad aj pre trend tváriť sa v politike nepoliticky. Takže platformy áno, ale nie vo forme politických frakcií, ale ešte viac atomizované. Nezávislé indivíduum v politike ako platforma sama o sebe.

Je tu tendencia byť väčšmi nesúrodý a poskytnúť do pléna rôznorodé osobnosti. Každý si nájdeme svojho kolesíka, ktorý nás bude osobne zastupovať. Nič to, že sa nedohodne s ďalšími 149 kolesíkmi. Tomuto trendu môže časť opozície podľahnúť, ak nenájde iné východisko.