Denník N

Putinova európska piata kolóna

Foto - TASR
Foto – TASR

Kremeľ vie, že slabá Európa by bola jeho víťazstvom. Preto kurizuje extrémistom z oboch strán spektra, ktorým Únia tiež prekáža

Ak by si mal svet zo súčasného napätia medzi Ruskom a Západom zapamätať jednu vec, potom by to malo byť vedomie, že strategické ambície a zručnosti ruského prezidenta Vladimira Putina by sme nemali nikdy podceniť. Práve tak treba vnímať Putinove zálety vo vnútri Európskej únie.

Putin môže, ale aj nemusí skutočne veriť, že povstanie na Ukrajine bolo priamym dôsledkom zasahovania Spojených štátov a Európskej únie. No netreba pochybovať, že jeho obavy z úlohy európskych ideálov – a možnosti členstva v Európskej únii – boli dôležitou motiváciou v boji o Ukrajinu a pri riadení jeho činov.

Túžba národov po pripojení ku komunite demokratických štátov bola v 70. rokoch minulého storočia kľúčová pre kolaps pravicových diktatúr v Grécku, Španielsku a v Portugalsku. Rozhodujúca bola aj pri konci komunistických režimov strednej a východnej Európy. A zjavne prispela aj k zvrhnutiu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča – hlavného Putinovho spojenca – v roku 2014.

Existencia európskeho modelu naďalej láka a povzbudzuje tých, čo sa v mnohých postkomunistických krajinách usilujú o transparentné a demokratické vládnutie.

Osoh z rozkolu Európskej únie

Niet pochýb, že Putin by mal z rozpadu Európskej únie osoh. Príťažlivosť Európy ako modelu demokratického vládnutia by bola dramaticky oslabená. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v nej by sa obrátili inam.

Aj niektoré súčasné členské štáty Únie, ako je napríklad Maďarsko, kde sú už dnes veľmi rozšírené euroskepticizmus a antiliberálne nálady, by mohli byť v pokušení nasledovať Putina na ceste k autoritárskemu vládnutiu. Krajiny v celom regióne by boli vystavené ruskému tlaku a pokušeniu zveriť sa mu pod patronát.

Putin to vie a práve preto Kremeľ oslovil euroskeptické strany a skupiny z oboch extrémov politického spektra. V novembri napríklad líderka francúzskeho krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penová priznala, že jej strana dostala od ruskej štátnej banky pôžičku vo výške deväť miliónov eur.

Medzičasom ruskí oligarchovia nakupovali európske denníky vrátane The Independent, The Evening Standart a France-Soir. Francúzsky Libération nedávno popísal rozsah proputinovských kontaktov medzi vedcami, v think-tankoch, médiách a aj medzi podnikateľmi. Štátom vlastnený Gazprom je zas podozrivý z financovania antifrakovacích aktivistov v Litve a Rumunsku.

Zdá sa, že úsilie prináša výsledky. Putin sa teší významnej podpore časti európskych politikov a intelektuálov. Kremeľské vykresľovanie povstania na Ukrajine ako fašistického prevratu a ruskej anexie Krymu spolu s podporou ukrajinských separatistov ako sebaobrany ďalej šíri hustá sieť Putinových podporovateľov – vrátane profesora Princetonskej univerzity Stephena F. Cohena, českého prezidenta Miloša Zemana, maďarského premiéra Viktora Orbána, nemeckého ľavičiara Matthiasa Platzecka a holadského pravičiara Geerta Wildersa.

Súboj hodnôt

Putinov naratív v mnohom pripomína sovietsku propagandu. No aj napriek tomu mnohých ovplyvnil práve v čase, keď je európsky projekt aj bez toho pod veľkým tlakom v dôsledku hospodárskej krízy.

Na obzore je teda súboj hodnôt. V jednom rohu stojí Európska únia s demokraciou, slobodou, vládou zákona a inštitucionalizovanou medzinárodnou spoluprácou. V druhom stojí Putin reprezentujúci autoritárstvo, netoleranciu, používanie sily a zastrašovania v zahraničnej politike.

Európsky establishment nanešťastie nerobí dosť, aby sa postavil ofenzíve Moskvy. Platí to obzvlášť o Berlíne, kde nemecká vláda pokračuje s presadzovaním úspor v eurozóne aj napriek anemickému hospodárskemu rastu a veľkej nezamestnanosti.

Ak sa Putin naozaj rozhodol zničiť Európsku úniu, takýto prístup je najlepším spôsobom, ako mu v tom pomôcť. Európa zúfalo potrebuje rast a jeho dosiahnutie si žiada líderstvo od najdôležitejšieho štátu Únie Nemecka a jeho kancelárky Angely Merkelovej. Nemecká verejnosť musí vedieť, čo je v stávke – a prečo by pokračovanie v súčasnom trende mohlo Európsku úniu vohnať do rúk Vladimira Putina.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie