Denník N

Putinova európska piata kolóna

Foto - TASR
Foto – TASR

Kremeľ vie, že slabá Európa by bola jeho víťazstvom. Preto kurizuje extrémistom z oboch strán spektra, ktorým Únia tiež prekáža

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ak by si mal svet zo súčasného napätia medzi Ruskom a Západom zapamätať jednu vec, potom by to malo byť vedomie, že strategické ambície a zručnosti ruského prezidenta Vladimira Putina by sme nemali nikdy podceniť. Práve tak treba vnímať Putinove zálety vo vnútri Európskej únie.

Putin môže, ale aj nemusí skutočne veriť, že povstanie na Ukrajine bolo priamym dôsledkom zasahovania Spojených štátov a Európskej únie. No netreba pochybovať, že jeho obavy z úlohy európskych ideálov – a možnosti členstva v Európskej únii – boli dôležitou motiváciou v boji o Ukrajinu a pri riadení jeho činov.

Túžba národov po pripojení ku komunite demokratických štátov bola v 70. rokoch minulého storočia kľúčová pre kolaps pravicových diktatúr v Grécku, Španielsku a v Portugalsku. Rozhodujúca bola aj pri konci komunistických režimov strednej a východnej Európy. A zjavne prispela aj k zvrhnutiu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča – hlavného Putinovho spojenca – v roku 2014.

Existencia európskeho modelu naďalej láka a povzbudzuje tých, čo sa v mnohých postkomunistických krajinách usilujú o transparentné a demokratické vládnutie.

Osoh z rozkolu Európskej únie

Niet pochýb, že Putin by mal z rozpadu Európskej únie osoh. Príťažlivosť Európy ako modelu demokratického vládnutia by bola dramaticky oslabená. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v nej by sa obrátili inam.

Aj niektoré súčasné členské štáty Únie, ako je napríklad Maďarsko, kde sú už dnes veľmi rozšírené euroskepticizmus a antiliberálne nálady, by mohli byť v pokušení nasledovať Putina na ceste k autoritárskemu vládnutiu. Krajiny v celom regióne by boli vystavené ruskému tlaku a pokušeniu zveriť sa mu pod patronát.

Putin to vie a práve preto Kremeľ oslovil euroskeptické strany a skupiny z oboch extrémov politického spektra.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie