Denník N

Autor knihy o dronoch: štát ich nevidí, amatéri ich často nevedia ovládať

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto - UpVision
Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Mnoho lacných dronov pochádza z Číny, nikto neručí za ich spoľahlivosť, čo v kombinácii s amaterizmom niektorých majiteľov predstavuje veľké riziko, hovorí Jakub Karas.

Predstavte si situáciu, že na miesto dopravnej nehody dorazí ešte pred sanitkou špeciálny dron, ktorý prinesie prístroje na oživenie činnosti srdca. Alebo že drony lietajú nad miestom, ktoré zasiahla lavína a pátrajú po uviaznutých lyžiaroch.

Podľa Čecha Jakuba Karasa (34), ktorý je spoluautorom knihy o bezpilotných lietadlách, môžu byť takéto veci onedlho realitou. Chýbajú však zákony, ktoré by sa tomuto trendu prispôsobili. „Výhodou dronu je, že sa naň dajú pripevniť rôzne typy senzorov, vrátane termovízie alebo infračervených kamier. To je dôvod, prečo na ich väčšie využitie dnes tlačia zvlášť hasiči a záchranári,“ hovorí Karas. 

Kedy vznikli drony?

Prvé vznikli počas prvej svetovej vojny v USA. V tom čase to boli vlastne bezpilotné okrídlené bomby, ktorými vojaci skúšali útočiť na nepriateľské ciele. Neboli ešte riadené, boli to len akési dvojplošníky s vrtuľou, pri ktorých sa nastavil smer letu a počet otáčok vrtule, po ktorom majú odhodiť krídla. Bomba následne padala voľným pádom. Pilotované drony sa objavili až neskôr. Počas vojny vo Vietname ich napríklad využívali na monitorovanie nepriateľského územia.

Hlavný rozmach však prišiel až s takzvanou vojnou proti teroru.

Po 11. septembri sa drony stali aj nástrojmi na zabíjanie. Američania ich vybavili raketami, ktorými mohli na diaľku likvidovať svojich nepriateľov. Do dronov sa vo veľkom investovalo, aby mohli zostať dlho vo vzduchu, doplňovali sa rôzne optické senzory, ovládanie pomocou GPS a podobne.

Na čo slúžili prvé civilné drony?

Objavili sa niekedy na prelome tisícročí a mali podobné využitie ako pôvodne v armáde – robili sa nimi mapy alebo fotky nejakého územia. Prvé komerčné drony boli drahé, mali veľké rozmery, vyrábali sa z kvalitných kompozitných materiálov, ich cena sa pohybovala v stovkách tisíc eur. To sa však rapídne zmenilo niekedy okolo roku 2013, keď prišli na trh menšie drony vyrobené z plastu, ktoré už boli cenovo dostupné. Odrazu už nebol problém zohnať dron aj do tisíc eur a cena naďalej klesala.

UAV DJI S1000 low
Jakub Karas (34) je spolumajiteľ firmy UpVision, ktorá poskytuje letecké práce pomocou dronov. Má licenciu na šesť typov bezpilotných lietadiel, je riaditeľom českej Aliancie pre bezpilotný letecký priemysel a poradcom medzirezortnej skupiny pre prípravu zákonov v oblasti dronov. Jeho firma nedávno predstavila mobilnú aplikáciu MAIA, ktorá umožňuje majiteľom dronov získať informácie napríklad o tom, kde sa nesmie lietať. Foto – Archív J. Karasa

Väčšina dronov dodnes slúži na fotenie alebo robenie videí?

Je to prirodzené, pretože tieto veci dokáže robiť úplne každý, kto si kúpi dron. Stále väčší dopyt po využití dronov však vidíme v poľnohospodárstve. Napríklad v USA sa predpokladá, že sedemdesiat percent dronov bude časom lietať práve pre poľnohospodárov.

Prečo práve pre nich?

Drony ponúkajú veľmi lacný spôsob, ako si farmári môžu vyrobiť takzvanú aplikačnú mapu. To je špeciálna mapa pôdy, kde podľa zafarbenia vidia, ktoré časti treba viac hnojiť a kde už hnojiť nemusia. Vďaka tomu môžu ušetriť značné peniaze za hnojivo. Takéto mapy sa vytvárali aj v minulosti, potrebovali ste však na to vrtuľník alebo lietadlo. To bolo, samozrejme, finančne náročné, preto si takéto mapy nechalo vytvoriť len obmedzené percento farmárov.

Pomocou dronov sa dnes vytvárajú aj špeciálne mapy pre poľnohospodárov, na ktorých sú vidieť staršie podzemné odvodňovacie systémy, ktoré zo zeme nie sú nevidieť. Foto - J. Karas
Pomocou dronov sa dnes vytvárajú aj špeciálne mapy pre poľnohospodárov, na ktorých sú vidieť staršie podzemné odvodňovacie systémy, ktoré zo zeme nie sú nevidieť (vľavo). Vpravo je špeciálna mapa pre farmárov. Drony urobia fotky poľa pomocou infračerveného žiarenia, vďaka ktorým vidia aktuálny stav jednotlivých častí. Foto – J. Karas

V poľnohospodárstve sa vraj drony používajú aj na záchranu sŕn.

Áno, nie je výnimočné, že kombajn na poli poseká malé srnča. Príchod kombajnu vyplaší ich mamu, ktorá utečie a ony bez nej zostanú skryté v obilí a čakajú tam úplne paralyzované. Drony tomu pomáhajú predísť. Ráno pred sekaním ponad pole preletí dron, ktorý pomocou termovízie zisťuje, či sa niekde neschováva srnčia rodinka, aby ju mohli včas odplašiť.

Ako ďalšia sľubná oblasť sa spomína energetika.

Drony sa už dnes bežne používajú na kontrolu solárnych panelov. Dron jednoducho lieta nad panelmi a pomocou termovízie zisťuje, či tam nie sú teplotné výkyvy. Vďaka tomu sa dá zistiť, ktoré panely pracujú a ktoré je potrebné vymeniť. Je to rýchlejšie, než keď tie panely musí obehnúť technik s prístrojmi, zvlášť pokiaľ sa bavíme o veľkých solárnych elektrárňach.

dron kolaz
Na východe Slovenska ochranári pomocou dronu inštalovali na drôty vysokého napätia ochranu pre vtáky. Foto – TASR

Veľa sa hovorilo o využití dronov na doručovanie zásielok, tomu však bránia letecké predpisy. V európskych štátoch nie je povolené, aby drony lietali mimo dohľadu ich operátora. 

To je pravda, s výnimkou armády musí operátor vždy udržiavať s dronom vizuálny kontakt. Je tu však stále väčší tlak zo strany amerických gigantov, ako je Google či Amazon, aby sa tieto predpisy zmiernili. Aj v Európe môžeme vidieť rôzne výnimky. Napríklad v Nemecku prepravná spoločnosť DHL začala pred dvomi rokmi prevážať pomocou dronu zásielky liekov na jeden nemecký ostrov v Severnom mori. Dron tam lieta nad morom, mimo osídlených oblastí, preto to úrady povolili.

Do toho pribúdajú aj ľudia, ktorí si kupujú drony výlučne ako hobby.

Je pravda, že sa objavili viaceré nové formy zábavy. Existujú napríklad aplikácie, pomocou ktorých si naprogramujete dron, aby vás sledoval a natáčal pri rôznych aktivitách, napríklad pri extrémnych športoch. A objavil sa aj fenomén FPV Racing.

Preteky dronov?

Áno, sú to preteky malých dronov, ktoré merajú len niekoľko centimetrov. Konajú sa napríklad na rôznych veľkých parkoviskách alebo ihriskách. Vytvorí sa dráha, kde sú rôzne prekážky. Zvíťazí ten, kto ju preletí čo najskôr. Hráči ovládajú drony pomocou diaľkového ovládania a špeciálnych okuliarov, do ktorých sa prenáša obraz z dronu. Ten sa zároveň prenáša aj do monitorov, kde môžu diváci sledovať, ako sa tie drony vyhýbajú prekážkam.

Video: Jeden z finálových letov majstrovstiev dronov v Dubaji 

Kto sa takýchto pretekov účastní?

Väčšinou sú to mladí chalani. Nedávno sa v Dubaji konali majstrovstvá sveta, ktoré vyhral pätnásťročný chlapec a zinkasoval milión dolárov. Táto móda už dorazila aj k nám. V Česku sa začiatkom júna konal turnaj, kde bola možnosť kvalifikovať sa na najbližšie majstrovstvá sveta, ktoré budú v USA.

Naopak, štátne úrady zatiaľ drony využívajú len minimálne. V prípade Slovenska sa objavili pokusy nasadzovať drony na monitorovanie hranice s Ukrajinou, inak nič.

To sa však začína meniť. Výhodou dronu je, že sa dajú naň pripevniť rôzne typy senzorov vrátane termovízie alebo infračervených kamier. Na ich väčšie využitie preto dnes tlačia napríklad hasiči a záchranári. Hasiči napríklad môžu dron využiť na rýchlu lokalizáciu požiarov alebo pri pátraní po ľuďoch pri povodniach. Pri chemických haváriách môžu pomocou dronov zase zisťovať úroveň znečistenia ovzdušia alebo ktorým smerom sa znečistenie šíri.

Aké sú ďalšie možnosti?

Samostatnou kapitolou je činnosť horskej služby. Drony sa môžu uplatniť napríklad pri lavíne, keď budú lietať s detektormi nad postihnutou oblasťou a hľadať, kde sú zasypaní ľudia. Potom sú tu napríklad pokusy, ktoré vidíme v Holandsku, využiť drony ako rýchlu zdravotnú pomoc. Testujú tam situácie, keď by dron pri nejakej dopravnej nehode vyrazil na miesto a priniesol defibrilátor alebo nejaký zdravotnícky materiál. Zároveň by v sebe niesol aj batériu, do ktorej sa tieto prístroje môžu pripojiť, aby mali energiu.

Takže by záchranári spolu so sanitkou vyslali aj dron?

Presne tak. Môže sa totiž stať, že dron priletí rýchlejšie než sanitka, ktorá sa musí prekľučkovať ulicami mesta. Takže privezie zdravotnícky materiál a ľudia, ktorí sú na mieste nehody, sa môžu pokúsiť čo najskôr oživiť ťažko zranených podľa pokynov z linky 112.

Video: Takto by mohli vyzerať bezpilotné „sanitky“

Čo dnes bráni takémuto využitiu? Predpisy?

Áno, technológie sú v tomto prípade o kus ďalej pred legislatívou. Dnes už sú niektoré typy dronov také vyspelé, že sa dokážu samy sebe vyhýbať, dokážu sa automaticky vyhýbať prekážkam, dokážu sledovať nejaký objekt, ktorý sa im zadá. Niektoré sú už schopné aj plne autonómneho letu bez operátora.

S rozmachom dronov však súvisia i mnohé riziká. Aké sú tie hlavné?

Vždy je to hlavne o ľuďoch. Najväčšie riziko dnes spočíva v tom, že dron si môže kúpiť každý a málokto sa zdržuje so získavaním nejakej licencie. Takže človek si jeden deň kúpi dron, druhý deň si s ním nafotí dom a tretí deň s ním ide nafotiť Bratislavský hrad. Vôbec ho nezaujíma, či sa v tých miestach smie lietať, či je vhodné počasie, či náhodou nie sú v okolí ľudia, ktorým by mohol spôsobiť zranenie.

Takéto veci sa stávajú?

Vážne zranenia sú už bohužiaľ bežnou záležitosťou. Obvykle k nim dochádza na nejakých hromadných podujatiach, ako sú koncerty, kde dron spadne na divákov. Naposledy sa takáto vec stala pred mesiacom v Kanade, kde žene spadol na hlavu dron z výšky päťdesiatich metrov.

Veľké škody však môžu vzniknúť, aj keď sa zdanlivo nič vážne nestane. V Prahe pred pár týždňami letel nejaký amatér s dronom v blízkosti pristávacej dráhy letiska. Kvôli nemu museli odkloniť lety veľkých dopravných lietadiel a okamžite vzlietli do vzduchu helikoptéry leteckej služby polície. Škody sa okamžite počítali v stovkách tisíc eur.

Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto - Browning Media
Pred dvoma rokmi dron narazil do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii a spôsobil jej otras. Foto – Browning Media

Čo je príčinou takýchto nehôd? Zlé ovládanie?

Väčšinou je za tým chyba ich operátora, keď zle zareaguje na nejakú situáciu alebo mu dron jednoducho uletí mimo dosahu ovládania. Môže sa stať aj to, že preletí v blízkosti nejakých vysielačov, pri ktorých stratí signál. Nezabúdajme, že mnoho z tých lacných dronov sa vyrába v Číne, nemajú žiadnu certifikáciu a nikto vlastne neručí za ich spoľahlivosť.

Má štát nejaké nástroje, ako majiteľov dronov kontrolovať?

Takmer žiadne. Drony nie sú viditeľné na bežných radaroch, takže štát o letoch nemá prehľad.

Dá sa s tým niečo robiť?

V Česku napríklad spolu s Českým vysokým učením technickým pracujeme na vývoji modulu, ktorý by sa zabudoval do dronu a vysielal by presnú informáciu o jeho polohe a výške v reálnom čase. Fungoval by ako odpovedač, ktorý majú veľké lietadlá. Riešením teda je, aby boli drony povinne vybavené nejakou technológiou, vďaka ktorej by boli jednoducho identifikovateľné.

O koľko by potom stúpla cena dronu?

Rádovo o desiatky eur. Existujú však aj jednoduchšie riešenia. Napríklad v USA už platí zákon, podľa ktorého majiteľ každého drona nad 250 gramov sa musí povinne registrovať na civilnom úrade, a to bez ohľadu na to, či s ním robí letecké práce alebo ide o amatéra, ktorý len lieta na lúke. Funguje to potom psychologicky: keď majiteľ vie, že jeho meno je niekde evidované, tak si možno povie, že by nebolo dobré lietať na nejakom zakázanom mieste.

Vaša firma UpVision nedávno vyvinula aj mobilnú aplikáciu MAIA, ktorá je určená operátorom dronov. Čo umožňuje?

Je to bezplatná mobilná aplikácia, ktorú si môže stiahnuť ktokoľvek pre Android a iOS. Vďaka nej si môže zistiť v rámci celej Európy podľa aktuálnej polohy, kde sa smie lietať, alebo sú tam vzdušné obmedzenia. Môže sa v nej vytvárať aj automatický letový denník alebo štatistika využitia batérií, čo je tiež jeden z predpokladov bezpečného lietania. Zároveň môže zdieľať svoju polohu na mape, takže môže byť viditeľný pre iných operátorov, ktorí by chceli lietať na rovnakom mieste.

ceska-aplikace-maia-pro-bezpilotni-letani-1

Ako sme hovorili v úvode: drony vznikli pôvodne ako vojenská technológia. Majú sa v rámci armády ešte niekam posunúť?

Napríklad americká armáda v súčasnosti testuje špeciálne drony, ktoré slúžia na prepravu výstroja pre vojakov. V praxi to vyzerá tak, že pochoduje kordón vojakov a okolo nich lietajú drony, ktoré nesú ich zásoby alebo zbrane. Potom sú tu takzvané nano-drony, ktoré si vojak strčí aj do vrecka a vypustí ich napríklad pri budove, ktorú potrebujú preskúmať. Nedávno takto Američania zabili teroristu, ktorému sa hovorilo džihádista John. Sledovali ho pomocou malého drona a následne naň naviedli väčší dron, aby ho zlikvidoval.

Video: Keď zlyhá vojenský dron pred ministrom obrany…

O najnovšej americkej stíhačke F-35 sa niekedy hovorí, že môže byť historicky posledným typom pilotovanej stíhačky. Aký je váš názor?

Podľa mňa budú vzdušné sily vždy kombináciou pilotovaných a bezpilotných strojov. Ukázalo sa, že aj rozvoj dronov má svoje limity. Drony sú v podstate tiež pilotované lietadlá, iba na diaľku. Ich operátor však nemá také možnosti ako klasický pilot. Je rozdiel, keď sedíte v kokpite v centre diania, ako keď sedíte v tmavej miestnosti a všetko sledujete cez kamery. Nejde len o to, že v kokpite môžete inak vyhodnotiť situáciu a má to aj iný nápor na psychiku

V akom zmysle?

Pri operátoroch dronov má americká armáda veľmi vysokú fluktuáciu zamestnancov. Ukázalo sa, že bežný človek nedokáže dlhodobo znášať režim, keď sedí cez deň v tmavej miestnosti, zabíja na diaľku ľudí a večer ide domov k rodine. Je to iný nápor psychiku, ako keď je pilot dlhodobo na vojenskej základni a žije v tom prostredí aj po službe.

Lietanie s dronmi na Slovensku 

Slovenské predpisy sa nijak neprispôsobili rozmachu bezpilotných prostriedkov. Pre komerčné lietanie sa vyžaduje licencia od Dopravného úradu na prevádzkovanie leteckých prác, ktorá je porovnateľná s licenciou pre lietanie na bežných lietadlách.

Žiadateľ musí absolvovať písomné i praktické skúšky pred úradníkmi, musí mať vypracovanú prevádzkovú príručku a mať uzatvorené špeciálne poistenie. Absolvovať celú procedúru trvá niekoľko mesiacov. Žiadateľ musí zároveň uhradiť poplatok 600 eur.

Licencia sa vydáva len na jeden rok, následne sa môže predĺžiť o ďalšie dva roky za poplatok 350 eur.

Slovenský dopravný úrad doteraz vydal celkovo 22 licencií pre letecké práce pomocou bezpilotných prostriedkov. V susednom Česku už úrady vydali 83 licencií.

Byrokracia nekončí ani po získaní licencie. V prípade, že podnikateľ chce pomocou dronu robiť fotografie alebo natáčať video, potrebuje každý let s predstihom niekoľkých týždňov ohlásiť ministerstvu obrany. Zákon totiž nerozlišuje, či niekto robí letecké fotografie pomocou dronu alebo pomocou klasického lietadla. Táto požiadavka je slovenským unikátom, napríklad v Česku sa súhlas ministerstva obrany pred každým letom nevyžaduje.

Dopravný úrad v súčasnej dobe neplánuje na tejto legislatíve nič meniť. Čaká sa na to, ako budú vyzerať spoločné európske nariadenia v oblasti dronov, ktoré by mali byť hotové v polovici roku 2017.

Viac informácií na stránkach Dopravného úradu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie