Denník N

Župné voľby budú prvýkrát v histórii naozaj dôležité

Voľby v roku 2017 ukážu niekoľko dôležitých vecí. Nielenže rozhodnú o politickej budúcnosti Mariana Kotlebu, ale ukážu aj reálnu silu dvojice SaS a OĽaNO.

Autor vydáva Newsfilter, vo volebných kampaniach
radil viacerým slovenským politikom

Rozhodnutie strán SaS a OĽaNO o spoločnom postupe v najbližších župných voľbách a predstavenie prvých kandidátov de facto odštartovali predvolebnú kampaň. V médiách táto správa takmer zanikla, no župné voľby, ktoré sa budú konať na jeseň 2017, budú prvýkrát od svojej existencie dôležité aj z pohľadu „veľkej“ politiky.

Ako prvý otvoril diskusiu o župných voľbách podpredseda Národnej rady Martin Glváč, ktorý už pred dvoma mesiacmi načrtol hneď niekoľko zaujímavých zmien: 1. Župné voľby by mohli byť jednokolové (a už to vraj bolo v koalícii „predbežne prijaté“). 2. Župné voľby by sa konali spolu s komunálnymi. 3. Koalície v župných voľbách by mali kopírovať vládnu koalíciu. 4. V Banskobystrickom kraji by mala vzniknúť veľká koalícia aj s opozičnými stranami, aby porazila Mariana Kotlebu.

Prvé dva body by mohli byť populárne vo veľkej časti verejnosti – ušetria sa tým peniaze a zvýši sa doteraz mizerná účasť. Druhé dva body by mohli pomôcť Smeru politicky – bratské rozdelenie si žúp medzi koaličnými stranami a odstavenie Kotlebu v Banskobystrickom kraji, čo by mu zobralo vietor z plachiet pred budúcimi parlamentnými voľbami. Teda takto asi uvažujú stratégovia v Smere, no zádrh by mohol byť v prvom, respektíve vo štvrtom bode.

Víťazstvo Kotlebu v druhom kole v roku 2013 bolo anomáliou, pretože v drvivej väčšine prípadov sú v druhom kole všade vo svete odstavení práve extrémistickí kandidáti. Ak nebola Glváčova idea zrušiť druhé kolo iba vypustený balónik na otestovanie atmosféry, je to trestuhodné zahrávanie sa s ohňom. Smeru by pri rozbitej pravici vo väčšine krajov takéto rozhodnutie síce pomohlo, no práve v Banskobystrickom kraji by pri nedohode na koalično-opozičnom kandidátovi mohol tento krok pomôcť k opätovnému víťazstvu Marianovi Kotlebovi.

A ak sa Kotleba v roku 2017 stane opäť županom, v nasledujúcich parlamentných voľbách môže dosiahnuť extrémne nebezpečný výsledok. Preto verme, že v Smere neuvažujú takto krátkozrako a dve kolá ešte aspoň v najbližších voľbách ponechajú. (V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť tohtotýždňový výrok Kotlebom porazeného Vladimíra Maňku: „Ten, kto prejde do druhého kola s Kotlebom, v ňom na 90 percent vyhrá.“ – Vzhľadom na autora je tento výrok kandidátom na hlášku roka.)

V každom prípade sa dá predpovedať, že koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd (a Sieť ako voliteľný doplnok) si väčšinu žúp rozdelia medzi sebou – s väčšou pravdepodobnosťou v Košickom, Nitrianskom (oba kraje Smer + Most), Trenčianskom a Žilinskom kraji (oba kraje Smer + SNS) a s menšou pravdepodobnosťou aj v Trnavskom a Prešovskom kraji. V poslednom menovanom kraji môže vzhľadom na početný výskyt rómskych osád prekvapiť aj prípadný silný kandidát ĽSNS a bude tam podobná situácia ako v Banskobystrickom kraji – na zdolanie Kotlebu sa budú musieť spojiť všetky strany naprieč celým politickým spektrom, bez ohľadu na to, či sa ešte stále budú konať opozičné protesty pod Ficovými oknami.

Rozhodnutie SaS a OĽaNO o spoločnom postupe je významným potvrdením ich úzkej povolebnej spolupráce. V parlamente tieto strany vystupujú tak koordinovane, že pri nových poslancoch majú ľudia problém rozlíšiť, kto reprezentuje ktorú stranu. Koaličná kandidatúra vo všetkých ôsmich krajoch je preto logická a bude zároveň veľkým testom ich spoločného výtlaku. Župné voľby sú však špecifické svojou mimoriadne nízkou účasťou a do veľkej miery v nich rozhoduje mobilizácia členskej základne. Tieto dve strany majú dokopy podľa posledných údajov presne 159 členov, takže ak sa niektorému z ich kandidátov podarí vyhrať v niektorom z vyššie vymenovaných krajov, bude to pomerne veľké prekvapenie.

Zaujímavé bude sledovať, ako sa vo voľbách zachovajú mimoparlamentné a prípadné nové strany. Tradičné strany ako KDH či SMK majú v regiónoch stále pomerne silné zastúpenie, preto by ich pri logickej úvahe mali SaS a OĽaNO prizvať do koalície. Druhou možnou úvahou však môže byť aj stratégia „vyhladovania“ a postupné zbavenie sa politickej konkurencie. Autor si ani pri pomerne dobrých tipovacích schopnostiach netrúfa odhadnúť, ktorou cestou sa „opozičná rada“ vyberie. Nech už to dopadne akokoľvek, naznačí to mnohé aj v súvislosti s ďalšími parlamentnými voľbami.

V špecifickej situácii budú aj nové politické subjekty – ak sa rozhodnú spolupracovať s SaS a OĽaNO, poprú tým jeden zo základných dôvodov svojho vzniku, a ak sa rozhodnú ísť do volieb samostatne, sú takmer bez akejkoľvek šance na úspech (Daniel Lipšic o tom v roku 2013 mohol napísať knihu). Riešením môže byť aj originálny postup v podobe deklarácie, že strana do župných volieb nebude kandidovať, pretože VÚC považuje za zbytočné a chce ich zrušiť. Takýto postup možno očakávať najmä od novej strany Richarda Rybníčka, ktorý existenciu žúp dlhodobo kritizuje a preferuje vznik viacerých kantónov s omnoho väčšími kompetenciami.

Špecifickým bude, ako v každých voľbách, Bratislavský kraj. Tu je šanca koalície SaS a OĽaNO na úspech najvyššia, hoci avizovaný kandidát Juraj Droba má pred sebou ešte veľmi veľa práce. Či už budú voľby jedno-, alebo dvojkolové, výsledok bude v tomto kraji najmenej predvídateľný. Kandidovať sa tu chystá aj rodinný typ Boris Kollár, bratislavský exprimátor Milan Ftáčnik (tentoraz už ako od Smeru naozaj nezávislý), očakávať sa dá aj silný kandidát za vládnu koalíciu a do hry vstúpi určite aj niekoľko odvážlivcov z radov bratislavských aktivistov. Takmer každý si totiž myslí, že úradujúceho župana Pavla Freša porazí aj s prstom v nose.

Župné voľby teda ukážu minimálne štyri dôležité veci (podľa poradia dôležitosti): 1. Aká bude politická budúcnosť Mariana Kotlebu. 2. Či sa podarí koalícii SaS a OĽaNO prelomiť hegemóniu Smeru (a najnovšie už aj jeho koaličných partnerov) aspoň na úrovni VÚC. 3. Ako sa etablujú nové politické subjekty, ale aj staré s novými lídrami. 4. Kto ovládne pomerne bohatý Bratislavský kraj. Jedno je však jasné už teraz – župné voľby by prvýkrát nemali brať na ľahkú váhu ani politické strany, ani voliči.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie