Putin sa v Pešti cíti ako doma

Najlepšie na Putinovej návšteve v Budapešti je, že je úplne zbytočná – aspoň pre Maďarsko. Viktor Orbán sa snažil svojich voličov i Európsku úniu presvedčiť, že je nutná a neodkladná pre novú dohodu s Gazpromom. Aby vraj Maďari mali aj zajtra čím kúriť.

Zmluvu o dodávkach plynu však za normálnych okolností nedojednávajú a nepodpisujú lídri krajín. Navyše nijako nesúri. Platná zmluva síce vyprší koncom tohto roka, Maďarsko však ešte neodobralo veľké množstvo z plynu, ktorý mu podľa nej patrí.

Môže ho odoberať postupne aj po vypršaní zmluvy, zásobovanie má teda zaistené až do roku 2018. Je navyše veľmi nevýhodné upísať sa Gazpromu opäť na dvadsať rokov dopredu práve teraz , keď trh s plynom prechádza zásadnými zmenami a dodávky Maďarsku by sa dali ďalej diverzifikovať.

Ak nejde o plyn, zostáva ako dôvod návštevy len politika. To je horšie než potvrdenie závislosti od Gazpromu. Pre Putina je cesta dôležitá, aby ukázal, že má i v Únii spojenca/poskoka, ktorému vôbec neprekáža, čo stvára na Ukrajine.

Obzvlášť sa to hodí v čase, keď je už jasné, že opäť podviedol Západ ďalším len na oko uzatvoreným prímerím. V Pešti sa správa ako doma, môže si dokonca s vylúčením hostiteľov uctiť sovietskych vojakov, ktorí potlačili pokus Maďarska vymaniť sa v roku 1956 z ruskej závislosti.

Prečo sa mu Orbán tak demonštratívne podriaďuje, je menej jasné. Pôjde o zmes trucovitého odkazu Západu, že naň nie je odkázaný, verejné prihlásenie sa k autoritárskemu modelu, ktorý i podľa ruského vzoru sám buduje, a snahy získať ruské peniaze, ktoré musí prerozdeliť medzi svojich oligarchov, aby si udržal moc.