Československý veterán Boček ako 93-ročný opäť riadil Spitfire (video)

Československý vojnový veterán Emil Boček sa vo štvrtok stal jedným z najstarších pilotov stíhacieho lietadla Spitfire. Za „knipel“ stíhačky, s ktorou sa v Británii zúčastnil bojov proti nacistickému Nemecku, zasadol na londýnskom letisku Biggin Hill. 93-ročný Boček neriadil dvojmiestny historický stroj sám, pilotovanie prevzal počas letu.

Boček si za pomerne značného záujmu médií sadol do kokpitu okolo 14:30 SELČ, vo vzduchu strávil necelých 30 minút. Spitfire pilotoval po viac ako 70 rokoch, naposledy v ňom sedel v Československu niekoľko mesiacov po vojne.

„Bolo to niečo úžasné, po tých dlhých rokoch, keď som v ňom nesedel,“ povedal po pristátí. Na otázku, aké mal pocity, keď vo vzduchu prevzal riadenie, odpovedal, že pilotovanie Spitfire človek nemôže zabudnúť.

Jediným problémom podľa neho bola komunikácia s pilotom, pretože ho v slúchadlách zle počul. Poznamenal, že pilotovanie nad Anglickom nebolo až také ťažké, pretože v Česku stále lieta na športovom lietadle. Brigádny generál bol z letu evidentne nadšený.

Veliteľ: Nikdy im nemôžeme vrátiť všetko

Ešte pred štartom sa zúčastnil slávnostnej omše, ktorú za padlých pilotov odslúžil pražský arcibiskup Dominik Duka. Slávnostný deň generál Boček zakončil položením venca pri pamätníku bitky o Britániu v Londýne. Stretol sa pri ňom aj s veliteľom RAF Stephenom Hillierom, ktorému vyrozprával svoje spomienky na vojnu. Večer pre českého veterána pripravili recepciu v klube RAF.

Želanie znovu sa preletieť vo Spitfire predniesol Boček vlani na jeseň, keď pri príležitosti 75. výročia založenia časti československých perutí pri RAF vydala Česká mincovňa pamätné mince so znakmi týchto útvarov. Na organizácii a financovaní akcie sa okrem armády podieľali práve Česká mincovňa, Czech Spitfire Club, Nadačný fond Air Maršála RAF Karla Janouška, križiaci s červeným srdcom – Cyriaci a Letecký klub generála Janouška.

„Pokúšame sa vrátiť niečo našim pilotom, technikom a všetkým, ktorí mali odvahu odísť do zahraničia a za našu republiku bojovať. Viem, že im to nemôžeme nikdy vrátiť, ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť,“ povedal po úspešnom lete končiaci veliteľ českých vzdušných síl Libor Štefánik.

Podľa obchodného riaditeľa Českej mincovne Aleša Brixa chystali akciu asi trištvrte roka. „Snažíme sa dnes splniť sen človeku, ktorý umožnil, aby sa plnili sny nám,“ poznamenal.

Smrti unikol už pri výcviku

Boček utiekol z okupovanej vlasti na konci roka 1939, keď nemal ešte ani 17 rokov. Do západnej Európy sa dostal cez Balkán a Bejrút. Vo Francúzsku sa zúčastnil ústupových bojov a do Anglicka priplával v júli 1940. Ešte v lete sa prihlásil do letectva, vybrali ho k pozemnému personálu. Ako mechanik pôsobil v 312. československej stíhacej peruti.

Boček stále túžil stať sa pilotom, no veliteľ hangára sa špičkového mechanika vzdať nechcel. Nakoniec sa mu podarilo do výcviku pilotov prihlásiť, absolvoval ho v Británii a v Kanade.

Ešte pri výcviku tesne unikol smrti, keď mu zlyhal motor a musel núdzovo pristáť. Stíhacím pilotom sa stal na jeseň 1944. V 310. československej stíhacej peruti sprevádzal bombardéry, nad Európou lietal aj vtedy, keď stíhači útočili na stanovené pozemné ciele.

Do konca vojny sa zúčastnil 26 operačných letov, vo vzduchu bol takmer 74 hodín.

Po vojne v armáde pôsobil ešte niekoľko mesiacov. Od letectva odišiel v roku 1946 a s kamarátom si založili súkromnú dielňu. Na rozdiel od ďalších československých letcov na západnom fronte sa vyhol komunistickému prenasledovaniu. Za jeho činy ho vyznamenali Radom Bieleho leva.