Denník N

Zdá sa vám, že tento rok sa vo svete dejú samé hrozné veci? Nemusí to byť náhoda

Vojenské hliadky na Anglickej promenáde v Nice. 14. júla tam tuniský útočník zabil 84 ľudí. Foto – TASR/AP
Vojenské hliadky na Anglickej promenáde v Nice. 14. júla tam tuniský útočník zabil 84 ľudí. Foto – TASR/AP

Teroristické útoky, masové vraždy, nástup xenofóbnych a populistických lídrov, trieštenie EÚ a chaos v Turecku. Rok 2016 je plný zlých správ.

Posledné týždne a mesiace to vyzerá tak, že všade, kde by sa mohlo stať niečo zlé, sa to aj stane. Teroristické útoky, rasové napätie v Spojených štátoch, brexit, zlé vzťahy medzi NATO a Ruskom, prevrat v Turecku, nárast extrémnej pravice a xenofóbnych zoskupení v demokratických krajinách, nevyriešené blízkovýchodné konflikty.

Čas medzi jednotlivými udalosťami ako keby sa skracoval, pomaly už neprejde deň bez nejakého vážneho incidentu.

David A. Bell, ktorý je profesorom histórie na Princetonskej univerzite, v časopise Foreign Policy napísal, že to nemusí byť náhoda. V dejinách ľudstva sú roky, v ktorých sa udialo toľko dramatických udalostí a zásadných zmien, že sa zmenil kurz dejín. Navyše sa zdá, že to, čo sa udeje na jednej strane sveta, má na vývoj v jeho inej časti možno oveľa väčší vplyv, ako by sme si mysleli.

„Bolo by dobré si zapamätať, že rušivé udalosti môžu spustiť iné v rôznych podobách a dokonca aj vo veľkej vzdialenosti. Niekedy sú prepojenia jasné, niekedy menej,“ napísal Bell.

Je tento rok naozaj zlý?

Americký historik tvrdí, že nateraz sa nedá povedať, či sa tento rok zapíše do učebníc histórie ako obzvlášť významný. Do jeho konca ešte chýba pár mesiacov a skutočný dosah viacerých udalostí sa ukáže až neskôr. Faktom však je, že toto leto zažívame, hlavne na Západe, kde je stále prítomná koncepcia konca sveta, príchodu Mesiáša či návratu Krista, viac úzkosti ako inokedy.

Napriek tomu sa rok 2016 stále nedá porovnávať napríklad s rokom 1940, keď v priebehu troch mesiacov Hitlerovo Nemecko dobylo Nórsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko a Stalinov Sovietsky zväz zase všetky tri pobaltské štáty.

Tank v uliciach Ankary počas pokusu o prevrat. FOTO - TASR/AP
Tank v uliciach Ankary počas pokusu o prevrat. Foto – TASR/AP

Alebo s rokom 1945, či presnejšie s dvomi augustovými týždňami v tomto roku, keď sa udiala Postupimská mierová konferencia, Američania zhodili atómovú bombu na Hirošimu a Nagasaki, Sovieti vyhlásili Japonsku vojnu a Japonsko kapitulovalo.

Aj pre našu históriu bol nespochybniteľne silný rok 1989. Len za pár mesiacov sa zmenili politické pomery v celom východnom bloku, čo Bell prirovnáva k tomu, ako rýchlo sa spustili v roku 2010 revolúcie v arabských krajinách. Dôležitý bol pre nás aj rok 1968. Vtedy si podľa jeho výkladu Moskva dovolila inváziu do Československa aj preto, lebo tušila slabosť USA po atentátoch na reverenda Kinga a Roberta Kennedyho, problémoch vo Vietname, aj Západu po študentských protestoch.

Podobne dramatický bol v modernej histórii aj rok 1914 či 2001. Bell vyslovil i hypotézu, že aj organizátorov neúspešného prevratu v Turecku mohli povzbudiť násilné udalosti po celom svete.

Ozaj desivé roky

Udalosti tohto roka už vyvolali viacero ankiet, či naozaj ide o jeden z najhorších rokov a či sa hrozné udalosti tento rok ani neskončia. Magazín Slate požiadal viacero popredných historikov, aby spísali roky v dejinách, ktoré oni považujú za najhoršie; podobný zoznam dávnejšie vypracoval časopis Atlantic.

Toto je výber z nich:

72 000 pred našim letopočtom – obrovská vulkanická aktivita na Sumatre, 1,5-miliónkrát silnejšia ako bomba v Hirošime. Na Zemi sa podarilo prežiť len zlomku populácie a z neho pochádzajú súčasní ľudia.

Okolo 1100 – Číňania vyvinuli strelnú zbraň.

1348 – čierny mor zabil v priebehu niekoľkých mesiacov tretinu populácie v Európe, ľudia umierali na uliciach a ich mŕtvoly žrali psi. Po tejto hrôze však nasledovalo jedno z najtvorivejších období histórie.

1492 – katolícki panovníci Ferdinand a Izabela dobyli Granadu, po čom španielski moslimovia aj židia zažili prenasledovanie a násilné konverzie na katolícku vieru, v tom istom roku bola objavená aj Amerika.

1520 – epidémia kiahní zasiahla Ameriku a zabila 60 až 90 percent jej obyvateľov, začala sa aj európska kolonizácia.

1576 – vydrancovanie Antverp španielskymi vojskami spôsobilo ekonomický chaos v celej Európe.

1836 a 1837 – vrchol amerického obchodu s otrokmi, prenasledovania Indiánov, obdobie veľkých finančných špekulácií a aj strát.

1914 – začiatok prvej svetovej vojny, ktorá bola zárodkom ďalších veľkých konfliktov a aj diktatúr 20. storočia.

1918 – epidémia chrípky, ktorá zdecimovala 2 percentá svetovej populácie. V septembri, októbri a novembri zomrelo na ňu toľko ľudí ako na AIDS od jeho nástupu až dodnes.

1943 – vraždenie Židov Nemcami začalo byť systematické a masové.

1968 – atentáty v USA, okupácia Československa, študentské revolty.

1979 – ropná kríza, nástup Chomejního v Iráne, sovietska invázia do Afganistanu.

Je to výber zúžený tým, čo za zásadné považuje hlavne západný svet. V iných častiach sveta by zrejme výber bol iný. Čo však všetky tieto roky spája, je to, že ľudia, čo vtedy žili, možno len tušili, že sa odohráva niečo veľké s dlhodobými dôsledkami. To napokon platí aj pre rok 2016.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie