Denník N

Ako nám v piatok v noci v Mníchove pomohli neznámi ľudia

Chceli sme pohodový piatok a získali sme skúsenosť so strachom a s obyčajnou ľudskou spolupatričnosťou.

Autor je entomológ, žije v Mníchove

„Sú tu všade ľudia!“ napadne mi v momente, keď sa na nás tlačí valiaci sa dav v akejsi talianskej reštaurácii v centre Mníchova, na Marienplatzi. Je piatok večer, po dlhom čase máme s maželkou večer pre seba, konečne môžeme do mesta na večeru vo dvojici.

Keď splašení a zmätení vyľakaní ľudia utekajú na ulicu, už vieme, že v meste prebieha policajná akcia súvisiaca so streľbou v nákupnom centre Olympia.

Kam pôjdeme, keď sa všade strieľa

Pôvodne sme mali namierené inam, ale náš vlak na Karlovom námestí nezastal. Oznamu z reproduktora sme presne nerozumeli, ale niečo také sa nám ešte nestalo. Vystúpili sme teda na nasledujúcej zastávke, ale nič už ďalej nejde, všetci musia stanicu metra opustiť.

V reštaurácii, kam sme narýchlo vstúpili a chceli si sadnúť na pohárik, je chaos. Ľudia kričia a utekajú a my s nimi. Ale kam? Ideme chvíľu ulicou a vojdeme do malého baru. Majiteľ zamkne dvere a vnútri zostaneme my dvaja, majiteľ a ešte jeden – zjavne stály – zákazník.

Sme všetci vystrašení. Prilepíme sa na televízor. Majiteľ so štamgastom sa nalievajú Jägermeisterom a od nervozity fajčia priamo v podniku; niečo také vidím v Mníchove po prvýkrát. Čoskoro má chlapík vypité dosť na to, aby začal na všetko nadávať, hlavne na imigračnú politiku Nemecka, na politickú korektnosť a ťažká si, že predtým bolo „všetko lepšie“.

Telefóny zvonia. Strieľa sa údajne na viacerých miestach mesta naraz, z Olympie hlásia prvé obete. Majiteľ nikoho nevpúšťa, iba občas vykukne na ulicu. Ponad centrum lietajú vrtuľníky, ulicami sa s húkaním preháňajú policajné autá.

Kam pôjdeme, kde sa vlastne strieľa? Zažívame niečo také po prvý raz. Z televízie sa dozvedáme, že páchatelia sú pravdepodobne traja a sú na úteku. Môžu byť hocikde.

Môžeme vám pomôcť?

Náš pohodový večer v centre mesta zrazu nadobudne absurdné rozmery. Po dvoch hodinách sa majiteľ rozhodne, že na dnes zavrie, a nám neostane nič, iba vyjsť na ulicu s malou dušičkou.

Svetlá sú stlmené, všade je množstvo policajtov, doprava nefunguje. Mestom prúdia osamelí bezradní chodci, ktorí dopadli podobne ako my. Polícia radí ľudom ostať doma. Dobrá rada.

Navigácia v mobile nám však neľútostne tvrdí, že domov to je 17 km a baterka je takmer vybitá. Situácia je surreálna.

Asi po hodine chôdze nám zastaví auto s mladým párom. „Môžeme vám pomôcť, nepotrebujete zviezť?“ Nasadneme do útleho autíčka a ochotný mladý pár nás, úplne neznámych ľudí, zvezie až do Pasingu, ktorý je iba asi hodinu chôdze od nášho domova.

„Choďte sa pozrieť, či už premávajú prímestské rýchlovlaky, a ak nie, zvezieme vás až domov,“ dodáva mladá dievčina. Ďakujeme a lúčime sa, sme dojatí. To predsa už dôjdeme aj peši, z centra to bolo vyše troch hodín. Skutočne, o 15 minút sa pohne prímestský rýchlovlak S3 a my máme za sebou veľmi nezvyčajný večer.

Ľudia si pomáhajú

Doma sa potom dozvieme, že obyvatelia centra Mníchova pozývali k sebe domov neznámych ľudí, prichýlili každého, kto zazvonil.

Nás vzali tiež neznámi ľudia do svojho auta, oni dôverovali nám a my im. „Sú tu všade ľudia!“ napadne mi doma, keď okolo jednej v noci sŕkam pivo, utlmený a rozčarovaný. A tí ľudia si pomáhajú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie