Solárne lietadlo obletelo zemeguľu, piloti prekonali 19 rekordov

Len tri dni po tom, ako ruský cestovateľ Fjodor Koňuchov vytvoril rekord v najrýchlejšom oblete zemegule teplovzdušným balónom, sa do dejín letectva zapísala aj dvojica Švajčiarov.

André Borschberg a Bertrand Piccard úspešne zavŕšili svoju rok a pol trvajúcu cestu okolo sveta na lietadle poháňanom slnečnou energiou. Počas svojej výpravy prekonali 19 leteckých rekordov.

S myšlienkou na zorganizovanie experimentálnej výpravy prišiel Bertrand Piccard, 58-ročný rodák z Lausanne, vyštudovaný psychiater, ktorý sa zaujíma o správanie človeka v extrémnych situáciách. V minulosti pracoval vo Švajčiarskej lekárskej spoločnosti pre hypnózu.

• Narodil sa v Lausanne.
• Vyštudoval psychiatriu.
• Jeho otec ako prvý pristál na dne Mariánskej priekopy.
  
• Spolu s Andrém Borschbergom obleteli svet na solárnom lietadle.

Nápad na cestu okolo sveta sa v jeho hlave zrodil už v roku 2003, no samotné lietadlo Solar Impulse predstavil verejnosti až o šesť rokov neskôr. Dokázal s ním preletieť naprieč Spojenými štátmi americkými, no na oblet zemegule potreboval prototyp vylepšiť.

S tým mu pomohol druhý člen posádky, 63-ročný André Borschberg. Pilot Švajčiarskych vzdušných síl, ktorý sa v roku 2010 postavil na čelo Piccardovho projektu a stal sa výkonným riaditeľom spoločnosti Solar Impuls.

#Radical last @solarimpulse inflight #selfie above the Saudi Arabian desert #futureisclean pic.twitter.com/aZzUqXntBj

— Bertrand PICCARD (@bertrandpiccard) July 26, 2016

Široký ako Boeing, ľahký ako auto

Dvojica odvážlivcov vyrazila na okružnú cestu ešte vlani 9. marca z Abú Zabí. Pri pilotovaní jednomiestneho lietadla sa pravidelne striedali. Vo vzduchu strávili vyše 500 hodín, počas ktorých zdolali takmer 42-tisíc kilometrov. Lietadlo sa pohybovalo priemernou rýchlosťou 75 kilometrov za hodinu. 

Letún Solar Impulse 2 je s rozpätím krídel 72 metrov širší ako Boeing 747, no jeho dvojtonová hmotnosť je porovnateľná s váhou osobného automobilu. Slnečnú energiu zachytávalo vyše 17-tisíc solárnych panelov a vďaka batériám bol schopný letieť aj v noci.

Borschberg strávil v kokpite pri prelete ponad Tichý oceán 118 hodín, čím vytvoril rekord v najdlhšom lete na stroji poháňanom solárnou energiou. Práve počas letu z japonskej Nagoje sa v lietadle prehriala batéria, ktorej oprava tímu zabrala takmer desať mesiacov. Dočasným domovom realizačného tímu sa stalo havajské letisko Kalaeloa.

Chcú inšpirovať

Po výmene batérie výprava dvojice dobrodruhov pokračovala, po necelých štyroch mesiacoch piloti úspešne dorazili do cieľa.

„Nemôžem uveriť, že som pristál. Trinásť rokov po tom, čo som sníval o oblete zemegule bez paliva. Švajčiarsko, Monako a SAE sú tri krajiny, ktoré veria v čisté technológie. Ďakujem!“ napísal Piccard na Twitteri po absolvovaní záverečnej 17. etapy z Káhiry do Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

I can't believe I've landed, 13 years after having dreamt of flying around the world without fuel #futureisclean pic.twitter.com/yeVteNW3Lv

— Bertrand PICCARD (@bertrandpiccard) July 26, 2016

Kritici upozorňujú na to, že Solar Impulse 2 nie je vhodný na každodenné použitie. Jeho technológie sú príliš citlivé na výkyvy počasia. Pri poslednej časti svojej cesty plachtil Piccard, spomaľovaný silnými turbulenciami, dlhých 48 hodín. Na porovnanie, bežný let z Káhiry do Abú Zabí trvá tri a pol hodiny.

„Naším cieľom nie je ovplyvňovať letectvo, ako to robil Charles Lindbergh, ale inšpirovať ľudí k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Môžu tak ostatným dokázať, že ich každodenné použitie im môže zlepšiť život,“ zdôraznil Piccard po pristátí.

Piccardovci v stratosfére i v Mariánskej priekope

Bernard Piccard nie je prvým z rodiny, kto svoj život zasvätil prekonávaniu extrémnych výziev.

Jeho starý otec August, najstarší dobrodruh z klanu Piccardovcov, bol univerzitným profesorom fyziky, no viac sa preslávil ako priekopník letov balónom do stratosféry. Vo výške najskôr skúmal kozmické žiarenie, neskôr vytvoril niekoľko rekordov v najvyššom dolete balónom. Pri poslednom pokuse dosiahol dokonca 23-kilometrovú hranicu.

Rovnako odvážnym bádateľom bol aj Augustov syn Jacques. Na rozdiel od otca ho však viac lákali hlbiny oceánov. V roku 1960 spolu s Američanom Donom Walshom pristáli na dne Mariánskej priekopy.

Podmorské plavidlo Batyskaf Trieste, s ktorým zdolali jedenásťkilometrovú hĺbku, bolo zostrojené podľa nákresov Augusta Piccarda. Vďaka jeho presným konštrukčným plánom ponorka odolala aj silnému hlbokomorskému tlaku.

Piccard a Walsh ostávajú jedinými ľuďmi, ktorí zakotvili v Mariánskej priekope. Počas nasledujúcich 56 rokov sa tam žiaden ďalší človek neodvážil.