Denník N

Psychológ: Demokracia sa mení v súťaž, kto je väčší populista

Ilustračné foto N
Ilustračné foto N

Konšpiračné teórie sa podobajú na pseudonáboženstvá, sú založené na viere vo veci bez dôkazov a spája ich nedôvera k systému, vraví psychológ zo SAV.

Žijeme vo svete, ktorý je závislý od vedy a techniky, ale ľudia o vede a technike skoro nič nevedia, posťažoval sa v eseji z roku 1990 svetoznámy fyzik a popularizátor vedy Carl Sagan.

Čo platilo vtedy, je pravdou aj dnes.

Sagan spomína na príhodu s taxikárom, samozvaným nadšencom „vedy“, ktorý ho viezol z letiska na konferenciu a zvedavo sa ho vypytoval na UFO, komunikáciu s mŕtvymi, liečbu kryštálmi alebo astrológiu.

Fyzik opakoval, že dôkazov v prospech uvedených javov je iba veľmi málo alebo chýbajú úplne. „Videl som, že taxikár je stále nevrlejší. Nenapadol som len pseudovedu, ale aj niečo z jeho vnútorného prežívania,“ povedal o trpkej skúsenosti Sagan.

Médiá a sociálne siete

Dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie tu boli vždy. Ale záplava nových médií a sociálne siete – moderný výdobytok – umožňujú, aby sa rôzne pseudovedecké teórie (vydávajú sa za vedu, ale nie sú ňou, napríklad homeopatia), pavedy (nezmyselné disciplíny), úplné výmysly a klamstvá šírili efektívnejšie.

Na sociálnych sieťach sa ľudia uzatvárajú do skupín vlastných prívržencov, kde sa navzájom povzbudzujú a utvrdzujú vo vlastných omyloch (konfirmačný bias).

545766176marekjurkovic
MAREK JURKOVIČ je doktorandom v odbore psychológia, pôsobí v Centre spoločenských a psychologických vied SAV. Dlhodobo sa zaujíma o problematiku ľudskej iracionality, skúma, ako ju redukovať a ako, naopak, posilňovať racionálne uvažovanie.

Ešte pred pár rokmi by ste boli s extravagantným názorom, že nás vlády práškujú – aby nás zámerne ohlupovali či znižovali počet obyvateľov tým, že budeme po zásahu chemikáliou neplodní (chemtrails) – osamoteným solitérom na sociálnej periférii.

Dnes sa zo sociálneho vylúčenia vymaníte zopár klikmi na internete. Okamžite nájdete dosť podobne zmýšľajúcich ľudí schopných uveriť akémukoľvek príbehu, ktorý ich emocionálne uspokojuje a vyhovuje ich predpojatému názoru, že vlády nemyslia na nič iné než na to, ako z nás spraviť „ouce“.

Konšpirácie

„Sociálne siete do značnej miery umožňujú šírenie konšpiračných teórií. Pomáhajú tomu, aby sa ľudia s takýmito názormi spájali a zdieľali pochybné obsahy. To by v minulosti išlo pomalšie, dialo sa to napríklad cez pamflety,“ povedal pre Denník N psychológ Marek Jurkovič z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Spolu s kolegami v týchto dňoch vydal publikáciu Rozum: návod na použitie. Mapujú v nej prejavy racionálneho a iracionálneho myslenia.

Jurkovič hovorí, že konšpiračné teórie sa podobajú na pseudonáboženstvá – sú založené na viere vo veci bez dôkazov. Podobne ako v náboženstvách aj v konšpiračných teóriách vystupuje mocnosť, ktorá ovláda svet a udalostiam v ňom dáva zmysel, aj keď negatívny, vraví.

Spája ich nedôvera k systému

„Konšpiračné teórie spája nedôvera k systému,“ dodáva psychológ. Ukazuje to výskum, ktorý spravil Michael Wood z univerzity v Kente a jeho tím. Vedci sa účastníkov experimentu pýtali na smrť princeznej Diany.

Mnohí z nich obhajovali myšlienku, že Dianu zavraždili tajné služby, a zároveň, že smrť iba predstierala, aby unikla dotieravým médiám a dožila v ústraní so svojím bohatým milencom Dodim Al-Fayedom.

Autori štúdie si myslia, že rozporné názory ľudí na smrť obľúbenej princeznej (naraz nemôžu byť pravdivé) spája spoločná nedôvera k systému a tradičným autoritám. Povedané inak, ľudia, ktorí veria konšpiráciám, uveria akejkoľvek z nich, hlavne, že sa vymyká systému a „plávajú ňou proti prúdu“.

Neplatí, že by konšpiračné teórie boli iba nevinnou zábavkou niekoľkých popletených ľudí. „Zdá sa mi, že hoaxy a konšpiračné teórie ovplyvňujú spoločnosť čoraz viac,“ vraví Jurkovič. „Demokracia sa mení na súťaž toho, kto je väčší populista a kto povie väčšie klamstvo s väčším emočným apelom. Na faktoch prestáva záležať,“ dodáva psychológ.

rozum
Rozum: návod na použitie. Psychológia racionálneho myslenia (2016)

Rozum predstavuje spôsob, ako vyhrať v debate

„Jedna z teórií je, že uvažovanie nevzniklo s tým cieľom, aby sme lepšie chápali svet či lepšie ho opisovali, ale aby sme iných presvedčili o svojej pravde. Rozum znamená sociálnu dominanciu a získavanie vplyvu,“ vysvetľuje psychológ.

„Nehľadáme pravdu, ale spôsob, ako vyhrať v debate,“ napísal pred piatimi rokmi Hugo Mercier a Dan Sperber v časopise Behavioral and Brain Sciences.

Z morálnej psychológie máme množstvo dôkazov o tom, že ľudia svoj rozum často využívajú iba na to, aby ním ospravedlnili svoje emócie, intuície a vopred zastávané názory.

U ľudí môžete napríklad merať škálu znechutenia z homosexuálnych aktivít. Jedinci, ktorí prežívajú veľa hnusu pri predstave bozkávajúcich sa gejov, využijú svoj rozum hlavne na to, aby svoje pocity znechutenia pred sebou a druhými ospravedlnili, takže homosexuálnym párom uprú právo na registrované partnerstvá či adopcie detí.

„Ľudia svoju inteligenciu využívajú často iba na to, aby obhajovali svoje presvedčenia. Platí to aj pre vysoko inteligentných ľudí, oni sú v tom dokonca ešte šikovnejší,“ vraví pre Denník N Jurkovič.

Referendum a xenofóbia

Demokratizácia informácií cez množstvo nových médií a sociálne siete viedla k tomu, že sa v nich ľudia dokonale stratili. Aj u nás máme svoje príklady: „Napríklad referendum o ochrane rodiny. Dá sa pochybovať o tom, či argumenty, že homosexuáli ohrozujú tradičné rodiny, boli podložené,“ vraví Jurkovič.

„Trápi nás aj xenofóbia. Máme tu zopár utečencov, aj tak to pomohlo nesystémovým stranám dostať sa do parlamentu. Medzi ďalšie živé témy patrí očkovanie či homeopatia,“ dodáva psychológ zo SAV.

Vzniká otázka, čo s tým. „Jedno z riešení je zmena osnov na stredných školách, aby sme študentov učili kriticky hodnotiť zdroje. Naše školstvo je stále do veľkej miery iba o memorovaní. Ľudia sa neučia samostatne uvažovať, aby neboli iba pasívnymi konzumentmi čohokoľvek, čo sa im podá,“ myslí si Jurkovič.

Fakty verzus príbehy

Naša myseľ hľadí na svet cez okuliare príbehov. Fakty neustále meníme do príbehov, ktoré majú vyhovieť našej predstave o tom, kým sme a kam kráčame. Veda má teda nevýhodu, pretože ukazuje grafy, tabuľky a suché fakty.

„Vďaka príbehom a osobným svedectvám ľudia veria homeopatii alebo tomu, že očkovanie spôsobuje autizmus – prečítajú si ľútostivý príbeh o tom, ako šlo dieťa na očkovanie a za mesiac mu diagnostikovali autizmus. Ľudia si to spoja, takýto osobný príbeh ich zaujme,“ vraví Jurkovič.

Uvedené anekdoty nemajú s vedou nič spoločné. Z toho, že dva javy nasledujú po sebe – napríklad podanie očkovacej látky alebo homeopatického lieku a autizmus či vyliečenie –, nijako neplynie, že javy spolu príčinne súvisia (argumentačný faul post hoc, ergo propter hoc).

Vedecký konsenzus je dnes ten, že homeopatia nefunguje a očkovanie k autizmu nevedie.

Aby bola popularizácia vedy účinná, mali by sme do nej zaradiť aj osobné príbehy, nielen abstraktné pojmy a suché fakty, ktoré si ľudia nevedia predstaviť, hovorí Jurkovič. Nemalo by to však byť na úkor vedeckej správnosti, dodáva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie