Denník N

Nahrali ste to na svetovej úrovni, povedal Slovákom Philip Glass

Jeden z najznámejších svetových skladateľov dodržal sľub, ktorý dal vlani slovenskému súboru Cluster ensemble.

Tesne po koncertoch sa narozpráva všeličo, spravidla sa chváli a preháňa. No keď šiestim slovenským hudobníkom osobne gratuloval sám autor, ktorý je svetoznámy skladateľ, a ešte im ponúkol vydanie nahrávky vo vlastnom vydavateľstve, je to veľká vec. A ešte ju zdupľovalo, že na svoj sľub nezabudol. Práve vyšiel trojdisk hudby Philipa Glassa, ktorú nahral Cluster ensemble na čele s pianistami Ivanom Šillerom a Ferom Királyom. Je to nahrávka v koprodukcii košickej značky Hevhetia a amerického Orange Mountain Music.

A všimli si ju už aj prvé zahraničné recenzie: „Pozoruhodné na interpretácii Cluster Ensemble je, že nikdy nevyznieva didakticky, je krásne prirodzená a neustále muzikálna,“ chváli The Guardian.

Vykopol ich ďalej a vyššie

Celý tento príbeh sa začal takmer presne pred rokom, začiatkom júla na koncerte v Košiciach. Mladí muzikanti tam práve donahrávali album skladieb amerického minimalistu a dostali šancu zahrať ich naživo v jeho osobnej prítomnosti. Využili ju najlepším možným spôsobom, aj keď prvé sekundy stretnutia vyzneli trochu nečakane.

„Hneď po koncerte za nami prišiel a najskôr ho zaujímalo, odkiaľ máme noty. Dostal som zlý pocit, že sme niečo urobili zle s autorskými právami, no všetko bolo v poriadku. On si iba nepamätal, ktorému vydavateľstvu predal práva. Veľmi sa mu páčilo, ako sme hrali, a asi to nehovoril iba tak, lebo keď sme za ním pred niekoľkými dňami boli v Rakúsku, zopakoval, že sme to nahrali na svetovej úrovni. Ja som dosť sebakritický, čo sa týka interpretácie, ale dosť ma zaskočilo, že našu verziu si naozaj pamätá a vie ju porovnať s dvomi ďalšími,“ spomína Ivan Šiller.

Bol to veľký kompliment, pretože skladbu Music with Changing Parts nahral sám autor ešte v 70. rokoch so svojím súborom, existuje aj vo verzii renomovaného ansámblu Icebreaker spred jedenástich rokov. Ešte v Košiciach Glass ocenil, že slovenskí muzikanti nevyužívajú spevákov, ale nástroj marimba a videoprojekciu s tanečníkmi.

kosice glass

„To okomentoval ako jednu z prvých vecí: Who did the pictures? It was fantastic. Páčilo sa mu, že sme to urobili citlivo a zároveň originálne,“ vraví Fero Király. „Vtedy sme práve končili glassovskú etapu, keď sme sa venovali najmä jeho hudbe. Chceli sme ísť ďalej, zamerať sa na iných autorov, ale on to vtedy celé vykopol ďalej a vyššie. Keď sme mu spomínali, že sme to práve donahrávali pre slovenskú Hevhetiu, spýtal sa: Nechcete to vydať aj u mňa?“.

Taká ponuka sa neodmieta, ale niekedy sa ju z rôznych príčin nepodarí dotiahnuť do konca. Toto našťastie nebol ten prípad. Keď Glass a jeho vydavateľ cez manažéra dostali hotový master s nahrávkou, nemali žiadne pripomienky k hudbe, ani k vizuálu albumu, ktorý je dielom Mateja Lacka. Dolaďovali sa iba detaily, týkajúce sa informácií a kreditov v booklete.

Staré skladby, súčasný zvuk

Trojalbum Cluster Ensemble plays Philip Glass tvorí päť skladieb. Two Pages, Music in Fifths, Music in Contrary Motion a Music in Similar Motion sú vo verziách pre dva klávesové nástroje, Music in Changing Parts nahrávali všetci muzikanti. Okrem hlavnej dvojice menovite Zuzana Biščáková (klávesy elektrický organ), Nikolaj Nikitin (saxofóny), Branislav Dugovič a Martin Adámek (klarinety), Robert Kolář (trúbka), Veronika Vitázková a Fabian Franco Ramirez (flauty), Lenka Novosedlíková (marimba).

Cluster ensemble po koncerte s Philipom Glassom. Foto - Juraj Beráts.
Cluster ensemble po koncerte s Philipom Glassom v Košiciach v júli 2015. Foto – Juraj Beráts.

Všetky skladby spája to, že vznikli počas troch rokov, 1968 -1970. V tom čase ešte nik zo slovenských interpretov nežil, no práve túto skladateľovu etapu považujú za najzaujímavejšiu. „Keď tie veci počúvate, nemáte pocit, že boli skomponované pred štyrmi dekádami. Znejú súčasne,“ vraví Ivan Šiller.

Je to do veľkej miery zásluha iného zvuku. Partitúra totiž, podobne ako v prípade Bachovho Umenia fúgy, predpisuje len noty, nie konkrétne nástroje. Je na muzikantoch, ako si na skúškach rozdelia osem hlasov (notových riadkov) medzi jednotlivé nástroje. Takzvaná otvorená interpretácia umožňuje vždy trochu inú verziu skladby, v tej aktuálnej súbor hráva Music with Changing Parts rozšírený o gitaristu Michala Matejku.

Ukážka Glassovho rukopisu v skladbe Music in Contrary Motion.
Ukážka Glassovho rukopisu v skladbe Music in Contrary Motion.

Hypnoticky pulzujúce rytmicko-melodické štruktúry z prelomu 60. a 70. rokov znejú naozaj súčasne, je to jazyk, ktorý dokáže osloviť aj generáciu vyrastajúcu na elektronickej hudbe.

„Podľa nás je to jeho skladateľsky najzaujímavejšie obdobie. Po operu Einstein na pláži. Potom sa jeho jazyk zmenil. Sfilmovel a spopulárnel. Tá radikálnosť, ktorá prišla so skladbou Two Pages, ktorá má jeden brutálny hlas, to je radikálne gesto typu Bach alebo Beethoven. Takto to chlapci teraz bude a 20 minút hráte jednohlas,“ tvrdí Ivan Šiller.

„Pri našom stretnutí spomínal aj Raviho Shankara, ako ho vtedy inšpirovala indická hudba, pri ktorej si uvedomil, že spája 2- a 3-osminové noty. Je to v podstate binárny kód, s akým dnes pracujú počítače. On vlastne filozoficky alebo myšlienkovo predbehol dobu. Jeho základný materiál je veľmi jednoduchý. Vtedy na to ľudia neboli pripravení, dnes už je to štandard. Sám to mal ťažké, hrával v malých sálach, na koncerty chodievalo dvadsať ľudí, sami si vláčili nástroje v dodávkach po krajine, sami všetko organizovali. Zahrať si koncert bol len bonus. Stále zdôrazňuje, že o jeho vystúpenia začal byť veľký záujem len pred 20 rokmi,“ dodáva Fero Király.

Ivan Šiller a Fero Király.
Ivan Šiller a Fero Király. Foto – Peter Fabo

Glassovo publikum sa omladzuje, dôkazom toho je aj jeho nedávny koncert na najväčšom európskom open-air festivale v Glastonbury, kde s orchestrom uviedol Symfóniu č. 4 na motívy albumu Davida Bowieho Heroes (1977). A ako žijúca legenda sympaticky nezabúda ani na mladších kolegov. Pri stretnutí so Slovákmi v Linzi zdôrazňoval svojmu manažérovi, aby im určite nezabudol dať nejaké kontakty, nech sa môžu pokúsiť dohodnúť si koncerty v zahraničí.

Z obchodu s hudobninami k štvrťtónom

Cluster ensemble dnes pochopiteľne najviac žije Glassom. Ale jeho história a počet projektov sú oveľa rozsiahlejšie. Premiérový koncert mali v roku 2009. V obchode s hudobninami. Inde sa im totiž nepodarilo dať dokopy šesť klavírov, ktoré predpisuje pre svoju skladbu ďalší žijúci klasik minimal music Steve Reich. Už to prezrádza veľké zaujatie partie muzikantov. Namiesto výberu „ľahšieho“ diela dokázali vymyslieť koncert v netradičnom priestore, ktorý je veľkým zážitkom pre tých pár desiatok divákov, čo tam vtedy prišli.

Slovo cluster v hudbe označuje skupinu niekoľkých naraz znejúcich tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou. Výsledkom je spravidla drsný disonantný súzvuk, no v tomto prípade to neplatí. Tento súbor produkuje zaujímavú hudbu aj projekty.

„Názov je úplne jasný. Máme celkom široké spektrum rôznych projektov, štýlov, aj autorov. Dôležité je, že ľudia s ktorými spolupracujeme, sa menia. To je ten cluster, že vždy robíme s inými umelcami. Doteraz to bolo vyše 50 ľudí. Nerobíme iba amerických minimalistov, ale aj Cage a Satieho či úplne súčasné autorské veci. Napríklad vlani sme robili projekt Fast Forward s trombónistom Hillarym Jefferym, išlo o naše veci na základe objektov a obrazov Juraja Bartusza a Sväťa Mikytu,“ vysvetľuje Fero Király. „Venujeme sa aj grafickým partitúram či už je to Milan Adamčiak alebo Dežo Tóth, aj edukačným projektom pre deti pod názvom SoundOrchestra, ako aj vývoju multimediálneho nástroja Zvukodrom-u.“

Po Glassovi sa idú pustiť do dvoch veľkých vecí. „Chceme nahrať štvrťtónové skladby pre dva klavíry od Ivesa, Vyšniegradského, Kurtága. A ešte máme projekt so sopranistkou Evou Šuškovou a barytonistom Petrom Mazalanom. Budú to Schubertove piesne, ale znieť budú trochu inak,“ prezrádza Ivan Šiller.

Teraz najčítanejšie