Denník N

Na úvodnú IT správu je tam toho dosť, odkazuje vládnym analytikom Slovensko.digital

Prvá analýza štátnych IT výdavkov naznačuje, kde treba začať, keď to vláda so zlepšovaním digitálnych služieb pre občanov myslí úprimne.

„Pamätáte si ešte nezmyselný nákup kartičiek poistenca? Našťastie sa ho podarilo zastaviť. Aby podobné nápady ani nevznikali, potrebujeme lepšie hodnotenie návrhov na IT projekty. Aj o tom hovorí prvá správa o hodnote za peniaze v informatizácii,“ píšu na Facebooku pochvalne o štátnej analýze IT výdavkov ľudia zo Slovensko.digital.

IT analýzu pripravil tím analytikov ministerstva financií z projektu Hodnota za peniaze spolu s analytikmi z Pellegriniho úradu. Vládni analytici okrem nej zverejnili aj priebežnú analýzu výdavkov v zdravotníctve a doprave.

Podobná analýza, ktorá by sa bližšie pozrela na štátne IT výdavky, doteraz chýbala. Preto sa čakalo, na čo sa štátni analytici na prvýkrát odvážia.

Dáta o IT výdavkoch nie sú stále presné

Analytický tím upozornil, že štátne IT nás stojí asi 500 miliónov eur ročne, ale občan z toho v skutočnosti veľa nemá. Stačí si pozrieť pár porovnaní so susednými krajinami alebo s priemerom EÚ.

Najviac zaostávame v množstve životných situácií, ktoré sa dajú riešiť elektronickou formou, a aj v dostupnosti širokopásmového internetu pre domácnosti (zoznam bielych miest sa stále aktualizuje). Naopak, dobré výsledky máme v cene za služby, aj v rýchlosti internetu.

Vládni analytici odhadli, že štát by na IT výdavkoch mohol za štyri roky ušetriť pol miliardy eur. Odhad vychádza z dát o IT výdavkoch vo vládnom dokumente – program stability, ktoré porovnali so scenárom hodnoty za peniaze. Rozdiel je možná úspora. Keďže IT dáta nie sú presné a úplné (napríklad nie sú jasné mzdové výdavky štátu na IT ľudí), v skutočnosti môžu byť výdavky na IT ešte vyššie. A aj priestor na úspory môže byť vyšší.

„Na úvodnú správu je tam toho dosť. Chýbajú tam lepšie dáta na zhodnotenie súčasného stavu. Ale od IFP vieme, že tie dáta dnes neexistujú a nie sú merané. To je, samozrejme, veľký problém a vizitka minulého vedenia informatizácie,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.digital.

Kritickejší odkaz k analýze poslal opozičný poslanec Miroslav Beblavý: „V oblasti informatizácie, kde rozhodujúcu zodpovednosť nesú ministri Kažimír, Pellegrini a Kaliňák, takáto ochota chýba (priznať si nekoncepčné vyhadzovanie peňazí, pozn. red.) a správa viac zakrýva, ako hovorí. Nemá preto ani zmysel ju zatiaľ hlbšie analyzovať.“

Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor, ktorý je spoluautorom projektu Hodnota za peniaze, vo svojom blogu ocenil, že sa preteky vôbec konajú. „Skutočným testom kondície jazdcov bude október. Pri vyčíslení konkrétneho priestoru na úspory alebo zvýšenia kvality verejných služieb a pri záväznosti zistení pre rozpočty do budúcich rokov sa až ukáže pripravenosť tímu,“ napísal Ódor.

Ako to už nerobiť

Vo zverejnenej IT analýze je pár konkrétnych návrhov, napríklad ako zvýšiť počet elektronických občianskych preukazov s bezpečnostným kódom, ako lepšie porozumieť štátnym e-schránkam, teda akémusi e-mailu, ktorý bude čoskoro pre firmy povinný. Sú tam aj konkrétne návrhy na zmenu metodiky nákladov a prínosov (cost benefit analýza), pomocou ktorej sa hodnotia IT projekty. A má to byť už samozrejmosť ešte pred verejným obstarávaním.

Autori analýzy na príklade cloudu (hardvérovne) v datacentre ministerstva vnútra ukazujú, ako sa už nemá pristupovať k IT projektom. Pri tomto projekte boli tri alternatívy, ale jedna sa vôbec neposudzovala. „Bola bez finančnej analýzy vyhodnotená ako neperspektívna a ekonomicky neatraktívna,“ píšu autori analýzy.

Celkové náklady a prínosy tak boli spočítané len pre zachovanie pôvodného stavu a pre navrhovaný projekt – vládny cloud. Ale neposudzovalo sa hybridné riešenie, ktoré rátalo so zachovaním súčasného stavu aj s vybudovaním spoločného záložného dátového centra vo vzdialenej lokalite. „Nevieme preto zodpovedne povedať, že zvolená alternatíva bola tým najlepším riešením stanoveného problému,“ uvádza sa v analýze.

No a to sa má zmeniť. Analytický tím Hodnoty za peniaze chce na pravidelnej báze sledovať pár ukazovateľov o úrovni štátneho IT. Okrem toho bude posudzovať ekonomickú opodstatnenosť štátnych IT projektov (to je tá cost benefit analýza). „My sme im s tou správou dosť pomáhali. A viacero z opatrení, ktoré navrhuje, sa tam ocitlo, napríklad zmeny metodiky cost benefit analýzy,“ hovorí IT konzultant zo Slovensko.digital.

Neukázali ešte všetky opatrenia

Ďalšie konkrétne opatrenia na efektívnejšiu informatizáciu chcú analytici ukázať do konca leta. „Určite navrhnú opatrenia podobné Miklošovmu desatoru, budú asi viac zamerané na ekonomickú výhodnosť,“ predpokladá Hargaš. Ivan Mikloš napríklad presadil zákaz zväčšovania IT zmlúv so štátom o desať percent, mali sa tiež zverejňovať subdodávatelia jednotlivých IT projektov. Druhá Ficova vláda desatoro potichu zrušila.

 

Čo sú teda akútne problémy podľa vládnych analytikov a ako by sa mohli riešiť?

Vládni analytici vidia „dve úzke hrdlá“ využitia digitálnych služieb – nízky počet eID s bezpečnostným osobným kódom a ťažkopádnosť použitia služieb integrovaných na portáli slovensko.sk.

Ako teda zlepšiť služby? Pozrite si pár návrhov:

  1. Elektronické občianske s bezpečnostným kódom: Malo by sa preskúmať automatické vydávanie osobného kódu spolu s občianskymi preukazmi tak, ako sú automaticky vydávané PIN kódy k bankovým kartám. Mala by sa prehodnotiť úroveň zabezpečenia podaní – ekvivalentom eID by mohla byť nová mobilná aplikácia. Aby eID bolo atraktívnejšie, mohol by ich využívať aj komerčný sektor, napríklad na bezpečné prihlasovanie na webe. Mal by sa vytvoriť dizajn manuál pre všetky štátne digitálne služby.
  2. Elektronické schránky: Analytici odporúčajú overiť pripravenosť inštitúcií, či vedia aspoň prečítať doručené správy. Mohli by sa vytvoriť videonávody, ako e-schránky používať. Mal by sa zvýšiť tlak na aktiváciu SMS alebo e-mailových upozornení.
  3. Vládny cloud: Jeho vybudovanie stojí minimálne 110 miliónov eur a návratnosť investície je pomalá, preto by sa mal naplno využívať. Treba preto vytvoriť záväzný plán, ako sa budú presúvať informačné systémy a dáta jednotlivých úradov do datacentra ministerstiev financií a vnútra.
  4. Hardvér a telekomunikačné služby: Štátna správa momentálne nemá spoločné kontrakty na telefonické, mobilné ani dátové služby, čo predražuje ich využívanie. Úrady si samostatne obstarávajú aj výpočtovú techniku. Analytický tím radí preskúmať možnosť, že by všetky telekomunikačné služby a osobný hardvér poskytovala úradom centrálne štátna servisná agentúra. Tak to funguje aj v zahraničí.

Hodnota za peniaze

Verejné IT zákazky

Teraz najčítanejšie