Denník N

Ľudia sa boja vylepšovania novými technológiami, ale etik si myslí, že ide o morálnu povinnosť

Ilustračné foto – Elysium (2013). Zdroj - IMDb
Ilustračné foto – Elysium (2013). Zdroj – IMDb

Podľa prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnila agentúra Pew Research Center, má značná časť Američanov problém s technológiami určenými na vylepšovanie našich myslí a tiel.

Ľudia nie sú zďaleka dokonalí.

Starneme, sme chorľaví, v morálke pokrivkávame a náš mozog má iba obmedzenú kapacitu, čo limituje schopnosti mysle, ktorá nedokáže násobiť veľké čísla alebo si dokonale pamätať zážitky z minulosti.

Naša myseľ sa vyvíjala v celkom inom (pravekom) prostredí, keď sme žili v malých skupinách do 150 členov a možnosť ovplyvňovať svet bola minimálna.

To sa radikálne zmenilo – dnes žijeme v globálnej dedine s viac ako 7 miliardami ľudí a naše rozhodnutia majú vplyv na životy neznámych ľudí po celom svete.

Ľudská myseľ zaostáva za moderným svetom, ktorý obýva. Nevyvíjala sa v čase, keď existovali mestá, priemysel, Pokémon Go, liberálna demokracia či ľudské práva.

Vylepšovanie ako morálna povinnosť

Viacerí odborníci, vrátane etika Juliana Savulesca z Centra pre praktickú etiku na Oxfordskej univerzite, preto navrhujú, aby sme sa cielene vylepšovali. Inak sa to skončí katastrofou – s kognitívnou výbavou, akú máme, pre nás nebudú napríklad klimatické zmeny nikdy aktuálne, hoci ide o zásadný problém.

Savulescu je presvedčený, že máme morálnu povinnosť obmedzenia našej mysle prekonať. „Uvediem triviálny príklad: každý rok stratíme na svete okolo jednu miliardu IQ bodov, pretože soľ nie je jódovaná,“ povedal etik v rozhovore pre TED.

„Ak ste tehotná žena a máte nedostatok jódu, váš plod môže stratiť na inteligencii 10 až 15 bodov. Stále bude  ‚normálny‘. Ale ročne stojí len 2 až 3 centy na osobu soľ jódovať. Máme obrovskú morálnu povinnosť to robiť pre hodnotu, ktorú predstavujú kognitívne schopnosti,“ dodal.

Pre Savulescovo nadšenie nemá pochopenie väčšina ľudí. Podľa prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnila agentúra Pew Research Center, má značná časť Američanov problém s technológiami určenými na vylepšovanie našich myslí a tiel.

Obavy o vylepšovanie

Prieskum prebiehal v marci tohto roku na vzorke viac ako 4-tisíc ľudí. Pýtali sa ich na názory na biomedicínske technológie a zákroky, ktoré by čoskoro mohli preniknúť do praxe – čipy do mozgu na zvýšenie kognitívnej kapacity či editovanie genómu plodov na odstránenie dedičných porúch a chorôb.

Z prieskumu vyplynulo, že 68 percent ľudí vyjadrilo „veľké“ alebo „mierne“ obavy spojené s editovaním genómu. Ešte o jedno percento respondentov viac vyjadrilo pochybnosti nad čipmi do mozgu.

63 percent ľudí malo obavy z používania transfúzií syntetickej krvi. Určené sú na zvýšenie sily, energie a výdrže.

„Biomedicínske technológie rýchlo napredujú a vyvolávajú nové debaty o tom, ako ich používať a čo je dovolené a čo už nie,“ povedal v správe Cary Funk, hlavný autor prieskumu.

„Táto štúdia ukazuje, že Američania majú pochybnosti o používaní nových technológií, ktoré posúvajú ľudské schopnosti smerom, ktorý v minulosti nebol možný,“ dodal.

Kde je hranica?

Z dodatočného výskumu na vzorke 47 ľudí, s ktorými sa autori bavili o výhodách a nevýhodách nových technológií, vyplynulo, že ľudia súhlasili s vylepšovaním v prípade choroby, ale odmietali ísť ďalej.

„Myslím, že je neprirodzené, ak sa chcete vylepšiť za hranicu toho, že budete zdraví, a zatúžite aj po obrovskej sile alebo počítačovom myslení,“ povedala 50-ročná žena z Phoenixu. „Som presvedčená, že ak ste zdraví, produktívni a máte dobrú kvalitu života, je to hranica, ktorú by ste nemali prekročiť,“ dodala.

Názory veriacich

Najväčší odporcovia uvedených technológií sa regrutovali spomedzi veriacich. Dve tretiny ľudí, ktorí sa označili za „veľmi veriacich“, sa vyjadrili, že moderné technológie „zasahujú do našej prirodzenosti a prekračujú hranicu, za ktorú by sme nemali ísť“.

Boli aj takí náboženskí veriaci, ktorí sa od väčšiny vymykali. „Ak by Boh chcel, aby sme mali dokonalú myseľ, narodili by sme sa s ňou. Tak nepochybne uvažujú niektorí veriaci,“ povedala 52-ročná žena z Atlanty.

„Ale ja asi spadám do kategórie tých, ktorí si myslia, že Pán nás vybavil schopnosťou pomôcť si, a ja si myslím, že tak je to v poriadku,“ dodala.

Zväčšia či znížia nerovnosti?

Ľudia vyjadrili aj pochybnosti, či nové technológie na vylepšovanie ľudí neprehĺbia nerovnosti medzi bohatými a chudobnými, ak budú dostupné iba pre časť privilegovaných. Takéto motívy rozvíja aj hra Slovenského národného divadla s názvom Morálka 2000+.

„Je to veľmi častá námietka,“ hovorí Savulescu. „Je veľmi dobre možné, že by to malo taký vplyv. Je vlastne pravdepodobné, že to tak bude. Tak je náš svet momentálne nastavený. Ale ak budeme výrazne vylepšení a morálne vzdelaní, možno tieto technológie použijeme tak, aby boli dostupné pre čoraz väčší počet ľudí a na zníženie nerovností. To je tiež možné,“ dodáva.

Julian Savulescu hovorí na TED o morálnom vylepšovaní. Zdroj – Youtube

Esencializmus

Esencializmus, čiže predstava, že v jadre vecí tkvie akási esencia, ktorá z nich robí to, čím sú, takže sa s ňou nesmieme zahrávať a meniť ju, vysvetľuje neochotu respondentov využívať nové technológie na naše vylepšovanie.

Táto dispozícia našej mysle je zrejme zodpovedná za to, že ľudia majú problém podstúpiť transplantáciu srdca od vraha. Myslíme si, že časť z jeho kriminálnej esencie by utkvela na drahocennom orgáne a preniesla sa aj na pacienta.

Jav vysvetľuje aj našu posadnutosť predmetmi po celebritách. Preto zbierame veci, ktorých sa dotkli, lebo máme dojem, že tak budeme svojim idolom bližšie.

Je možné, že kvôli esencializmu sa ľudia boja nových technológií, lebo majú pocit, že by sa zahrávali s tým, čo nás robí ľuďmi.

Lenže esencializmus je chybný pocit, v realite mu nič nezodpovedá. Ak sa ho dokážeme zbaviť, možno lepšie porozumieme argumentácii ľudí, ako je Savulescu, ktorí nás chcú vylepšovať preto, lebo ak to nespravíme, hrozí nám globálna katastrofa, napríklad v podobe veľkej devastácie životného prostredia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie