Denník N

Šéf INEKO: Ak vláda viac zdaní poisťovne, takmer isto zdražejú poistky na byty aj autá

Šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš otvorene kritizuje spôsob, akým sa minister financií Kažimír rozhodol ozdravovať rozpočet.

Minister financií Peter Kažimír (Smer) zháňa peniaze do rozpočtu. Chce špeciálne zdaniť neživotné poisťovne, nachystal pre ne nový, 8-percentný odvod, ktorý sa má platiť z predpísaného poistného. Banky a firmy z regulovaných odvetví majú platiť dvojnásobne vyšší odvod ako doteraz. Viac sa zdania cigarety a štát výrazne zarobí na zdanení dividend, aj keď sa odvody už z nich platiť nebudú. Šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš hovorí, že to nie je dobrý nápad. Špeciálne dane môžu zhoršiť konkurenčné prostredie a zaplatia to bežní ľudia. A čo predražené projekty, pýta sa ministra.

Banky, poisťovne a firmy z regulovaných odvetví majú platiť od januára špeciálny odvod. Poisťovne ho budú platiť prvýkrát vo výške 8 percent z predpísaného poistného v neživotnom poistení, banky a ďalšie firmy dvakrát vyšší ako doteraz. Je to v poriadku?

Sektorové dane sú diskrimináciou konkrétnych odvetví, lebo ich znevýhodňujú oproti ostatným a deformujú podnikateľské prostredie. Tým, že ich platia len naše firmy, zahraničné podniky z rovnakého odvetvia môžu mať výhodnejšiu pozíciu. Špeciálny odvod môže zhoršiť konkurenciu na trhu a niektoré firmy z neho vytlačiť, pokiaľ nedokážu adekvátne upraviť svoje marže a dostanú sa do straty. A môže sa to preniesť na ľudí tým, že firmy zvýšia svoje ceny.

Poďme konkrétne k poisťovniam. Dá sa čakať, že ak prejde 8-percentný odvod pre poisťovne, poistky na byty a autá zdražejú a poisťovne budú rušiť lacné, pre ne nevýhodné poistky?

Ja si myslím, že poistky takmer určite zdražejú. Poisťovne sa to budú snažiť preniesť do cien. Niektoré môžu skrachovať alebo odísť z trhu. To vidím ako problém, lebo zo sektora, v ktorom relatívne funguje konkurencia, sa môže vytvoriť buď oligopolný trh, alebo monopol. A snahou vlády by práve malo byť rozbíjať monopoly aj oligopoly a vytvárať konkurenčné prostredie.

Viete si predstaviť nejakú situáciu, keď je takéto špeciálne zdanenie vybraných firiem pochopiteľné?

Viem si to predstaviť pri monopoloch, ale štát by tam mal skôr zasahovať reguláciou cien. Nie tým, že ich nechá si vytvoriť vysoký zisk, ktorý im potom zoberie, ale tým, že im reguluje ceny, aby si nevytvárali neprimeraný zisk. Tam vidím priestor na zásah štátu. Vyššie zdanenie má zmysel vtedy, ak je tam nejaká negatívna externalita. Napríklad tabak, alebo alkohol, má osobitnú daň, lebo vieme, že to škodí zdraviu. Vtedy môže byť aj sektorové zdanenie, ak vieme dokázať, že sektor má negatívny vplyv na spoločnosť, ktorý chceme zmierniť. Získané peniaze potom môžeme použiť na zmierňovanie následkov, ale to už nie je podmienka.

Takže vyššia spotrebná daň na cigarety je v poriadku, ale osobitný odvod pre rôzne firmy už nie. Tak?

Principiálne áno. Ale aj pri tabaku musíte dávať pozor, aby sa nerozrastal čierny trh. Každým zvýšením dane zvyšujete motiváciu, aby sa cigarety predávali cez čierny trh. Donekonečna sa nedá zvyšovať daň ani na alkohol, ani na tabak, pretože potom by vám všetci ušli z legálneho trhu a všetko by sa obchodovalo načierno. Toto treba veľmi citlivo zvážiť.

Vládny Inštitút finančnej politiky nedávno zverejnil analýzu, v ktorej tvrdí, že citlivosť spotrebiteľov na zvyšovanie cien cigariet nebola doteraz veľmi výrazná. Aj keď cigarety zdraželi, kupovali ich v podobnej miere aj naďalej. Môže minimálne pri cigaretách Kažimír povedať, že ich vyššie zdanenie je oprávnené?

To naznačuje, že pri cigaretách sa čierny trh ešte tak nerozmáha. Ale nie je to úplný dôkaz, lebo nevieme, ako by to vyzeralo, keby sa dane nezvyšovali. Teda či by náhodou dopyt nerástol rýchlejšie ako teraz a ako veľmi.

Firmy tvrdia, že osobitný odvod je aj zlý odkaz pre zahraničie, lebo je tu ťažko predvídateľné podnikateľské prostredie. Preháňajú?

Pokiaľ investor ide investovať do nejakej krajiny a vidí, že sa tu zavádzajú osobitné dane, musí to brať do úvahy. Miera neistoty zohráva nejaký vplyv pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ si vyhodnotí, že riziko, že bude osobitne zdanený, je veľké, bude sa tej krajine vyhýbať.

Je v poriadku, že sa zrušia zdravotné odvody na dividendy a zavedie sa 15-percentná zrážková daň?

Zrušenie dane z dividend v roku 2004 vytvorilo dôležitú konkurenčnú výhodu pre Slovensko, a preto znovuzavedením tejto dane o túto konkurenčnú výhodu prídeme. To znamená, že sa zhoršia podmienky na investovanie, čo dlhodobo spomalí rast ekonomiky. Samotné zavedenie dane sa dotkne najmä majiteľov stredných a väčších firiem, pretože pri zdravotných odvodoch platil strop pre ich výpočet.

Je zrejmé, že minister financií zavádza alebo zvyšuje firmám špeciálne odvody, lebo nevyužil výhodu vyšších daňových výnosov a potrebuje peniaze do rozpočtu. A voličom sa môže na prvý pohľad zdať, že sa to netýka ich peňaženiek. Keby ste mu mali poradiť, je toto ospravedlniteľná cesta, alebo by vláda mala šetriť?

My sme poukázali na tri diaľničné tendre, pričom v dvoch z nich dochádza k predraženiu rádovo viac ako o 100 miliónov eur. Myslím si, že takýchto tendrov sa dá nájsť oveľa viac. Stále existuje priestor na to, aby vláda míňala efektívnejšie. Najrizikovejšou časťou sú práve tie veľké tendre. Je to aj dôsledok atmosféry, ktorá sa vytvorila po voľbách, keď sa zostavovalo programové vyhlásenie vlády. Potreba ozdravenia verejných financií bola úplne v úzadí, úplne zmizla z diskusie. Pritom je úplne jasné, že musíme konsolidovať, lebo máme záväzok znižovať deficit a výsledky za minulý rok boli zlé. Napriek tomu diskusia išla presne opačným smerom, keď prevažovali sľuby na zvyšovanie výdavkov, a teda aj deficitu. A toto bol ešte závažnejší problém – vytvorila sa tu atmosféra, keď vláda išla dávať viac peňazí jednotlivým skupinám obyvateľstva, lebo to už sľúbila v programovom vyhlásení, a teraz na to zháňa peniaze.

Analytický tím Hodnoty za peniaze, ktorý je na ministerstve financií, zverejnil tri analýzy, kde má štát priestor na zníženie výdavkov. Presvedčili vás?

Je dobré, že projekt ešte žije a funguje. Je dobré, že naznačujú cestu, ako ísť ďalej, ako zohnať potrebné dáta, ako preverovať jednotlivé projekty aj veľké tendre, ako vytvoriť záväznú metodiku na posudzovanie projektov. Súčasne vidíme, že prechádzajú tendre, ktoré neboli zatiaľ posúdené z pohľadu hodnoty za peniaze, a pritom existuje závažné podozrenie, že sú predražené a neprinášajú dostatočnú hodnotu za peniaze. Moja výčitka je tá, že ešte nie sú výsledky, a pritom už by byť mohli. Bol už ten čas na preverenie niekoľkých tendrov, na ktoré sme aj my poukázali, ale pravdepodobne v dôsledku politického tlaku sa tieto tendre preverovať nebudú.

Teraz najčítanejšie