Denník N

Prísnejšia regulácia dronov nič nerieši

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto - UpVision
Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Využívaniu dronov na Slovensku bráni zbytočne tvrdý zákon aj tam, kde pomáhajú.

Kúpili by ste si smartfón, ak by vám predpisy zakazovali ním fotografovať? Pravdepodobne by vás to od kúpy telefónu a ani od jeho použitia na fotografovanie neodradilo. A rovnako rozmýšľajú aj novodobí piloti lietadiel schopných lietať bez pilota, zjednodušene dronov.

Schopnosť dronov lietať nie je cieľom, prečo si ho užívatelia kupujú. Cieľom je získať nové informácie zo zariadení, ktoré sa k dronom dajú pripojiť. Kamera je najčastejšie spájaným prístrojom, no existujú aj ďalšie senzory umožňujúce získavať napríklad lokalizačné dáta, biometrické dáta alebo zaznamenávať zvuk.

Právna úprava na Slovensku vyžaduje splnenie celého radu podmienok, aby bolo možné drony využívať na inú činnosť ako lietanie. Pilotnou licenciou, registráciou dronu a osvedčením na výkon činnosti leteckých prác sa zoznam povinností iba začína.

Každý štart vyžaduje osobitné schválenie ministerstvom obrany a vyhotovený záznam musí byť predložený na posúdenie rovnakej inštitúcii. Tento proces robí z dronov zariadenie ťažko využiteľné pre viaceré skupiny možných užívateľov, kde je potrebná okamžitá reakcia, napríklad novinári informujúci o nečakaných prírodných udalostiach. Neprekvapí, že naša úprava je tradične jednou z najprísnejších a pravidlá liberalizoval už aj náš tradičný súper na porovnávanie v rôznych oblastiach pokroku – Rumunsko.

Slovensko však má predpoklady na rozvoj tejto novej oblasti a predsedníctvo Rade EÚ vytvorilo priestor na jej riešenie na európskej úrovni. Široká možnosť uplatnenia dronov, od monitorovania v poľnohospodárstve cez kontroly rôznych zariadení a stavieb, záchranné akcie v ťažko dostupných oblastiach až po prenos internetového spojenia alebo doručovanie tovaru, vytvára príležitosť na rozvoj.

Európska únia predpokladá nárast leteckého trhu o desať percent v priebehu desiatich rokov (15 miliárd ročne a 150- tisíc pracovných miest). Vytvára preto nástroje na podporu vývoja (Horizont 2020 a Cosme program) a pripravuje legislatívne zmeny v súlade so schválenou „cestovnou mapou“ z roku 2013.

Výrobcovia, predovšetkým z Číny, pružne zareagovali na očakávania zákazníkov, finančná dostupnosť a technická vyspelosť sa výrazne zlepšujú. Hrozby, ktoré očakávané masívne nasadenie dronov a nové využitie vzdušného priestoru prinášajú, nie sú iba teoretické. Najčastejšie opakovanou výhradou je bezpečnosť. Ďalšími, nemenej dôležitými oblasťami sú ochrana súkromia, ochrana osobných údajov a etické otázky.

Takýmito konkrétnymi hrozbami sú napríklad vyvolanie paranoidných nálad zo sledovania u obyvateľstva, využívanie dronov na iné ako deklarované účely, telesná ochrana súkromia, voyeurizmus, ohrozenie slobody združovania, prepájanie s inými dátami, napríklad zo sociálnych sietí, a ďalšie.

Oprávnené otázky, ako riešiť hrozby, ktoré prináša rozvoj nových technológií, by sa mali prejaviť vo verejnej diskusii a následne v zmene legislatívy. Čím bude diskusia otvorenejšia, tým bude väčšia akceptácia očakávaných zmien a rozšírenia dronov. Naopak, prístup, že zákonom vytvoríme prísne pravidlá, iba zväčšuje medzeru medzi zákonom na papieri a zákonom v praxi.

Teraz najčítanejšie