Očakávame od našich politikov až tak veľa alebo sme ako občania nenapraviteľne naivní?
Boj proti korupcii sa nepoužíva na odstránenie jej podstaty, ale ako propagačná zbraň v boji politikov.
Korupcia vo všetkých svojich vedomých, plánovaných či spontánnych prejavoch, v najrôznejších a najprefíkanejších formách bola, je a asi aj ostane trvalou, hoci neželanou súčasťou vývoja ľudskej spoločnosti. Jej rozsah, metódy a nakoniec devastujúce ekonomické i nenapraviteľné morálne dôsledky boli síce v jednotlivých konkrétnych prípadoch a krajinách rozdielne, no tento fenomén ľudského správania postihol všetky doterajšie politické systémy, ktoré sa ho nevedeli alebo ani nechceli celkom zbaviť.
V moderných štátoch parlamentnej demokracie sa zdá, že korupcia predsa len je čiastočne limitovaná kontrolou zo strany aktuálnej opozície, masovokomunikačných prostriedkov a verejnej mienky. Na druhej strane má však veľmi sofistikované, vynaliezavé metódy, ktoré ju zahmlievajú, kryjú, relativizujú, zdôvodňujú a nakoniec zbavujú politickej i morálnej zodpovednosti jej realizátorov. Ako ukazuje súčasný slovenský príklad, darí sa to.
V totalitných režimoch je korupcia vo svojich tradičných podobách propagandou i zastrašovaním dôsledne utajovaná . Jej nositeľom je totiž sám štát a v ňom vládnuci systém, ktorý korupčné akty legitimizuje v mene boja za práva národa, rasy, pracujúceho ľudu či sociálnej rovnosti.
Do kolotoča korupcie sú vedome vťahované široké vrstvy obyvateľstva prostredníctvom hmotných ziskov (napríklad arizáciou), prideľovaním zamestnaneckých či iných spoločenských výhod, protekčným získavaním bytov či iných ťažko dostupných tovarov atď. Ako protihodnotu režim od občana očakáva podporu, toleranciu alebo aspoň pasívne prijímanie panujúceho totalitného systému a jeho metód.
Poďme však k dnešnej slovenskej realite: Korupcia sa síce prezentuje ako ekonomický a morálny neduh, no boj proti nej sa používa nie na odstránenie jej podstaty, ale ako propagačná zbraň v boji politických strán, ktoré sa navzájom obviňujú z korupčných hriechov v minulosti i v súčasnosti.
V skutočnosti je to pokrytectvo vedúce zápas s korupciou do slepej uličky. Občan je znechutený, zneistený a nakoniec rezignuje. Napriek tomu by si spoločenské elity mohli pamätať, že všetky, i tie najprísnejšie utajované činy a zločiny v dejinách, sa skôr-neskôr odhalia.
Očakávame od našich politikov až tak veľa alebo sme ako občania nenapraviteľne naivní?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
