Denník N

Ako vláda konsoliduje a zvyšuje hodnotu za peniaze, keď sa jej nechce

Peter Kažimír. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Kažimír. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rekordný rast príjmov verejných financií na konsolidáciu nestačil. Podľa Kažimíra nebude stačiť ani vyššia efektívnosť ich míňania. Ak nejaká príde.

 

Pomalšie než pomaly

V roku 2012 vyhrali u nás voľby politické sily, ktoré sú presvedčené, že v zlých časoch sa má štát zadlžovať a v dobrých má verejný dlh znížiť. Znižovať dlh navyše treba strááášne pomaličky. Najpomalšie, ako sa len dá. Lebo „pomalé znižovanie dlhu menej bolí“. Takáto stratégia má dva zásadné problémy. Po prvé, hrozí, že kým znížime dlh, prídu ďalšie zlé časy, a po druhé, odklon od nej vyzerá ako drobnosť.

Spomalenie pomalého tempa nevidno

Vari preto správy o tom, že vláda neplní ani vlastné, málo ambiciózne konsolidačné plány, veľkú pozornosť spoločnosti nezískali. Ani aktuálna výzva Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na spustenie korekčného mechanizmu vzhľadom na to, že nenastali „poľahčujúce“ skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vláde odpustiť „výrazné“ neplnenie cieľov.

Dostatočnú pozornosť nezískali ani naše verejné vystúpenia z posledných mesiacov:

  • o potrebe výdavkových stropov napríklad tu,
  • o tom, že dlhodobo nemáme udržateľné verejné financie a že vláda vydáva veľké peniaze na statky, ktoré si nemôžeme dovoliť, tu,
  • o tom, že vláda rozdáva peniaze odložené na dôchodky, tu,
  • o tom, že sme proti uvoľneniu dlhovej brzdy, a o tom, že vláda odkladá vyrovnaný rozpočet prakticky až za voľby, lebo pred voľbami nebudú čísla za hospodárenie v roku 2019 verejné, tu,
  • o tom, že zvýšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je do veľkej miery účtovníckou ilúziou, tu,
  • o tom, že vláda neplní vlastné sľuby o konsolidácii, tu, o tom, že ak by sme zarátali vplyv PPP projektov, mali by sme verejný dlh výrazne vyšší, než ten oficiálny, tu.

Pripomeňme si, ako vlády Roberta Fica postupne menili svoje sľuby o výške deficitu v roku 2015 a aká bola nakoniec realita podľa Eurostatu (apríl 2016). V roku 2012 vláda tvrdila, že deficit v roku 2015 bude len 1,7 percenta:

jurzyca1

Ani pri obrovskom náraste príjmov verejných financií (pripomeňme si ho v grafe nižšie) sa nepodarilo znižovať deficit a dlh na úroveň, pri ktorej by sme bez väčších bolestí vydržali ďalšie ťažké časy, dokonca sa nepodarilo ani dosiahnuť už aj tak slabučký vládny sľub. Nepomohol ani rast ekonomiky u nás a u zahraničných obchodných partnerov, ani rozpúšťanie peňazí pripravených na dôchodky, nízke ceny ropy či nízke úrokové sadzby.

jurzyca2

 

Podľa aktuálnych slov ministra financií konsolidácii nepomôže asi ani vyššia efektívnosť verejnej správy, ktorú má zabezpečiť implementácia projektu Hodnota za peniaze (Value for Money). Vybavené.

Je teda jasné, že vláda nebude poriadne znižovať dlh a deficit ani vtedy, keď dostane neočakávane veľa peňazí, ale dokonca to neurobí ani vtedy, ak sa s peniazmi naučí lepšie hospodáriť. Najpevnejším bodom vo Ficovom/Kažimírovom vesmíre verejných financií je odďaľovanie vyrovnaného hospodárenia a reálneho znižovania dlhu.

Pozrime sa, ako vyzerajú momentálne šance samotného projektu Hodnota za peniaze.

Hodnota za peniaze: rozpory v slovách a skutkoch

Z materiálov, ktoré rezorty v rámci projektu Hodnota za peniaze doteraz zverejnili, je síce vidno deklarované odhodlanie merať efektívnosť v zdravotníctve, doprave a IT sektore (v ňom sa časť o IT dostala s definíciou merateľných ukazovateľov zo všetkých najďalej), kľúčové však bude, ako sa duch tohto projektu premietne do reality. No a zatiaľ sa nepremieta. Napríklad:

Ministerstvo financií za vlád Smeru zostavuje rozpočet čoraz viac tak, aby verejnosť, médiá a opozícia mali čoraz menšiu šancu dopredu ho prečítať a prediskutovať. Napríklad skúste uhádnuť, ktorá rozpočtová položka narástla od roku 2006 do roku 2014 najviac. Školstvo nie, zdravotníctvo nie, ani vnútro či armáda. Bola to „Všeobecná pokladničná správa“. Teda balík peňazí, ktorý si vláda odloží bokom a o ktorom rozhoduje bez diskusie, spravidla bez vopred zverejnených analýz, bez otázok o efektívnosti.

Ministerstvo financií tiež aktuálne predložilo do pripomienkového konania návrh nového rozpočtu. Bez čísel.

MF sa dodnes nepodarilo zrátať efektívnosť slávnej bločkovej lotérie. Čo tomu bráni? Napríklad to, že štát ani nesleduje, koľko podnetov na podvody s jej pomocou získal. Bez toho sa efektívnosť vyrátať vôbec nedá.

Ministerstvo dopravy má dlhodobo problémy zverejniť výhodnosť „vlakov zadarmo“. Aj ono bude mať zrejme ťažkosti s uplatňovaním projektu Hodnota za peniaze. Keď občan nedávno požiadal štátnu Železničnú spoločnosť Slovensko o informáciu, koľko miesteniek si kúpili študenti v rýchlikoch za tri mesiace, dostal odpoveď, že firma v rezorte dopravy takúto informáciu nemá spracovanú. Nemá? A ako potom ráta hodnotu za peniaze, keď nevie ani to, koľko miest vo vlakoch obsadzujú neplatiaci cestujúci?

Projekty za dve miliardy rezort dopravy dokonca označil za nevhodné na analýzu efektívnosti a basta.

Ministerstvo zdravotníctva riadiace Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nedokáže zabezpečiť zverejnenie jej systému pravidiel pre tvorbu zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Transparency International Slovensko sa o tieto informácie musí s poisťovňou dokonca súdiť. Ako má potom verejnosť posúdiť, či sa zmluvy v zdravotníctve uzatvárajú tak, aby sa maximalizovala hodnota za peniaze?

Vláda nevyužila dobré časy na poctivú konsolidáciu verejných financií, bráni sa použiť na tento cieľ dokonca aj vyššiu efektívnosť, ktorá je však zatiaľ aj tak len na papieri. Vláde sa zatiaľ darí presviedčať verejnosť, že pomalá konsolidácia je rýchla a že výrazný odklon od nej je malý.

Čo s tým?

Už v polovici júna prerokoval poslanecký klub SaS informáciu, že na septembrovú schôdzu parlamentu predložíme návrh zákona o výdavkových stropoch. Tak, aby vláda nemohla utratiť všetky neočakávané príjmy. Výdavkové stropy síce vyššiu efektívnosť neprinesú automaticky, ale prinútia vládu naozaj nad ňou premýšľať a zmenšiť rozdiel medzi slovami o Hodnote za peniaze a skutkami.

Podporíme spustenie korekčného mechanizmu navrhnutého Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Budeme presadzovať vyrovnaný rozpočet tak, aby čísla o ňom boli zverejnené ešte v tomto volebnom období.

Naďalej budeme presadzovať, aby sektory verejnej správy informovali občanov o tom, ako si plnia merateľné ukazovatele svojho výkonu tak, ako to mala SaS v predvolebnom programe, a tak, ako to nepriamo predpokladá vládny projekt Hodnota za peniaze.

Budeme upozorňovať na to, že vlády Roberta Fica vládnu na úkor budúcnosti, budeme to kritizovať a prekladať konkrétne opatrenia na to, aby sme im v tom bránili.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie