Denník N

Teplý, gej, lesba, bi… Ako hovoriť s LGBT ľuďmi bez toho, aby sme ich urazili

Dúhový pochod bude v Bratislave v sobotu, tento na snímke je z roku 2011. Foto – TASR

„Teplý“ už nie je nadávka, hovoria viacerí gejovia a lesby. Pred sobotným Dúhovým pochodom sme sa gejov aj lesieb pýtali, ako by sme ich mali volať.

„Volám sa Kristína a som bisexuálka. Píšem to preto, aby ste vedeli, že každé ‚buzerant, teploš, mužatka a transka‘ môže ľuďom z LGBT menšiny okolo vás ubližovať,“ napísala pred pár dňami Kristína na Facebooku, keď sa rozhodla verejne hovoriť o svojej sexuálnej orientácii.

Veľa ľudí má problém o téme LGBT ľudí hovoriť, pretože nevie, aké slová zvoliť. Urazím kamaráta, ak sa ho spýtam, či je „teplý“? Alebo radšej použijem slovo „gej“? Možno by som mala povedať „homosexuál“. Trocha vás upokojíme: LGBT ľudia riešia presne tú istú dilemu ako ľudia mimo ich komunity.

Ako ťa môžem volať?

„Na začiatku má väčšina LGBT ľudí problém s prijatím svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Často sa vyhýbajú akýmkoľvek pomenovaniam seba samých,“ hovorí psychologička Katarína Franeková z Q-centra, ktoré funguje ako bezpečný priestor a poradňa.

Slová ako „gej“, „lesba“ alebo „transsexuál“ v sebe totiž nesú veľa negatívnych stereotypov, ktoré sa s ich komunitami spájajú. Strašiť ich môže aj definitívnosť, pretože jasným pomenovaním svojej orientácie či rodu sa istým spôsobom zaškatuľkujú.

„LGBT ľudí sa netreba báť spýtať ‚Ako ťa môžem volať?‘ alebo ‚Môžem používať toto slovo, nepoužívaš iné?‘“ radí Franeková. LGBT človek, s ktorým sa rozprávate, vám odpovie najlepšie, lebo vie, čo mu najviac vyhovuje. „Zároveň mu tým posielate jasný signál, že vám záleží na tom, aby mu bolo v rozhovore s vami dobre.“

LGBT ľudí sme sa spýtali, aké slová by od svojho okolia najradšej počuli. Na slová, ktoré k nim priradíte, sú totiž často veľmi citliví.

„Teplý“ už nie je nadávka

„‚Lesba‘ mi príde príliš tvrdé, ‚lesbička‘ zas príliš ‚ňu-ňu-ňu‘ mäkké,“ hovorí jedna z opýtaných. Volajme ju Lucia. Luciu uráža, keď jej hovoria „kamionistka“, „mužatka“, ale aj „lesba“. A hoci niektorým LGBT ľuďom prekáža, keď ich označujú za „teplých“, jej toto slovo vyhovuje najviac.

Martina je tiež lesba a najviac sa jej dotýka, keď ju niekto označuje za chorú, nenormálnu, zvrátenú alebo dokonca pedofilnú. To sa však zvyčajne nedeje osobne, ale na sociálnych sieťach či rôznych internetových stránkach. Martina má rovnako ako Lucia svoj obľúbený protipól. „Jedna kamoška ma volá ‚teploška‘ a mám to veľmi rada, lebo sa na tom obe bavíme a je to z lásky.“

So slovom „teplý“ nemá problém ani Marek. „‚Gej‘ je neosobné. Zo slova ‚teplý‘, čo bolo nadávkou, som si urobil normálne slovo, ktoré používam aj ja.“

Slovo „teploš“ však prekážalo všetkým opýtaným gejom.

Justin Trudeau v Gay Pride. Foto - AP
Homosexuálov tento rok v Toronte podporil na pochode kanadský premiér Justin Trudeau. Foto – TASR/AP

Slovník sa časom mení

Franeková pripomína, že v období, keď si LGBT ľudia začínajú uvedomovať svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, nezriedka pociťujú ľútosť, že nie sú heterosexuálni alebo že ich rodová identita nie je v zhode s ich biologickým pohlavím. Zároveň dúfajú, že sa to možno predsa len „napraví“. „Niektorí preto spočiatku volia opisnú formu. Gej napríklad povie ‚páčia sa mi muži‘ namiesto toho, aby o sebe hovoril ako o gejovi.“

Veľa LGBT ľudí začína svoju cestu s pocitom, že byť gejom, lesbou, bi alebo trans je niečo zlé, takže sa skôr stretávame so snahou vyhnúť sa pomenovaniam. „Jednej klientke trvalo pol roka, kým na sedení povedala prvýkrát slovo ‚lesba‘. Predtým ho nebola schopná vysloviť ani sama pred sebou,“ opisuje svoju skúsenosť Franeková.

Čím je miera sebaprijatia postupne vyššia, tým sa mení aj slovník LGBT ľudí. Začína byť jednoznačnejší.

„Často sa potom deje dokonca to, že preberajú pomenovania, ktoré sú v spoločnosti negatívne asociované, ako napríklad ‚teplí‘ alebo ‚buzny‘, a ich používaním vo vnútri komunity v pozitívnom kontexte menia ich konotácie,“ hovorí Franeková.

Aj samotní gejovia priznávajú, že v komunite si niekedy nehovoria práve lichotivo. „Označenie ‚buzerant‘ alebo ‚buzna‘ možno niekoho neurazí – ja ho však pokladám za nadávku používanú aj medzi gejmi,“ hovorí jeden z opýtaných.

Ivan, nie Lucia

Transsexuálni ľudia občas musia za svoje pomenovanie bojovať dvakrát tak tvrdo. Nielenže sa bránia posmeškom o „transkách“ – po identifikovaní sa s iným rodom často nevedia ľudí okolo seba prinútiť, aby ich už nevolali pôvodným menom, s ktorým sa nestotožňujú.

„Uráža ma, keď mi hovoria ‚Lucka‘ ľudia, ktorí vedia, že nemajú,“ hovorí trans muž Ivan, ktorý pred pár mesiacmi prešiel coming-outom.

Toto však nie je jediný prípad, keď ľudia o LGBT ľuďoch hovoria nesprávne a robia im život ťažším. „Nepáči sa mi, keď mi mama hovorí ‚iná‘. Hovorí to takým nepekným tónom vždy, keď sa bavíme o mojej orientácii, kamarátoch a kamarátkach,“ zverila sa nám bisexuálna Veronika.

Odkedy má priateľku, ľudia jej namiesto „bi“ začali hovoriť „lesba“. Okrem toho si s ňou spájajú tradičné stereotypy o bisexuálnych ľuďoch a hovoria jej „nymfomanka“, „tomboy“ alebo „mužatka“.

„Nepáči sa mi, keď moja rodina tvrdí, že to, že som bi, je iba fáza, prípadne nejaký experiment,“ zverila sa nám bisexuálka, ktorá svoje meno nechce zverejniť. „Uráža ma, keď si myslia, že ako bisexuálka nedokážem byť verná, že aj tak skončím s chlapom, lebo je to jednoduchšie, a ak mi niekto na základe mojej orientácie ponúka trojku,“ hovorí otvorene.

Vlani bol Dúhový pochod v Košiciach. Foto - TASR
Vlani bol dúhový pochod v Košiciach. Foto – TASR

Zložitý slovník ako výhovorka

Väčšina opýtaných sa zhodla v tom, že na najrôznejšie pomenovania a nadávky sú LGBT ľudia citliví rozdielne. „To, čo niekoho stojí jeden nádych a trochu zvyku, spôsobí inému hanbu, strach a pocit menejcennosti, prípadne až psychické problémy.“

O téme LGBT ľudí by sme však mali hovoriť. Nielen s ľuďmi, ktorí patria do tejto komunity, ale aj s tými mimo nej. Aj dnes nám totiž o tejto téme chýba kultivovaná debata.

„Táto téma je stále do istej miery tabu. Ľudia možno majú pocit, že sa o tom ‚nepatrí hovoriť‘. Niektorí možno nevedia ako. Myslím si však, že skôr ako strach z použitia nesprávnych slov ľudí často brzdí vlastné nepohodlie,“ hovorí Franeková.

Teraz najčítanejšie