Váhostav sľúbil, že zaplatí živnostníkom aspoň desatinu prác
Stovky menších stavbárov sa museli zadĺžiť alebo zbankrotovať, pretože im stavebný gigant Juraja Širokého za práce nezaplatil. Uvidia len malú časť svojich peňazí.
Tí, ktorí pomáhali Váhostavu stavať diaľnice pre štát, sa už čoskoro majú rozlúčiť s veľkou časťou faktúr, ktoré gigantu Juraja Širokého vystavili, ale nedostali ich zaplatené. Na prelome marca a apríla by sa malo rozhodnúť, kto Váhostavu koľko odpustí z dlhu, ktorý už nevládal platiť. Potom mu už bude chýbať iba súhlas súdu a na veľkú časť dlhov môže zabudnúť.
Drobní živnostníci či stavebné firmy zrejme uvidia od Váhostavu len malú časť svojich peňazí. ,,Určite nad 10 percent,“ odhadol generálny riaditeľ Váhostavu, Marián Moravčík.
Bežným dodávateľom firma dlhuje spolu 92,3 milióna eur.
Inak by vraj nedostali nič
Moravčík naznačuje, že dodávatelia môžu byť radi, že uvidia viac ako desatinu peňazí, ktoré im Váhostav dlhuje. Keby išla firma do konkurzu a predával sa jej majetok, nedostali by nič. Tak to vypočítal správca ozdravovania firmy, ktorého si vyberá aj platí sám dlžník.
Na správcovo slovo dajú aj súdy, keď povoľujú škrtanie dlhov namiesto bankrotu. Malo by platiť, že odpis dlhov vráti veriteľom viac peňazí, než keby dlžník zbankrotoval.
- Keď firmu tlačia dlhy, môže skončiť v bankrote alebo v reštrukturalizácii.
- Druhú možnosť povoľujú súdy vtedy, keď sa dá predpokladať, že veritelia uvidia z peňazí viac, keď firma vyškrtá veľkú časť dlhov a bude fungovať ďalej, než keby zbankrotovala.
- Doprastavu či Váhostavu istia budúcnosť zákazky na stavbu diaľnic od štátu. Peniaze za ne dostávajú, ale ich neposielali dodávateľom tak, ako mali.
- Reštrukturalizácia nebráni stavbárom, aby sa zapájali do štátnych tendrov, konkurz už áno.
Zaplatiť väčšinu? Podeliť sa o akcie?
Opozícia by chcela presadiť zmeny, ktoré by najzraniteľnejších drobných stavbárov chránili pred pádom gigantov. Otázne je, či sa ešte môže a dá siahnuť zákonom do rozbehnutého ozdravovania stavebného gigantu.
Päťdesiat opozičných poslancov vyzvalo premiéra Roberta Fica, aby pripravil zmenu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V nej by sa malo zakotviť, aby sa firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, mohla ďalej uchádzať o verejné zákazky len vtedy, ak uspokojí svojich veriteľov v sume aspoň 65 % z oprávnených pohľadávok.
Strana Sieť si napríklad myslí, že ak už firma dlhuje a nehodlá zaplatiť, mala by z veriteľov urobiť akcionárov. Akcie by získala naspäť až vtedy, keď by dlhy vyplatila.
V strane Most-Híd veria, že by veritelia mali z ozdravného procesu vyťažiť aspoň 50 percent sumy, ktorú vystavili na faktúrach. Obyčajní ľudia kladú dôraz na to, aby dlžník nemohol vyplácať faktúry v inom poradí než podľa toho, keď ich vystavili.
Vyvolení sa podľa stavbárov čistia
Stavbári hovoria o obrovskom podvode, nie prvom, v krátkom čase. Nedávno sa tak ako Váhostav zbavil dlhov aj Doprastav. Ten už má súhlas na ozdravenie, počas piatich rokov preplatí obchodným partnerom 30 percent z vystavených faktúr.
Na porovnanie, keď prechádzala ozdravením stavebná firma TSS Grade, veriteľom bez zábezpek vyplácala 15 percent z dlhu.
,,Teraz, už po štvrtej reštrukturalizácii od roku 2009 a druhej za minulý rok, ale aj ako poškodený nevyriešenej kauzy ,,Glance House“ nebude už naša spoločnosť ,,zase“ len o čosi chudobnejšia, ale touto udalosťou sa stávame dlžníkom a nechceným vazalom „vlastnej“ banky,“ reagoval Milan Blaho, šéf firmy Remal, ktorej Váhostav tiež dlhuje.
Stavebný gigant Váhostav mal koncom roka asi 1200 veriteľov, z nich necelá tisícka si prišla pohľadávky prihlásiť aspoň na čiastočné preplatenie v reštrukturalizácii. Blaho pripomína, že naše zákony ponúkajú viac než než dosť možností, ako reštrukturalizáciu iba využiť na očistenie firmy a nechať za sebou krachujúcich živnostníkov.
,,Vyvolení sa očistia prostredníctvom zákona, pričom reálna strata dlžníka sa stáva takou zanedbateľnou voči strate veriteľa, že ju bez obáv môžno preklasifikovať na dodatočne legalizovaný zisk dlžníka. Samozrejme, to všetko v najvyššom spoločenskom záujme ,,nielen“ zachovania zamestnanosti, ale aj vysokého životného štandardu takto zle hospodáriacich akcionárov dlžníka,“ dodal Blaho.
- Spôsobov, ako ozdravný proces ohnúť v prospech dlžníka, je viac.
- Dlžník si sám vyberá a platí správcu, ktorý hodnotí jeho finančnú situáciu a predkladá súdu návrh, čo ďalej s firmou.
- Dlžník potrebuje, aby mu ozdravný plán aj s percentami, ktoré napokon vyplatí z dlhov, odhlasovali veritelia. Môže sa s kľúčovými veriteľmi dohodnúť, koľko sa kde škrtne. Platí, že čím väčšia pohľadávka, tým väčšie slovo má veriteľ pri škrtaní.
- Motiváciu dohodnúť sa môžu mať banky, ktoré tak či tak uvidia svoje peniaze, pretože ich majú poistené. Majú radšej klientov bez dlhov a s perspektívou.
- Presvedčiť na väčšie škrty, než by pripustili malí, sa môžu dať aj tí, ktorým dlžník sľúbi spoluprácu do budúcna.
- Malí veritelia, ako živnostníci a ich zamestnávatelia, ťahajú za najkratší koniec.
Sú za tým aj lacné diaľnice
Váhostav sa dostal do problémov aj preto, že ponúkol stavať diaľnice lacnejšie, než bolo reálne. Premiér Robert Fico preto vyhlasuje, že za bankroty živnostníkov a malých firiem môže bývalá vláda, ktorá so stavbármi kontrakty na lacné diaľnice podpísala.
Šéf Váhostavu Moravčík tvrdí, že to, ako to bolo s lacnými diaľnicami predtým, je skôr vecou manažmentu, za ktorého sa firma dostal do problémov. Vtedajší šéf Ján Kato neskôr firmu opustil. Váhostav vysvetľuje, že nielen on, ale aj jemu dlhujú iní desiatky miliónov eur. Navyše, má tiež 1400 zamestnancov, ktorých musí chrániť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
