Denník N

Sú z iných krajín, no v jednom tíme. V Riu bude štartovať desať utečencov

Tím utečencov na olympiáde v Riu. Foto – UNHCR
Tím utečencov na olympiáde v Riu. Foto – UNHCR

Yusra Mardiniová plávala v auguste minulého roka za lepším životom a tlačila pred sebou čln plný ľudí. O rok neskôr si zapláva na olympiáde a počas otváracieho ceremoniálu ponesie olympijskú vlajku tímu utečencov.

Na olympijských hrách v Riu sa po prvýkrát predstaví tím utečencov. Desaťčlenná výprava je zložená zo šiestich atlétov, dvoch plavcov a dvoch džudistov. Vybraní športovci sa presadili v konkurencii štyridsiatich troch adeptov, z ktorých MOV vytvoril záverečnú nomináciu.

Utečenci budú súťažiť pod olympijskou vlajkou a v prípade úspechu im na pódiu zahrá olympijská hymna. Športovcov z tímu utečencov spája ťažký osud – zo svojich domovov museli ujsť a ich športové kariéry takmer zničila vojna.

Z Egejského mora doplávala až na olympiádu

Vlajkonosičkou tímu bude len osemnásťročná sýrska plavkyňa Yusra Mardiniová. Mladučká športovkyňa reprezentovala svoju rodnú krajinu na majstrovstvách sveta už ako štrnásťročná, no jej život i kariéru ohrozovala sýrska občianska vojna. Zo Sýrie sa rozhodla utiecť po tom, čo bol zničený jej rodný dom v Damasku.

Spolu so sestrou sa cez Libanon dostali do Turecka, kde sa spolu s ďalšími osemnástimi utečencami podelili o čln, bežne určený pre siedmich ľudí. Po dvadsiatich minútach sa však pokazil motor, a tak Yusra, jej sestra a ďalší plavec skočili do vody a niekoľko hodín tlačili čln k brehom gréckeho ostrova Lesbos.

Trvalo ešte mesiac, kým sa sestry dostali do Berlína, kde im bol poskytnutý azyl. V Nemecku sa im podarilo spojiť s plaveckým klubom a Yusra začala rapídne napredovať. V klube okamžite spozorovali jej talent a začali o nej uvažovať ako o kandidátke na olympijské hry v roku 2020.

Napokon však bude Yusra pod piatimi kruhmi štartovať už v auguste – presne rok po tom, čo utiekla z vojnou zdecimovanej krajiny. V Riu jej bude robiť spoločnosť aj ďalší sýrsky plavec, Rami Anis, ktorý sa na nafukovacom člne dostal na grécky ostrov Samos a neskôr do belgického Gentu.

Utečenecký kemp v Keni pomohol piatim atlétom

Najpočetnejšie zastúpeným štátom v tíme utečencov je Južný Sudán – krajina, ktorá sa vyše dve desaťročia zmietala v náboženskej vojne medzi moslimským severom a kresťanským juhom, a dodnes bojuje s vnútornými problémami.

Ešte pred tým, než sa vojna skončila a Južný Sudán vyhlásil samostatnosť, si vojna vyžiadala dva milióny obetí a obrovské množstvo vojnových utečencov. Medzi nimi sa ocitli aj piati budúci olympionici, ktorí našli prechodný domov v utečeneckom kempe v susednej Keni.

Športovo nadaní sudánski utečenci boli neskôr presunutí do Nairobi, kde sa pod dohľadom bývalej úspešnej maratónkyne Tegly Loroupeovej vyprofilovalo hneď päť atlétov, ktorí sa v auguste predstavia v Riu.

Bežci na 800 metrov Yiech Biel a Rose Lokonyenová ušli zo Sudánu, keď mali desať rokov, míliarka Anjelina Lohalithová dokonca len ako šesťročná. Anjelininou najväčšou olympijskou motiváciou je pomoc rodičom, ktorých nevidela od svojho úteku z krajiny.

Ďalších dvoch atlétov, Paula Lokora a Jamesa Giengjieaka, spája zase to, že pokým neprišli do kenského tréningového kempu, nepoznali skutočnú bežeckú obuv.

Etiópsky taxikár a domáci džudisti

Najstarším reprezentantom tímu utečencov je 36-ročný etiópsky maratónec Yonas Kinde. Zatiaľ čo viacerí jeho kolegovia boli nútení utiecť ešte ako deti, Kinde opustil svoj domov až po tridsiatke. Z Etiópie odišiel z politických dôvodov a už päť rokov žije v Luxemburgu, kde sa učí po francúzsky a na živobytie si zarába ako taxikár. Po tom, čo sa dozvedel o tíme utečencov, začal intenzívnejšie trénovať a miestenku si vybojoval na októbrom maratóne vo Frankfurte, kde zabehol solídny čas 2:17:31.

Za tím utečencov budú súťažiť aj dvaja športovci, ktorí sa do dejiska olympijských hier nemusia vôbec presúvať. Džudisti Popole Misenga a Yolande Mabikaová sa usadili v Riu, kde zostali po majstrovstvách sveta v roku 2013.

Dvojica pochádza z Konžskej demokratickej republiky a oboch postihol podobný osud. Misenga prišiel počas druhej konžskej vojny o matku a ako deväťročný strávil týždeň osamote v lese. Po tom, čo ho našli, bol prevezený do centra pre opustené deti v hlavnom meste Kinshasa. Tam sa stretol s Mabikaovou, ktorá prišla vo vojne o oboch rodičov, a spoločne sa začali venovať džudu.

Ich konžskí tréneri im však často odopierali jedlo, konfiškovali peniaze a zatvárali ich na hoteloch. Počas MS v Brazílii sa preto rozhodli utiecť – zostali v Riu a v súčasnosti trénujú v džudistickej škole bronzového olympijského medailistu Flávia Canta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

OH Rio 2016

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie