Denník N

3 dôvody, prečo to Robert Fico po predsedníctve zabalí

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jediným Ficovým šťastím je opozícia, ktorej facebookové prekáračky oscilujú na úrovni detí v predškolskom zariadení po vete „priniesol som cukríky“.

Autor vydáva Newsfilter, vo volebných kampaniach
radil viacerým slovenským politikom

Predseda vlády Robert Fico sa od volieb vyhýba odpovedaniu na novinárske otázky. Prvé dva mesiace sa ešte mohol vyhovárať na svoj zdravotný stav, no tento týždeň jasne potvrdil, že na otázky novinárov odpovedať nevie, nechce alebo nemôže.

Dôvodom je okrem jeho vrodeného odporu k novinárom aj žalostná situácia vo vláde, koalícii a strane. Vyústením bude Ficov odchod zo slovenskej politiky po skončení predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Tu sú tri hlavné argumenty pre toto smelé tvrdenie.

1. Neodpovedanie na otázky je začiatok konca

Ako poznamenal novinár Miro Kern z Denníka N, premiér sa už niekoľko mesiacov obmedzuje iba na tzv. tlačové vyhlásenia – prečíta alebo prednesie svoje posolstvo a bez možnosti pýtať sa ho na čokoľvek odíde preč.

Tento týždeň sa však pri jeho tradičnej kontrole žatvy nachádzal na otvorenom priestranstve, takže nebolo možné utiecť do útrob úradu vlády.

Video: Fico na poli: Neotravujte
autorka: Martina Koník

Svoj strach z novinárov však naplno demaskoval až po stretnutí s novou britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Okamžite po spoločnom brífingu utekal do svojej kancelárie nahrať video na Facebook, v ktorom akože po vzore britskej premiérky si aj on možno bude v budúcnosti vyberať novinára, ktorému odpovie na otázky.

Tak si najprv povedzme, ako to bolo naozaj. Pôvodná dohoda bola, že po skončení tlačovej besedy opäť raz nebudú žiadne otázky novinárov. Asi to však bolo pre britskú delegáciu také nezvyklé, že moderátor tlačovej besedy napokon po jednej otázke novinárom z oboch krajín povolil.

Slovenským vyvoleným médiom bola TA3 (ktorá položila otázku Mayovej) a potom moderátor vyzval britskú premiérku, aby si vybrala. Ona tak na vyzvanie urobila a celkom pochopiteľne si vybrala verejnoprávnu BBC.

Niežeby bolo zavádzanie Roberta Fica niečím novým alebo prekvapujúcim, no v tomto prípade je symptomatické.

Nechuť odpovedať novinárom na akékoľvek otázky je príznakom konca politickej dráhy ktoréhokoľvek premiéra.

Veľmi podobne sa na sklonku svojej kariéry správal Vladimír Mečiar, keď sa ho novinári do omrzenia pýtali, odkiaľ vzal na Elektru, alebo o niečo kultivovanejšie Mikuláš Dzurinda, keď mal na každú novinársku otázku dve protiotázky.

Obaja predchodcovia Roberta Fica (spolu s Ivetou Radičovou) však mali vždy aspoň toľko odvahy, aby sa pred novinárov postavili.

Je jasné, že sa mu nechce odpovedať na otázky typu „Kedy sa odsťahujete z bytu daňového podvodníka?“, prípadne „Čo hovoríte na vyjadrenie Borisa Zalu, ktorý vás vyzýva na odchod?“, no komunikácia s novinármi je nevyhnutnou súčasťou jeho práce.

Ak ju odmieta od začiatku svojho volebného obdobia, znamená to, že svoju prácu už jednoducho nezvláda.

2. Vláda bez raison d’être

Druhým dôvodom je, že jeho tretia vláda nemá okrem predsedníctva Slovenska v Rade EÚ žiaden zmysel existencie.

Doposiaľ každá vláda mala akúsi „konštitučnú ideu“, s ktorou síce nemuseli všetci súhlasiť, no jej existencia sa nedala spochybniť.

Dve Mečiarove vlády „budovali štát“ a privatizovali, Dzurindove vlády začleňovali Slovensko do euroatlantických štruktúr a reformovali, prvá Ficova vláda budovala „sociálny štát“, Radičovej vláda bojovala s korupciou.

Druhá Ficova vláda už síce nemala jednotiacu ideu, no niektoré hlavné identifikačné prvky mala: vo svojej prvej polovici sa snažila spraviť z Fica prezidenta, potom Marek Maďarič vytiahol zo svojej ideologickej päty sociálne balíčky a napokon padla vláde z neba utečenecká téma.

No aká je základná idea tejto vlády? Slogan „vláda kontinuity a pokroku“ by neprešiel ani komunistickej strane za čias Miloša Jakeša.

Vládna koalícia sa už vlastne ani nesnaží deklarovať snahu o nejaké vízie či nebodaj zásadné reformy. Už po štyroch mesiacoch z nej cítiť iba zotrvačnosť a túžbu udržať sa pri moci iba preto, lebo je to už naposledy.

Jedinou pointou tejto vlády je zvládnuť predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. No po tomto polroku si všetci v krajine naplno uvedomia vyprázdnenosť a zbytočnosť tejto vládnej zostavy na čele s Robertom Ficom.

V lepšom prípade sa z neho medzičasom stane štátnik európskeho významu a vytvorí sa mu nejaká pozícia v štruktúrach EÚ; v horšom sa na svoju premiérsku stoličku vykašle z dôvodu, že sa mu rastúce problémy doma na Slovensku už budú zdať príliš „malé“, a rezignuje bez únikovej stratégie.

3. Bašternák, rozsypaná koalícia a kritika v strane

Tretím argumentom pre Ficov odchod je, že sa prvýkrát vo svojej kariére ocitol v situácii, ktorú nemá pevne vo svojich rukách.

Do lodí jeho vládnej flotily zateká z viacerých miest už pár mesiacov od jej sformovania, v jeho vlastnej strane sa prvýkrát ozývajú hlasy vyzývajúce ho na odchod a nezanedbateľným faktorom „vis maior“ je aj jeho zdravotný stav, ktorému sa však z ohľaduplnosti venovať nebudeme.

Asi najväčším problémom Ficovej vlády je Robert Kaliňák, presnejšie Ladislav Bašternák. To, že ministra vnútra vyšetrujú jeho podriadení (a v prípade, že aj niečo naozaj vyšetrujú, tak sú perzekuovaní), je jedna vec, ale to, že premiér býva v byte človeka veľmi dôvodne podozrivého z viacerých daňových podvodov, je pre neho osobne oveľa nebezpečnejšie.

Kaliňáka by sa Fico mohol zbaviť pomerne ľahko, ale odsťahovať sa pod tlakom Igora Matoviča z vlastného bytu by bol pre neho najponižujúcejší moment jeho celej politickej kariéry.

Nepíšuc o tom, že odvolanie Kaliňáka by znamenalo dať opozícii smrtiacu zbraň na každého ďalšieho ministra – stačilo by sa rozložiť pred jeho domom s megafónom a hotdogmi s kečupom.

Omnoho veselšia nie je pre Fica ani situácia v koalícii. Jeho neoficiálny nástupca Andrej Danko expanduje v bezpečnostných zložkách a čaká na okamih, keď bude môcť na doráňaného vodcu svorky zaútočiť – a vymeniť ho.

Najmenšia strana Sieť je v štádiu totálneho rozkladu a jedinou oporou je večný Béla, no aj jemu už dochádza dych a šarm.

Jediným Ficovým šťastím je opozícia, ktorej facebookové prekáračky oscilujú na úrovni detí v predškolskom zariadení po vete „priniesol som cukríky“.

A prvýkrát počas svojej kariéry musí Fico čeliť aj vnútrostraníckej kritike.

Monika Flašíková-Beňová a Boris Zala ho síce mocensky zaujímať nemusia, no ak už si na neho dovoľujú vyskakovať takéto bezvýznamné postavičky, čoskoro sa pridajú aj ďalší, silnejší hráči.

Robert Fico je silný líder v dobrých časoch, no v krízových situáciách robí hlúpe chyby, ako sme sa mohli presvedčiť už niekoľkokrát. Jednou z kľúčových môže byť obetovanie dvorného ideológa Smeru Maďariča, na ktorého má od vzniku koalície namierený svoj luk Danko.

Koniec

Keď sa Fico po predsedníctve pozrie na svoju situáciu, bude príťažlivá asi ako pohľad na rakovinou rozožraté pľúca na škatuľkách od cigariet.

Novinári neustále kladúci nejaké otázky, vláda bez akéhokoľvek zmyslu existencie a pod rukami rozsýpajúca sa strana a koalícia.

Bude mať pred sebou iba dve možnosti: zutekať, kým ešte nie je neskoro, alebo zostať sa trápiť až do neodvratnej potupy v najbližších voľbách. Hádajte, ktorú možnosť si vyberie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie