Denník N

Prečo Putin neprizná pravdu o dopingu v ruskom športe

Ilustrácia - Vizár
Ilustrácia – Vizár

Putin nemôže priznať, že systém dopingu siaha do najvyšších poschodí jeho vlády. Takéto priznanie by sa rovnalo priznaniu patologického a štátom podporovaného podvádzania.

Ruský prezident Vladimir Putin mení v súvislosti s dopingovým škandálom ruských olympijských a paralympijských atlétov tón svojich vyjadrení.

S tým, ako pribúdajú dôkazy, že používanie zakázaných podporných prostriedkov je súčasťou štátom podporovaného systému, sa zdá, že je prezident stále menej ochotný spolupracovať s medzinárodnými športovými organizáciami a má stále väčšiu tendenciu hľadať politické sprisahania proti svojej krajine.

Šport a geopolitický tlak

Témou už nie je len účasť ruských športovcov na olympiáde v Riu de Janeiro, ale ide aj o Putinov štát, ktorý je označovaný za kriminálny. Putinova reakcia je za týchto okolností podobná reakcii na dva roky starú udalosť, kto-rou bolo zostrelenie malajzijského lietadla nad východnou Ukrajinou, kde existovalo silné podozrenie, že za ním stáli Rusi a proruskí separatisti: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.

Len v marci podráždený Putin povedal vládnym predstaviteľom, vrátane ministra športu Vitalija Mutka, že „nie je treba čokoľvek politizovať či pretláčať žiadne konšpiračné teórie.“ Jeho odkazom bolo, že Rusko vyhrá v rámci fair-play a podvodníci sa budú zodpovedať.

No minulý týždeň, keď Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zvažoval, čo si počať s poslednou usvedčujúcou správou Svetovej protidopingovej agentúry (WADA), Putin neurobil nič iné, že vec spolitizoval a začal šíriť konšpiračné teórie. V stanovisku, ktoré sa objavilo na jeho oficiálnej webovej stránke, porovnal súčasné obvinenia z dopingu so západným bojkotom moskovských Olympijských hier z roku 1980.

Ako sa píše v dokumente: „Sme svedkami nebezpečného opakovania toho, ako politika zasahuje do športu. Áno, formy tohto zasahovania sa zmenili, ale myšlienka je tá istá: urobiť zo športu nástroj geopolitického tlaku, formovania negatívneho obrazu krajín a národov.“

Záchrana alebo karanténa

Vo vyhlásení Putin spomenul aj často citovaný výňatok z listu, ktorý MOV adresoval šéf Americkej protidopingovej agentúry (USADA) Travis Tygart. Žiadal v ňom, aby ruských športovcov z nadchádzajúcej olympiády vylúčili. Putin naznačil, že predstavitelia USADA videli správu WADA ešte pred jej publikovaním, či dokonca „určili jej tón a obsah“. Ak je to tak, píše sa vo vyhlásení, „štruktúra jedného štátu diktuje svoju vôľu celej globálnej športovej komunite“.

Existuje dôvod, prečo Putin robí presne to, pred čím svojich podriadených pred niekoľkými mesiacmi vystríhal. Správa WADA, ktorú vypracoval kanadský právnik Richard McLaren, po prvýkrát konštatovala, že dopingový systém v ruskom športe organizuje štát.

Podľa správy moskovské dopingové laboratórium bežne posúva nepriaznivé zistenia o ruských a zahraničných športovcoch ministerstvu športu a dostáva príkazy, či „zachrániť“ alebo „odložiť do karantény“ vzorky moču, ktoré obsahujú stopy zakázaných substancií. „Zachraňovanie“ znamenalo ohlásiť negatívny výsledok pozitívneho testu. „Odloženie do karantény“ znamenalo štandardný postup, ktorý sa však zvyčajne aplikoval len na cudzincov a menej sľubných ruských športovcov, od ktorých sa neočakával zisk medailí.

Podľa správy nádoby obsahujúce vzorky moču so steroidmi putovali tajnému policajnému agentovi, ktorý ich mohol otvárať a „nadopované“ vzorky meniť za „čisté“. V roku 2014 počas zimnej olympiády v Soči posielali pracovníci laboratória vzorky cez „krtiu dieru“ do priľahlej miestnosti, odkiaľ dostávali „čisté“ vzorky, ale týkalo sa to len športovcov zo zvláštneho zoznamu „štátneho programu“. V Soči vyhralo Rusko najviac medailí a ani jeden ruský športovec nebol pre doping diskvalifikovaný.

Dopujúci štát

WADA odhalila túto schému vďaka doktorovi Grigorijovi Rodčenkovovi, bývalému šéfovi moskovského dopingového laboratória, ktorý dnes žije v USA a tento postup prezradil. V jeho vyhlásení sa uvádza, že Putin sa ho ako svedka snaží diskreditovať a tvrdí, že Rodčenkova v roku 2012 vyšetrovali práve pre podozrenia z machinácie s dopingom. Tie sa nepotvrdili, ale Putin napísal, že vyšetrovanie bolo obnovené. Prezident naznačil, že Rodčenkov je nedôveryhodný a WADA by sa nemala spoliehať „len na svedectvo ľudí tohto typu“.

Táto taktika je však nepresvedčivá podobne ako vtedy, keď ju Putin použil v súvislosti so zostreleným lietadlom nad územím pod kontrolou rebelov, keď sa Rusko pokúsilo zbaviť sa nepríjemných dôkazov o svojej účasti na tomto akte. McLarenova správa opisuje detaily, ako boli kontrolované Rodčenkove tvrdenia, keď vzorky posielané do Moskvy otestovali v nezávislom stredisku vo Švajčiarsku. Jeden nezávislý expert potvrdil, že fľaštičky boli otvorené a následne znovu zapečatené a v mnohých prípadoch sa zistená DNA nezhodovala s DNA športovca.

Dôkazy, ktoré predložil McLaren, sú komplexné a presvedčivé. Popieranie však nemá za úlohu napadnúť ich, podobne ako pri lete MH 17. Ide najmä o ceremoniálne popieranie. Putin nemôže priznať, že systém dopingu siaha do najvyšších poschodí jeho vlády a že tajná polícia, kde strávil veľkú časť svojho života, bola do veci taktiež zaangažovaná. Takéto priznanie by sa rovnalo priznaniu patologického a štátom podporovaného podvádzania.

Rovnalo by sa súhlasu s Elenou Panfilovou, ktorá vedie ruskú pobočku protikorupčnej organizácie Transparency International a ktorá nedávno na Facebooku napísala: „V krajine, kde boli malé a stredné podniky, vláda práva a ľudské práva zametené pod koberec, všetko dlhodobo funguje vďaka dopingu. Regióny a mestá sú dopované subvenciami, umenie a veda dostávajú peniaze z ministerstiev, biznis je závislý od tvrdej drogy, ktorou je prístup k štátnym zákazkam.“

Putin nepripustí, že vedie dopujúci štát. Rusi vždy milovali svojich športových hrdinov. Človek, ktorý sa nechá rád fotiť hore bez na koni alebo ako prehadzuje súpera v džude alebo ako globálny líder, sa zmenil až na človeka, ktorý statočne čelí americkému imperializmu, ako keby jeho domáca pozícia závisela len na tomto obraze.

Prečo nepripustí

Pre jeho voličov musí Rusko zostať veľkou krajinou, ktorá trpí západnou nespravodlivosťou. Nemôže ju reprezentovať gang podvodníkov, ktorí si cez krtiu dieru posielajú fľaštičky s močom.

To je oveľa dôležitejšie ako schopnosť ruských športovcov súťažiť v Riu, čo napokon MOV nakoniec nechal na medzinárodné športové organizácie jednotlivých športov.

Rusko sa zrejme hier zúčastní, ale jeho účasť zatieni tmavý mrak podozrení, ktorý sa Putinovi nepodarí rozptýliť, inak by musel priznať, že systém je prehnitý.

© Bloomberg

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie