Denník N

Donald Trump mi pripomína Vladimira Putina – a to je hrozivé

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ukazuje sa, že v demokracii môžete zájsť dosť ďaleko, keď väčšinu presvedčíte, že ju ohrozuje menšina a že len vy ju môžete zachrániť.

Temný a znepokojujúci prejav Donalda Trumpa na minulotýždňovom republikánskom konvente prinútil komentátorov a historikov porovnávať ho s mnohými ľuďmi, počnúc populistickým demokratickým alabamským guvernérom Georgeom Wallaceom zo šesťdesiatych rokov a končiac talianskym fašistickým vodcom Benitom Mussolinim z tridsiatych rokov.

Nech sú tieto prirovnania akokoľvek výstižné, mrazenie, ktoré som cítil na chrbte, nespôsobilo to, že Trump tak pripomína staré filmové týždenníky. Namiesto toho vidím amerikanizovanú verziu brutálne efektívnej propagandy strachu a nenávisti, ktorou dnes Vladimir Putin kŕmi Rusko.

Strach, znechutenie, hnev a potom vraj riešenie

Nechcem tým povedať, že Trump priamo okopíroval Putinov vzor. Ich jazyk a tón sú porovnateľné podobne, ako sú porovnateľné ruská a americká vlajka, na ktorých vytvárajú biela, modrá a červená odlišné vzory. Nejde ani o charakter textu. No Trumpova afektovanosť a reč tela – v prejave trochu ubral zo svojho zvyčajného histriónstva – boli úžasne podobné uštipačným a nafúkaným vystúpeniam, ktoré Rusi po šestnástich rokoch Putina pri moci poznajú až príliš dobre.

V oboch prípadoch je úmyslom rečníka vzbudiť pudové emócie strachu a znechutenia predtým, ako ich vystrieda za očistný hnev, ktorý sa týka všetkého ostatného. Len líder dokáže zariadiť, aby strach a znechutenie zmizli. Líder na seba prevezme vašu nenávisť a frustráciu a všetko zlepší. Ako presne? To teraz nie je podstatné.

Demagogický kandidát musí maľovať odpudzujúci obrázok statu quo a spomenúť každú katastrofu a zlyhanie predtým, ako prezentuje obrázok ešte temnejšej budúcnosti, ktorá nastane v prípade, ak nedostane príležitosť konať a konať to hneď.

Bagatelizovať alebo preháňať

Môžete veriť tomu, že politik v kampani bude dávať prednosť vzbudzovaniu pozitívnych emócií vo svojich potenciálnych voličoch, ale to nepasuje k profilu tohto tvrdého chlapíka. Namiesto toho ľuďom hovorí, čo urobí, ak ho zvolia, a vyhráža sa im, čo sa stane, ak tak neurobia. Demokratický líder potrebuje ľudí. Tyran a človek, ktorý chce byť tyranom, trvajú na tom, že ľudia potrebujú ich.

Putin, ktorý je pri moci už dlho, musí bagatelizovať ruskú krízu. Outsider Trump musí preháňať pri opise americkej krízy. Sústredil sa na terorizmus a rozdeľujúce domáce témy, ako je nelegálne prisťahovalectvo, aby zaplnil zoznam svojich nepriateľov.

Takisto sa pripojil k Putinovej krížovej výprave proti NATO, čo je bizarný postoj vzhľadom na to, že ide o prezidentského kandidáta, ktorý vraj skutočne považuje globálny terorizmus za vážnu hrozbu. Strategická spolupráca v slobodnom svete je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Podľa zámeru teroristov

Tento text píšem v estónskom Talline, ktorý by sa bez NATO skutočne v blízkej budúcnosti stal „predmestím Petrohradu“, ako to nedávno povedal Trumpov obdivovateľ Newt Gingrich.

Terorizmus je vážny a strašidelný problém a Spojené štáty by mali viesť vážnu medzinárodnú debatu o tom, ako sa s ním vysporiadať. Namiesto toho robí Trump všetko, čo môže, aby vystrašil ľudí tak, ako si to predstavujú teroristi. Je to odraz Putinovej bombastickej rétoriky, ktorú používa, zatiaľ čo vedie svoju vlastnú smrteľnú reality šou v Sýrii, kde ruské vojsko robí masakre, ktoré prinesú ďalšie milióny utečencov a inšpiráciu pre ďalšiu generáciu džihádistov.

Trumpov imaginárny pohraničný múr je kvintesenciou silovej rétoriky. Nepriateľ je zjavný a osoh tiež, no nespočetné prekážky a nevýhody sú oveľa komplikovanejšie. Lenže pre Trumpa, podobne ako pre Putina, sú riešenia vždy jasné a jednoduché – v prípade, že dostanú všetko. To, že je to nemožné, je irelevantné, pretože, kým na to všetci prídu, silný muž už bude mať moc, ktorú tak chcel.

Nie sen, ale nočná mora

Úplne kontrastný k odkazu Trumpovej kampane a Putinovej propagandy bol prejav Ronalda Reagana, keď prijal nomináciu na republikánskom konvente v roku 1980. Amerika a svet stáli pred množstvom veľkých hrozieb – od padajúcej ekonomiky cez energetickú krízu po nekonečné meranie síl medzi nukleárnymi superveľmocami. Lenže Reaganovo správanie bolo veselé a jeho jazyk bol plný pozitívnych pojmov. Budúci prezident bol pozitívny a videl pred sebou jasnú slnečnú budúcnosť a veľké možnosti, ktoré tam čakajú na Ameriku, keď sa zjednotí na spoločných hodnotách.

Američania Ronaldovi Reaganovi verili, a pretože mu verili, jeho víziu uskutočnili – ako sa ukázalo vo svoj prospech i v prospech sveta. Dnes mnohí Američania veria Donaldovi Trumpovi, to nemožno poprieť. Ale ak sa uskutoční jeho vízia, nebude to sen, ale nočná mora.

Je bolestné to priznať, ale Putin bol zvolený v roku 2000 v relatívne slobodných voľbách. Neustále rozoberal krehkú ruskú demokraciu a s úspechom postavil Rusov proti sebe a proti svetu. Ukazuje sa, že v demokracii môžete zájsť dosť ďaleko, keď väčšinu presvedčíte, že ju ohrozuje menšina a že len vy ju môžete zachrániť.

Najhoršia podobnosť

Posledná a najznepokojujúcejšia podobnosť medzi Putinom a Trumpom spočíva v tom, koľko ľudí nie je ochotných uveriť, že niekto ako Trump by sa vôbec mohol stať lídrom najsilnejšieho štátu na svete.

V roku 1991, keď za veľkého potlesku skolaboval Sovietsky zväz, by sme neboli uverili tomu, že bývalý agent KGB sa len o deväť rokov neskôr stane ruským prezidentom. Poučenie? Dávajte si pozor, koho volíte – môžu to byť vaše posledné slobodné voľby.

© Washington Post

Komentáre

Teraz najčítanejšie