Denník N

Šéf úradu, ktorý spravil raziu u Brhela: Nepozeráme, do čej firmy ideme

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedným z nástrojov Protimonopolného úradu, ako dokázať nekalé dohody medzi firmami, sú neohlásené razie. Predseda úradu TIBOR MENYHART (39) hovorí, čo môže znamenať, ak im súdy tieto razie skomplikujú, ako sa to deje pri kauze IT kartelu na župách.

Váš úrad za posledné týždne spomínali médiá pri viacerých odhaleniach – kartel pri gastrolístkoch, ceny mlieka, podozrenia z kartelu v župnom IT. Akoby ste získali imidž fungujúceho úradu. Zavolal vám niekto z vlády či politikov a pochválil vás za túto robotu?
Nie.

Ani ste taký telefonát nečakali?
Odkedy som tu, nikdy sme nepracovali tak, aby sme očakávali pochvalu od kohokoľvek. Pre nás je dôležité, že sa robí, robota je hotová a snáď si ju aj niekto všimne.

Tak sa spýtam inak. Zavolal vám niekto a povedal, že to preháňate? Keď úradníci nastúpia do firmy Jozefa Brhela, to už môže niekoho dráždiť, nie?
Možno áno. My sme nikdy nevyhodnocovali svoje zásahy podľa toho, do čej firmy kráčame. Ak je to podnikateľ, pri ktorom máme podozrenie, že je účastníkom kolúzie alebo nejakej nezákonnej dohody, tak postupujeme podľa zákona. Poviem to takto: nebol som nikdy zavolaný na koberček, nemám takúto spätnú väzbu.

V úrade ste takmer päť rokov. Za ten čas sa vám to nestalo ani raz? Aký je váš vzťah s vládnou mocou?
S vládou komunikujeme štandardne. Predkladáme jej výročnú správu, komunikujeme s ministerstvom financií, lebo dostávame peniaze zo štátneho rozpočtu a musíme si obhájiť, aké náklady máme. S vládou a inými orgánmi štátnej správy sme viac v kontakte od začiatku tohto roka, ale to súvisí skôr s tým, že sme sa stali koordinátorom štátnej pomoci.

Lukáš Fila v komentári pre Denník N o tom, čo pre PMÚ môže znamenať rozsah jeho aktivít do budúcna, napísal: „Činnosť inštitúcie je už dosť viditeľná na to, aby začala ľudí s vplyvom znervózňovať, keď nie z právnych, tak minimálne reputačných dôvodov. Ak sa v najbližších mesiacoch dočkáme čistiek a odchodov, tak je zle.“ Nehrozí niečo podobné?
Ja taký signál nemám, dúfajme, že nie. Druhá vec je, že moje funkčné obdobie sa v novembri končí. Uvidíme, ako bude úrad pokračovať ďalej.

Vy by ste chceli zostať?
Viem si predstaviť, že by som pokračoval.

Vymenovala vás ešte Radičovej vláda, tak trochu ste boli spájaný s Mostom-Híd, ktorý je dnes vo vláde opäť. Neviete, ako vaše šance vyzerajú? Ja by som päť mesiacov pred koncom v práci chcel vedieť, či zostávam alebo nie.
Ak by táto vláda mala dospieť k rozhodnutiu, že chce, aby som pokračoval, bol by som rád, ak by to bolo na základe tých piatich rokov, počas ktorých úradu šéfujem. Jednoducho, že som istou zárukou toho, že Protimonopolný úrad bude dobre fungovať. Nie preto, že som spájaný s nejakou stranou.

Môže v slovenských podmienkach fungovať nejaký úrad nezávisle od politickej moci?
Principiálne je náš úrad nezávislý. Na druhej strane, ide o ústredný orgán štátnej správy a v širšom zmysle slova je súčasťou výkonnej moci. Ďalšia vec je, že jediným zdrojom príjmov tohto úradu je štátny rozpočet, ktorý je schvaľovaný na úrovni vlády a následne na úrovni parlamentu. Toto môže byť moment, keď sa nezávislosť úradu môže narušiť.

Keď to poviem laicky: ak by ste na úrade boli príliš drzí, tak vám zosekajú rozpočet a vy nebudete mať prostriedky na svoju činnosť?
Čisto teoreticky sa to môže stať.

A stalo? Ako sa pohyboval rozpočet úradu za posledných päť rokov?
Sme na približne tých istých číslach. Keď bolo obdobie väčšieho šetrenia, šetrili sme aj my; tento rok to zase trocha skočilo vyššie, ale to súvisí s tým, že z ministerstva financií delimitovali zamestnancov aj agendu, ktorá sa týka štátnej pomoci.

Denník N a Trend opísali prípad podozrenia z veľkého kartelu pri informatizácii žúp. Skúste nám vysvetliť, ako sa k takým podozreniam dostanete vy. Dostávate tip alebo priebežne lustrujete tendre?
Možností je veľa. Štandardné je, že za nami príde oznamovateľ, podnikateľ alebo občan, ktorý má pocit, že na trhu došlo k nejakej nezákonnej dohode. Existujú organizácie, ktoré sa venujú sledovaniu takýchto vecí, napríklad Transparency International. Niekedy získavame informácie aj z monitoringu tlače. To sú tie prvotné informácie, ktoré vyhodnocujeme, a keď sa nám zdajú zaujímavé z hľadiska množstva spotrebiteľov či objemu peňazí, o ktoré ide, tak začíname vyšetrovanie. Počas neho pracujeme s verejnými zdrojmi, zmluvami, v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie kontrolujeme tendrové dokumentácie alebo oslovujeme rôzne subjekty, ktoré by mohli mať o veci nejaké informácie. Vo chvíli, keď máme dostatok dôkazov a indícií, ideme do správneho konania.

Zber dôkazov zrejme nie je jednoduchý. Register zmlúv a vestníky sledujú aj novinári, ktorí tam často nájdu nejaké podozrenie, no priame dôkazy sa im získať nepodarí. PMÚ to zrejme rieši inšpekciami a raziami priamo vo firmách. Je to najsilnejší nástroj, ktorý máte?
Veľa údajov sa dá naozaj získať aj z vestníkov, no my máme výhodu v tom, že na rozdiel od novinárov si môžeme napríklad pri tendroch od obstarávateľov vyžiadať originálnu dokumentáciu. To je oveľa viac, ako vy nájdete vo vestníku. Dnes je už väčšinou povinnosť odovzdávať veci v digitálnej forme a nám sa osvedčilo študovať aj tieto elektronické dokumenty. Obsahujú rôzne metadáta, ktoré možno nemajú nič so samotným obstarávaním, ale môžu byť výborným zdrojom dôkazov.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

To znamená, že sledujete vlastnosti dokumentov?
Presne tak. Pri dokumentoch sledujeme, kým a kedy boli vytvorené a aké stopy obsahujú. Občas to môže byť diskutabilné, ale napríklad pri excelovských tabuľkách viete zistiť veľa vecí, ktoré by papierová verzia nejakého dokumentu neprezradila.

Napríklad?
Mali sme prípad, kde všetky tri ponuky od rôznych uchádzačov boli vypracované v jednej excelovskej tabuľke. Jedna firma mala stĺpec A, druhá stĺpec B, tretia stĺpec C. Keď tlačili ponuky, tak dva stĺpce skryli, aby firma mala na papieri len ponuku zo svojho stĺpca. Ten istý dokument sa vytlačil trikrát a na papieri to naozaj vyzeralo ako tri rôzne ponuky. Avšak vďaka elektronickej verzii sme odhalili nekalú dohodu. Triviálna chyba podnikateľov, ktorá nám výrazne pomohla.

A čo tie inšpekcie vo firmách?
Sú veľmi silným vyšetrovacím nástrojom, ktorý máme, najmä preto, že je to vždy neohlásené. Neprídeme do firmy s tým, že im najprv pošleme avízo: „Ukážeme sa v stredu o toľkej hodine.“ Pracujeme s momentom prekvapenia a dotyční podnikatelia netušia, že k nim prídeme. Nejdeme len po oficiálnych dokumentoch, ale aj stopách, ktoré zväčša firmy nemajú záujem zverejňovať. Štandardne je to najmä e-mailová komunikácia.

Bývajú e-maily zamestnancov a šéfov firiem najlepším dôkazom?
Ide o silné dôkazy. Striedanie firiem v tendroch či podobné ponuky sú zväčša indície, ale nikdy nie priame dôkazy. No keď pri inšpekcii nájdete e-maily, v ktorých sa firmy dohodujú o postupe alebo o tom, ako budú vyzerať ich ponuky, máme priamy dôkaz, ktoré ľahšie pochopia aj na súde.

Keď hovoríme o raziách vo firmách, ako to vlastne vyzerá? Asi si nemáme predstavovať kukláčov.
Nie, my síce môžeme požiadať o asistenciu polície, ale naposledy sme to urobili veľmi dávno. Ja som vo funkcii vtedy ešte nebol. Vyzerá to tak, že skupina našich zamestnancov s poverením od vedenia úradu vstúpi do priestorov podnikateľa a tam zbierajú dôkazy. Najčastejšie si žiadame elektronickú komunikáciu a dokumenty z počítačov.

Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR
Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR

Pri podozrení na kartel na župách mal PMÚ jasné indície o tom, že sa IT firmy dohodli a rozdelili si trh. Podobné ponúkané sumy, šablóna, podľa ktorej sa v tendroch striedali, jedna firma spojená s Brhelovým menom v pozadí. Obstáli by však tieto indíccie na súde bez toho, aby ste vo firmách urobili razie?
Len na základe indícií nemôžete urobiť žiadne rozhodnutie. Potrebujete minimálne nepriame dôkazy, ideálne by ste ich však mali podložiť aj priamymi dôkazmi. Indície, ktoré sme mali, boli pre nás dostatočne silné, aby sme sa prípadu začali venovať, a pokračovali tým, že sme v niekoľkých IT firmách urobili aj neohlásené inšpekcie.

Súdy vás však teraz nútia ničiť dokumenty, ktoré ste počas razií v IT firmách získali. Vy môžete povedať, či v dokumentoch, ktoré teraz likvidujete, boli dôkazy potvrdzujúce kartel?
Keďže celý prípad je v štádiu vyšetrovania, tak určite nie. Bolo by veľmi nešťastné to komentovať.

Zatiaľ poznáme rozsudky zo sporov s firmami Datalan a Capgemini. Čím súdy zdôvodňujú príkaz, aby ste získané dokumenty ničili? Bola to ochrana osobných údajov zamestnancov?
To by som možno nevnímal ako hlavný problém. Súd najmä tvrdil, že inšpekcie neboli dostatočne odôvodnené. O tom sa dá diskutovať a tie zdôvodnenia vieme do budúcna vylepšiť. No potom je tu posledný rozsudok zo sporu s firmou Capgemini, kde súd navyše povedal, že nám na inšpekciu chýbal predchádzajúci súhlas súdu. S takýmto právnym výkladom sa nedokážeme stotožniť, a preto sme Najvyšší súd požiadali o zjednotenia stanoviska. Dovtedajšia judikatúra totiž nič takéto nevyžadovala.

A nespomína ho ani skorší rozsudok z podobného sporu s Datalanom z rovnakej kauzy.
Presne tak. Tam nám súd vytkol viacero vecí, ale o súhlase súdu nehovoril.

Čo to pre prácu úradu znamená? Môžu takéto rozsudky do budúcna úplne paralyzovať úrad či znefunkčniť vyšetrovanie kartelov?
Správne ste naznačili, že každý judikát má dve roviny. V prvom rade sa rozsudok týka konkrétneho prípadu. Tam sme im vyhoveli. Výrok znel – zničte dôkazy, tak sme ich zničili. No druhá vec je práve to, nakoľko je takýto judikát všeobecný a ovplyvní do budúcna rozsah vašich právomocí. Pre rozsudok o Datalane sme prepracovali poverenia aj to, ako budú inšpekcie vo firmách prebiehať. Možno sme s tým rozhodnutím nesúhlasili, ale zariadili sme sa. No s rozsudkom zo sporu s Capgemini máme väčší problém. Ak by sa tu naozaj vytvoril stav, že pri inšpekcii v priestoroch podnikateľa je potrebný predchádzajúci súhlas súdu, to už by našu prácu mohlo výrazne sťažiť.

Ja som čítal zákon a ten hovorí pomerne jasne. Na inšpekciu v priestoroch podnikateľa stačí súhlas predsedu Protimonopolného úradu, no ak by ste trebárs chceli zobrať jeho notebook z jeho domu, lebo máte podozrenie, že tam môžu byť nejaké dôkazy, musíte požiadať o súhlas súd. Ako je možné, že sudca si zákon vyloží inak?
My tú formuláciu vnímame tiež pomerne jasne. Preto sme požiadali Najvyšší súd o zjednocujúce stanovisko.

Aby sme pochopili motiváciu IT firiem brániť sa na súde, čo by im hrozilo, ak by sa kartel na župách preukázal?
Čisto zo zákonného hľadiska pokuta, ktorá by mohla ísť až do výšky desať percent z ich celkového obratu v tomto segmente, teda v tomto prípade ich obratu z poskytovania IT služieb. Nie je to teda len desať percent z hodnoty zákazky. Okrem toho by im hrozil aj zákaz zúčastňovať sa verejných obstarávaní počas najbližších troch rokov.

Čo by pre firmy, ktoré za posledné roky zarobili na štátnych zákazkách desiatky miliónov eur, mohlo byť dosť veľkým problémom.
Preto je zákon tak nastavený.

Predseda PMÚ Tibor Menyhart. Foto N - Tomáš Benedikovič
Predseda PMÚ Tibor Menyhart. Foto N – Tomáš Benedikovič

Neboli podozrenia, ktoré ste pri informatizácii žúp získali, také, že by sa o ne mohla zaujímať aj prokuratúra či Úrad pre verejné obstarávanie? Ako s nimi vo všeobecnosti komunikujete?
Mali sme prípady, keď sme naše zistenia posunuli aj orgánom činným v trestnom konaní. V tomto konkrétnom prípade sme zatiaľ na nič také neprišli.

Na informatizáciu sa u nás minula miliarda eur, no ľudia veľké prínosy necítia. Je oblasť IT z vášho pohľadu problémová, venujete sa jej nejako prioritne?
Mali sme prípad, ktorý sme dokončili, a týkal sa kartelu medzi distribútormi hardvéru. Nemôžem povedať, že by IT sektor bol pre nás vyslovene prioritný, ale na príklade podozrení z kartelu na župách je vidieť, že sa venujeme aj tejto oblasti.

Na čo sa teda zameriavate prioritne?
Máme prioritizačnú politiku, lebo naše ľudské a finančné zdroje sú obmedzené. Naozaj nie sme schopní pokryť všetky možné prípady nezákonných dohôd, ku ktorým tu môže dochádzať. Zameriavali sme sa napríklad na potravinárstvo, dodávku tepla do domovov, automobilový priemysel či osobnú dopravu. Nie vždy pri vyšetrovaní naozaj nájdete nejakú nekalú dohodu, no občas sa podarí dokázať aj pomerne veľký prípad. To bola napríklad tá nekalá dohoda o cenách mlieka a mliečnych výrobkov.

E-maily ako dôkaz kartelu získal úrad aj pri firme Rajo a obchodných reťazcoch, ktoré si roky dohodovali ceny mlieka. Vy ste skúšali vyčísliť, koľko zarobili na tom, že ceny mlieka držali vyššie, ako by museli byť, keby prostredie bolo úplne konkurenčné?
V niektorých prípadoch sa dá vyčísliť, o koľko sa firma obohatila. Niekedy si to vyšetrovanie dokonca vyžaduje. No v tomto prípade sme nedošli k nejakej konkrétnej škode na spotrebiteľoch, nemôžeme ani povedať, že ak by dohoda medzi významným dodávateľom produktov zo skupiny mlieko, maslo a smotana a obchodnými reťazcami nebola, bolo by mlieko o toľko a toľko centov lacnejšie. Vždy záleží na tom, s akými údajmi pracujete. Niektoré dohody sa považujú za nebezpečné už len tým, že sú – úrad ani nemusí dokazovať, aká škoda bola spôsobená.

S cenou niektorých značiek mlieka, masla a smotany to mohlo byť inak, než sme tušili. Foto N – Tomáš Benedikovič
S cenou niektorých značiek mlieka, masla a smotany to mohlo byť inak, než sme tušili. Foto N – Tomáš Benedikovič

Škandál s gastrolístkami viedol mnohých politikov k názoru, že by ich bolo najlepšie úplne zrušiť. Pre niektorých bolo prekvapivé, že váš úrad išiel pomerne ďaleko a dokonca odporúčal vláde gastrolístky úplne zrušiť.
Je bežnou praxou, že ak robíme sektorovú štúdiu a vyjdú nám zistenia, ktoré by mohli byť zaujímavé pre iné orgány štátnej správy, najčastejšie ministerstvá, tak ich informujeme. Ale rešpektujeme, že naša právomoc nie je rušiť alebo nerušiť gastrolístky. Ministerstvu práce sme poslali analýzu, kde sme ich upozornili na to, že takto nastavený trh je veľmi náchylný na kartelizáciu, a preto by z nášho pohľadu bolo minimálne vhodné zdobrovoľniť systém gastrolístkov. Jednoducho, aby zamestnanci mali možnosť si vybrať, či chcú lístky alebo peniaze.

Dá sa všeobecne povedať, ktoré oblasti sú náchylné na kartelizáciu tak, ako je to napríklad trh s gastrolístkami?
O čo menej hráčov je na trhu, a teda o čo ľahšie je dohodnúť sa a následne tú dohodu aj kontrolovať, skrátka o čo menší priestor firmy majú, o to jednoduchšie tam vznikajú kartely.

Jedna aktuálna vec: štát práve nakupuje tri diaľnice – obchvat Prešova, obchvat Čadce a obchvat Košíc. Najlacnejší stavbári ponúkli, že ich postavia za 793 mil. eur, štát odhadoval najviac 778 mil. eur. Nič podobné sa ešte u nás nestalo, vždy stavbári cenu podliezali. V týchto súťažiach sa striedajú tí istí stavbári. Rieši PMÚ tieto súťaže?
To môže byť jedna z indícií, na základe ktorých môžeme začať vyšetrovanie. Poviem to takto: stavebníctvom a diaľnicami sa všeobecne zaoberáme. Jedna z najvyšších pokút, ktoré sme udelili, i keď ju Ústavný súd neskôr zrušil, bola za kartel pri výstavbe diaľnic. Dlhodobo sa tomuto sektoru venujeme, lebo tam ide o veľké peniaze, o ktoré súťaží pomerne málo hráčov.

PMÚ rozhodoval aj o prevzatí podielu v Petit Press firmou Namav spojenou so skupinou Penta. To rozhodovanie trvalo viac než rok. Prečo tak dlho?
Pri koncentráciách má úrad zákonné lehoty, počas ktorých musí rozhodnúť. No tie sú naviazané na to, že dostaneme všetky potrebné dokumenty, aby sme koncentráciu mohli posúdiť. V prípade prevzatia podielu v Petit Press bolo konanie veľmi často prerušované, pretože sme jednak potrebovali ďalšie doklady, jednak Penta počas tohto procesu získavala kontrolu nad ďalšími firmami, čo ovplyvňovalo nielen mediálny trh, ale napríklad aj trh s reklamou. Nešlo o to, že by sme niečo zdržovali.

V marci nastúpila nová koaličná vláda. Zmenilo sa niečo vo vašej práci po voľbách?
Nie, nezmenilo sa. Predložili sme výročnú správu a tá bola zobraná na vedomie. Rokujeme s ministerstvom financií o rozpočte na budúci rok. Všetko prebieha štandardne.

Ale podpredsedu máte nového, nie?
Máme, ale preto, lebo jeho predchodca sa rozhodol, že nájde lepšie uplatnenie v súkromnom sektore. Ja som sa ho snažil udržať – bohužiaľ, nepodarilo sa mi to.

Je ťažké dostať ľudí na vyššie, ale aj nižšie pozície v štátnych úradoch, najmä ak im súkromné firmy ponúkajú viac?
Nie je to jednoduché, lebo vždy narazíte na to, akú mzdu im môžete ponúknuť. Potom je to len o tom, čo iné ich na práci v štátnom úrade môže lákať, napríklad ambícia venovať sa niečomu, čo ich nielen osloví, ale kde aj niečo môžu dokázať. Ale konkurovať platom v súkromnom sektore nedokážeme. Pri nižších pozíciách sa nám zasa bežne stáva, že keď zamestnáme mladého človeka, tak vo chvíli, keď sa stane dobrým a skúseným odborníkom, pritiahne si ho nejaká súkromná firma k sebe.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie