Denník N

Slovensko a KHL: namiesto Gagarinovho pohára Čierny Peter

Slovan túto sezónu narazil. Foto – TASR
Slovan túto sezónu narazil. Foto – TASR

Ak sa nestane zázrak, zápas Slovana Bratislava s Jokeritom Helsinki v utorok 24. februára bude na istý čas posledným súťažným vystúpením slovenského klubu v Kontinentálnej hokejovej lige (KHL). Slovenský hokej bol so súťažou, ktorá má zatiaľ utopickú ambíciu konkurovať severoamerickej NHL, spätý štyri sezóny.

Bola to trocha nečakaná epizóda. Už od rozdelenia federácie sa niekoľkokrát hovorilo o možnosti vytvoriť spoločnú súťaž s Čechmi, ale na rozdiel od hádzanej sa to nikdy nezrealizovalo. KHL prvý raz prišla na Slovensko tak trocha náhodou. Keď Lev Hradec Králové nedostal od Českého zväzu ľadového hokeja povolenia hrať KHL, usadil sa v Poprade.

Slovenská premiéra v súťaži, ktorá je medzinárodná (doteraz v nej účinkovali kluby z deviatich štátov), ale svojou podstatou ruská, bola emotívna. Prvý zápas Leva odložili pre tragédiu hokejistov Lokomotivu Jaroslavľ, pri ktorej zahynul aj slovenský reprezentant Pavol Demitra. Keď sa súťaž nakoniec rozbehla, popradský tím síce svoj zápas s Magnitogorskom prehral, ale Demitrov dlhoročný spoluhráč Ľuboš Bartečko strelil dva góly a celkom pochopiteľne ich po zápase venoval Demitrovi.

Popradská sezóna

Lev sa v Poprade zdržal len jednu sezónu a zostali po ňom dlhy a súdny spor, ktorý sa dodnes neskončil. Klub sa presťahoval do Prahy a aj tam po dvoch sezónach skončil. Paradoxne po tom, ako v minulej sezóne siahal po Gagarinovom pohári.

Cesta Slovana do KHL sa začala v marci 2012, keď jeho generálny manažér Maroš Krajči navštívil Moskvu, kde rokoval s vedením súťaže o možnosti štartu bratislavského tímu. Rusi nemali námietky a udalosti nabrali pomerne rýchly spád. Slovan ešte stihol vyhrať slovenský titul v dramatickej sérii s Košicami a potom už opustil extraligu. Zrejme už nikto nezistí, či malo ísť o naplnenie ambícií športových alebo finančných, ale to už je dnes jedno. Čas ukázal, že sa nenaplnili.

Ešte v júli 2014 hovoril Maroš Krajči v rozhovore pre Slovenský rozhlas o tom, že by slovanisti raz chceli držať v rukách Gagarinov pohár. Dnes držia skôr Čierneho Petra. Finančne sa vyčerpali už niekedy v polovici sezóny, herne krátko nato a po debakli 0:12 s CSKA Moskva je cieľom beznádejne posledného tímu Západnej konferencie ako-tak dohrať súťaž so cťou.

Utrpenie na záver sezóny. Foto - TASR
Utrpenie na záver sezóny. Foto – TASR

Nebude to jednoduché, pretože Slovan časť kádra rozpredal a viacerí hráči sú zranení. Možno tých, ktorí zostali, vyhecuje možnosť poslednýkrát si zahrať proti Petrohradu a Jokeritu Helsinki. Na budúci rok to možno budú Székesfehérvár, Znojmo a Ľubľana.

Štvorročné manželstvo

Čo teda za štyri sezóny slovenskému hokeju dala a vzala KHL?  Pri hľadaní odpovede musíme pôsobenie Leva a Slovana rozdeliť na športovú a finančnú časť.

Zo športového hľadiska je účasť v KHL neporovnateľná so slovenskou extraligou. Aj keď nie všetky tímy majú kvalitu Petrohradu, CSKA, Magnitogorska či Jokeritu, každý z nich má v kádri skvelých hokejistov a Slovan sa nie raz presvedčil, že aj papierovo slabšie mužstvá mu môžu narobiť starosti.

Ak si odmyslíme záverečné tristné týždne, Slovan v KHL športovú hanbu nenarobil. V prvom ročníku sa prebojoval do play-off, kde vypadol s neskorším víťazom Dinamom Moskva. V nasledujúcich dvoch sezónach sa síce do vyraďovacích bojov nedostal, ale odohral nejeden zápas, na ktorý budú fanúšikovia radi a dlho spomínať. Ruské veľkokluby určite neprichádzali do Bratislavy s pocitom, že majú tri body isté.

Možno len zápasy s Levom Praha mali podobný nádych rivality ako v slovenskej extralige súboje s Košicami či Trenčínom, ale napriek tomu bola atmosféra na bratislavskom zimnom štadióne neporovnateľná s často komorným prostredím viacerých ruských hál.

Slovenský divák hokeju rozumie a dokáže uznať, že niektorí súperi sú jednoducho lepší. Aj preto svoj tím masovo neopúšťal, ani keď sa mu príliš nedarilo. Podľa štúdie Ekonomickej univerzity v prvých dvoch sezónach naplnil Slovan svoje hľadisko na 99 percent a v tretej na 90 percent. To by sa zrejme v slovenskej extralige nepodarilo. A nech už bude hrať v budúcej sezóne Slovan EBEL, českú alebo slovenskú extraligu, na pravidelné návštevy nad desaťtisíc divákov môže zrejme na istý čas zabudnúť.

Na fanúšikov sa klub sťažovať nemôže. Na zápasy chodili, aj keď mužstvo prehrávalo. Foto - TASR
Na fanúšikov sa klub sťažovať nemôže. Na zápasy chodili, aj keď mužstvo prehrávalo. Foto – TASR

Fanúšikovia aj realizačný tím reprezentácie si od vstupu Slovana do KHL sľubovali, že vďaka neustálej konfrontácii so silnými súpermi bude profitovať aj reprezentácia. Slovan mal a má v kádri niekoľko reprezentantov, takže tento predpoklad vyzeral pomerne reálne. Keď sa však pozrieme na vystúpenia Slovenska na majstrovstvách sveta v uplynulých dvoch rokoch a na olympiáde v Soči, je zjavné, že sa nenaplnil.

Pochopiteľne, ide o pomerne krátke obdobie a môže nastať paradoxný efekt, že niektorých lepších hráčov Slovana si kúpia iné kluby KHL a reprezentácii to prospeje neskôr. To sú však len teoretické úvahy. Skutočnosť je taká, že ani Bielorusko, Lotyšsko či Kazachstan nezažili vďaka účasti svojich klubov v KHL žiadny zázračný posun vo výsledkoch reprezentácie.

Priveľké sústo

Z hľadiska rozpočtu patrí Slovan v KHL k úplným trpaslíkom. Ukázalo sa však, že rozpočet nad desať miliónov eur je v slovenských podmienkach ťažko udržateľný. Už na konci sezóny 2013/14 mal Slovan problémy s vyplácaním miezd hráčov. V tejto sezóne to bolo ešte krikľavejšie.

Sponzori a finanční partneri Slovana videli v jeho pôsobení v KHL príležitosť, ako sa presadiť na veľkom ruskom trhu. Možno práve na to bratislavský klub aj doplatil. Naznačujú to nedávne slová generálneho manažéra Maroša Krajčiho pre agentúru TASS: „Všetci naši partneri boli zviazaní s Ruskom. Sankcie veľmi silno zasiahli ich záujmy.“ Pripustil vstup veľkého akcionára, možno aj ruského, ale v súčasnej situácii je to veľmi nepravdepodobné. Mimochodom, marketingový riaditeľ Milan Vajda vlani pre Lidové noviny povedal, že partnerov je približne osemdesiat a každý z nich prispieva sumou od päť do stotisíc eur.

Slovan sa ocitol vo zvláštnom postavení. Slovenský hokejový rybník je preň primalý, ale v ruskom oceáne sa utopil. S klubmi, do ktorých pumpujú peniaze ruskí oligarchovia, sa jednoducho porovnávať nemohol.

Foto - TASR
Foto – TASR

Už spomenutá štúdia Ekonomickej univerzity ukázala, že z pôsobenia Slovana v KHL ekonomicky profitovalo mesto Bratislava aj firmy, ktoré v ňom pôsobia. Dodatočné príjmy vyčíslili výskumníci na 3,8 milióna eur. To nie je zanedbateľná suma. Odchod Slovana z KHL teda pocítia aj obchodníci a hotelieri. Nakoľko, to bude záležať na tom, v akej súťaži Slovan zakotví.

Momentálne je najpravdepodobnejšia EBEL. V podstate ide o rakúsku ligu s hosťujúcimi tímami z Česka (Znojmo), Talianska, zo Slovinska a z Maďarska. Podľa toho, čo sa o nej píše, by mala byť kvalitnejšia ako slovenská extraliga, ale predpokladať, že diváci, rozmaznaní sledovaním skvelých ruských klubov, sa pohrnú na Salzburg, Linz a Bolzano, je úplná utópia.

Z tohto hľadiska by možno pre Slovan a aj slovenský hokej bolo lepšie pokorne sa vrátiť do najvyššej slovenskej súťaže. Tam by aspoň mohol obnoviť rivalitu s tradičnými súpermi, ktorí priznávali, že po odchode Slovana extraliga stratila šťavu. Aj v Košiciach je niečo iné chodiť na Slovan ako na Piešťany či Martin (pri všetkej úcte k týmto klubom).

Nech už si o bratislavskom Slovane myslíme čokoľvek, neodmysliteľne patrí k slovenskému hokeju, a preto by pre slovenský hokej a fanúšikov bolo najlepšie, keby pôsobil v slovenskej súťaži.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre, Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie