pondelok

Slovenský problém s alkoholom: veľa reklamy a nulová daň na víno

Kristína Šperková je prezidentkou globálnej organizácie IOGT, ktorá sa okrem iného zameriava na boj za život bez alkoholu. Dúfa, že aj u nás časom získa alkoholový priemysel silnejšieho súpera.

Kristína Šperková. Foto - IOGT

V polovici 19. storočia vládla v USA ekonomická kríza, na ktorú množstvo ľudí reagovalo holdovaním alkoholu. Práve v tom čase začali vznikať prvé organizácie, ktoré sa rozhodli vytvárať lepšiu spoločnosť a zlepšiť životy bežných ľudí tým, že im ponúkli vzdelanie a bezpečné sociálne zázemie. Poskytovali bezalkoholové útočisko v podobe knižníc či študijných skupín. Jednou z takých bola aj organizácia IOGT. Za cieľ si stanovila rozvoj jednotlivca, rodiny a spoločnosti v zdravom prostredí bez alkoholu. IOGT rokmi zosilnela. Dnes združuje takmer 130 rôznych organizácií – voľnočasových, mládežníckych, rehabilitačných a podobne – z 55 krajín. Má štatút v OSN, spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Takmer tri roky je jej prezidentkou rodáčka zo Šale Kristína Šperková.

Pijete alkohol aspoň príležitostne?

Nie, vôbec.

Prečo?

Má to viac dimenzií. Najprv som v tom nevidela žiadny zmysel, keďže som športovala na dosť vysokej úrovni a mala som aj ďalšie športové ambície. Alkohol som si spájala s rizikom horšieho zdravia a kondície. Potom som sa počas strednej školy náhodou dostala do prevenčného programu, ktorý bol pre mňa zaujímavý z hľadiska osobného rozvoja, začala ma baviť práca s mladými ľuďmi, hovoriť s nimi o vplyve alkoholu. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že by som ho sama nemala konzumovať. Chcela som byť konzistentná s tým, čo ľuďom hovorím, aj keď sa to ešte stále týkalo skôr môjho osobného zdravia, nad širšími spoločenskými dôsledkami som ešte neuvažovala. Ale keď som sa cez prevenčný program dostala do medzinárodnej organizácie, ktorá sa tým zaoberala, začalo sa to u mňa meniť na otázku solidarity s ľuďmi, ktorí majú nejaký problém s alkoholom, buď s vlastnou konzumáciou alkoholu, alebo s alkoholizmom v rodine.

Ako to myslíte?

Používanie alkoholu je norma a tá vytvára veľký tlak piť ho aj na tých, ktorí s ním majú nepríjemné skúsenosti a asociácie. Žije medzi nami mnoho ľudí, ktorí zažili násilie v rodine po tom, čo ich rodičia požili alkohol. Tieto zážitky formujú ich osobnosť a spomienky na bitky a hádky ich sprevádzajú životom. Len samotný pohľad na alkohol alebo jeho vôňa sú často spúšťačmi týchto spomienok. Keď človek nepije alkohol v spoločnosti, pomáha udržať si od neho odstup tým ľuďom, ktorí s ním problém majú. Proste je jednoduchšie povedať nie a odolať spoločenskej norme, keď v tom nie ste sám. Začala som reflektovať, že moje správanie má vplyv na ľudí okolo mňa. A ďalšia dimenzia je moja sila ako konzumenta.

Teda nekupovať alkohol?

Uvedomila som si, čo robí alkoholový priemysel, ako sa správa, ako neúprimne komunikuje svoj produkt ako dobrý bez vykresľovania jeho negatívnych stránok. Žiadna reklama na alkohol nám nehovorí nič o rakovine, pre ktorú je alkohol rizikovým faktorom, nehovorí nič o násilí, zníženej produktivite v práci a výdavkoch spoločnosti na všetky škody, ktoré spôsobuje. Povedala som si, že takýto priemysel nebudem podporovať tým, že nebudem kupovať a konzumovať jeho produkt.

To je ešte stále ďaleko k miestu prezidentky globálnej organizácie. Ako ste sa ňou stali?

Počas tretieho ročníka štúdia psychológie v Bratislave som bola zapojená do rôznych európskych aktivít na témy ako ľudské práva, demokracia, aktívne občianstvo vrátane propagovania životného štýlu bez alkoholu. Bola som aktívna, chodila som na prednášky, sama som prednášala. Zistila som, že ma to veľmi baví a chcem tomu venovať viac času. Tejto možnosti sa mi dostalo cez Európsku dobrovoľnícku službu v európskej mládežníckej organizácii Active so sídlom vo Švédsku. Program bol financovaný EÚ. Jeden rok som sa týmto témam mohla venovať ako dobrovoľníčka. Získala som pre nich granty, ktoré predtým nemali, tak chceli, aby som u nich zostala dlhšie. Vysoké školy na Slovensku vtedy ešte neumožňovali prestávku v štúdiu dlhšiu ako jeden rok, ale našťastie som bola v piatom ročníku, ktorý bol už voľnejší. Aj tak som však musela pendlovať medzi Švédskom a Slovenskom. Organizácia mi tie cesty platila a hneď po štátniciach som tam nastúpila ako manažérka, neskôr ako generálna tajomníčka.

Generálna tajomníčka mládežníckej organizácie, to ešte nie je prezidentka IOGT.

V roku 2012, po ôsmich rokoch v Active, som cítila, že už som na mládežnícku organizáciu príliš stará, že už je tam prítomné len moje myslenie a že organizácia potrebuje niekoho ďalšieho. Našla som si zamestnanie vo švédskej členskej organizácii IOGT International. IOGT vo Švédsku je veľká organizácia, ktorá má aj medzinárodné projekty. Bola som manažér ich programov v rozvojových krajinách. Navyše som už pôsobila v IOGT International ako viceprezidentka nominovaná organizáciou Active. Keď v roku 2014 prišlo na voľbu prezidenta IOGT International, mala som už skúsenosti z práce s mládežou aj s prácou v globálnej organizácii, tak som „prišla do rany“. Nominovali ma a aj ma zvolili.

Ako vyzerá vaša práca?

Je to veľmi rôzne, veľa cestujem a reprezentujem. Práve som si spočítala, že od januára do konca mája som bola doma len asi 37 dní. Veľa práce súvisí s OSN, navštevujem členské organizácie, rôzne inštitúcie, mám prednášky, semináre, zodpovedám za našich zamestnancov, s predstavenstvom sa venujeme hlavne strategickému plánovaniu našej organizácie a jej samotnému rozvoju, pretože už má viac ako 160 rokov, treba ju vynoviť. Je to teda veľmi rôznorodé a ani jeden týždeň sa nepodobá tomu druhému.

Čo robíte s OSN?

V rámci OSN máme oficiálny status, uznali nás ako organizáciu, môžeme sa teda zúčastňovať ich zasadnutí, mať vyhlásenia a vplyv na obsah ich dokumentov a plánov, spolupracovať s ich ďalšími organizáciami. Pracujeme najmä so Svetovou zdravotníckou organizáciu a s UNDP.

OSN vás aj financuje?

Nie. Majú síce granty, ale o ne nežiadame. Sme financovaní najmä členskými poplatkami, švédska organizácia IOGT je veľmi silná a dáva nám dotáciu, čo je veľmi dobre, pretože sme vďaka tomu nezávislí. Len čo nejaká organizácia dostáva peniaze napríklad od EÚ, je tam riziko, že bude mať obavy rovnako silno presadzovať záujmy členov, ktoré nie sú v súlade s prioritami EÚ, ako keby boli nezávislí. Na druhej strane to pre nás znamená obmedzený rozpočet, takže by nezaškodili aj ďalšie granty. Pracujeme aj na tom.

Ako sa vám darí bojovať proti alkoholu?

Nepovedala by som, že IOGT bojuje proti alkoholu. Nemáme za cieľ s nikým a s ničím bojovať. Presadzujeme zdravý životný štýl a spoločnosť, ktorá ponúka bezpečné a priaznivé prostredie pre rozvoj človeka. Nevnímame to teda ako boj proti alkoholu, ale ako propagáciu pozitívnych efektov života bez alkoholu.

A ako sa vám v tom darí?

V rôznych krajinách rozdielne. Ale práve teraz prežívame isté momentum našej práce, a to vďaka širokému povedomiu o zdravom životnom štýle, teda hlavne v západnom svete. Vidno to na tom, že sa ľudia zdravšie stravujú, športujú, starajú sa viac o seba. V niektorých krajinách je alkohol viac a viac vnímaný ako prekážka rozvoja. Na druhej strane aj alkoholový priemysel je veľmi silný a sústredí sa na nové a nové trhy. V poslednom čase sústreďuje propagáciu svojich produktov na ženy a, samozrejme, na rozvojové krajiny, v ktorých sa zlepšuje ekonomická situácia. Vzniká tam nová skupina zákazníkov.

A ako teda s alkoholovým priemyslom zápasíte?

Na globálnej úrovni pracujeme hlavne v oblasti tvorby legislatívy, ale členské organizácie pracujú s viacerými aktivitami okolo zdravého životného štýlu, aktivít s mládežou, zvyšovania povedomia o taktikách alkoholového priemyslu a podobne.

Aj priamo s alkoholikmi?

Áno, v rozvojových krajinách je to dokonca jedna z najdôležitejších činností, pretože tam neexistuje dobrý štátny systém, ktorý by sa o týchto ľudí postaral. Mnohé naše členské organizácie tam pracujú s deťmi z ulíc, ktoré samy alebo ich rodičia majú problém s alkoholom. Vyhľadávajú také deti, pomáhajú im dostať sa do škôl, sprostredkovať zdravotnú starostlivosť a podobne. Ale aj v západnom svete vlastnia niektoré naše organizácie rehabilitačné zariadenia alebo s nimi sprostredkúvajú kontakt.

Nejaký príklad, čo sa vám podarilo?

Teraz sa napríklad tešíme zo spolupráce s UNDP na programe predchádzania násiliu na ženách a šíreniu HIV. Oba tieto problémy majú spoločný faktor a tým je alkohol. Štúdie potvrdili, že keď sa reguluje alkohol, eliminujú sa aj tieto problémy. Vďaka tomuto programu spájame ľudí z rôznych ministerstiev s ľuďmi z občianskej spoločnosti a to pomáha pri tvorbe rôznych akčných plánov a zákonov. Napríklad v Keni alebo v Botswane sme s tým boli veľmi úspešní. A keď sme pri Botswane, napadá mi ďalší úspech, ktorý súvisí s alkoholovým priemyslom. Ten má, samozrejme, tiež snahu navrhovať legislatívu a vďaka našej nórskej organizácii sa podarilo zistiť, že zákony, ktoré sa dostali do miestneho parlamentu, boli napísané na počítačoch ľudí z alkoholovej lobby. Vďaka tomuto odhaleniu zákony stiahli a predložili iné.

Akú máme legislatívu v západnom svete, povedzme na Slovensku?

Ani tu nie je úplne úžasná, napríklad Slovensko ju má v mnohom horšiu ako niektoré rozvojové krajiny.

V čom?

Napríklad v regulácii dostupnosti alkoholu.

Konkrétne?

V tom, kde sa predáva, aké množstvá, ako ďaleko sú predajne od škôl a mládežníckych zariadení a podobne. A preto sa v západnom svete sústreďujeme najmä na riešenie legislatívy.

To znamená zákony o dostupnosti alkoholu a o reklame?

Áno, reklama je je jednou z našich priorít, pretože podľa meraní verejnej mienky ľudia neschvaľujú reklamu na alkohol. A reklama má, samozrejme, veľký vplyv na zvýšenú konzumáciu alkoholu. Taktiež sa sústredíme aj na dostupnosť, ktorá má rôzne úrovne – fyzickú dostupnosť, vek, ale aj cenovú dostupnosť, čiže úroveň daní.

Chcete, aby štát zvyšoval dane na alkohol?

Áno. Ceny alkoholu sa už dávno neregulovali, a keďže napríklad platy rastú, alkohol je lacnejší. Tým je dostupnejší, konzumuje sa vo väčších množstvách a spôsobuje viac škôd.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 78801 z vás dostáva správy e-mailom