Slovenský problém s alkoholom: veľa reklamy a nulová daň na víno

V polovici 19. storočia vládla v USA ekonomická kríza, na ktorú množstvo ľudí reagovalo holdovaním alkoholu. Práve v tom čase začali vznikať prvé organizácie, ktoré sa rozhodli vytvárať lepšiu spoločnosť a zlepšiť životy bežných ľudí tým, že im ponúkli vzdelanie a bezpečné sociálne zázemie. Poskytovali bezalkoholové útočisko v podobe knižníc či študijných skupín. Jednou z takých bola aj organizácia IOGT. Za cieľ si stanovila rozvoj jednotlivca, rodiny a spoločnosti v zdravom prostredí bez alkoholu. IOGT rokmi zosilnela. Dnes združuje takmer 130 rôznych organizácií – voľnočasových, mládežníckych, rehabilitačných a podobne – z 55 krajín. Má štatút v OSN, spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Takmer tri roky je jej prezidentkou rodáčka zo Šale Kristína Šperková.

Pijete alkohol aspoň príležitostne?

Nie, vôbec.

Prečo?

Má to viac dimenzií. Najprv som v tom nevidela žiadny zmysel, keďže som športovala na dosť vysokej úrovni a mala som aj ďalšie športové ambície. Alkohol som si spájala s rizikom horšieho zdravia a kondície. Potom som sa počas strednej školy náhodou dostala do prevenčného programu, ktorý bol pre mňa zaujímavý z hľadiska osobného rozvoja, začala ma baviť práca s mladými ľuďmi, hovoriť s nimi o vplyve alkoholu. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že by som ho sama nemala konzumovať. Chcela som byť konzistentná s tým, čo ľuďom hovorím, aj keď sa to ešte stále týkalo skôr môjho osobného zdravia, nad širšími spoločenskými dôsledkami som ešte neuvažovala. Ale keď som sa cez prevenčný program dostala do medzinárodnej organizácie, ktorá sa tým zaoberala, začalo sa to u mňa meniť na otázku solidarity s ľuďmi, ktorí majú nejaký problém s alkoholom, buď s vlastnou konzumáciou alkoholu, alebo s alkoholizmom v rodine.

Ako to myslíte?

Používanie alkoholu je norma a tá vytvára veľký tlak piť ho aj na tých, ktorí s ním majú nepríjemné skúsenosti a asociácie. Žije medzi nami mnoho ľudí, ktorí zažili násilie v rodine po tom, čo ich rodičia požili alkohol. Tieto zážitky formujú ich osobnosť a spomienky na bitky a hádky ich sprevádzajú životom. Len samotný pohľad na alkohol alebo jeho vôňa sú často spúšťačmi týchto spomienok. Keď človek nepije alkohol v spoločnosti, pomáha udržať si od neho odstup tým ľuďom, ktorí s ním problém majú. Proste je jednoduchšie povedať nie a odolať spoločenskej norme, keď v tom nie ste sám. Začala som reflektovať, že moje správanie má vplyv na ľudí okolo mňa. A ďalšia dimenzia je moja sila ako konzumenta.

Teda nekupovať alkohol?

Uvedomila som si, čo robí alkoholový priemysel, ako sa správa, ako neúprimne komunikuje svoj produkt ako dobrý bez vykresľovania jeho negatívnych stránok. Žiadna reklama na alkohol nám nehovorí nič o rakovine, pre ktorú je alkohol rizikovým faktorom, nehovorí nič o násilí, zníženej produktivite v práci a výdavkoch spoločnosti na všetky škody, ktoré spôsobuje. Povedala som si, že takýto priemysel nebudem podporovať tým, že nebudem kupovať a konzumovať jeho produkt.

To je ešte stále ďaleko k miestu prezidentky globálnej organizácie. Ako ste sa ňou stali?

Počas tretieho ročníka štúdia psychológie v Bratislave som bola zapojená do rôznych európskych aktivít na témy ako ľudské práva, demokracia, aktívne občianstvo vrátane propagovania životného štýlu bez alkoholu. Bola som aktívna, chodila som na prednášky, sama som prednášala. Zistila som, že ma to veľmi baví a chcem tomu venovať viac času. Tejto možnosti sa mi dostalo cez Európsku dobrovoľnícku službu v európskej mládežníckej organizácii Active so sídlom vo Švédsku. Program bol financovaný EÚ. Jeden rok som sa týmto témam mohla venovať ako dobrovoľníčka. Získala som pre nich granty, ktoré predtým nemali, tak chceli, aby som u nich zostala dlhšie. Vysoké školy na Slovensku vtedy ešte neumožňovali prestávku v štúdiu dlhšiu ako jeden rok, ale našťastie som bola v piatom ročníku, ktorý bol už voľnejší. Aj tak som však musela pendlovať medzi Švédskom a Slovenskom. Organizácia mi tie cesty platila a hneď po štátniciach som tam nastúpila ako manažérka, neskôr ako generálna tajomníčka.

Generálna tajomníčka mládežníckej organizácie, to ešte nie je prezidentka IOGT.

V roku 2012, po ôsmich rokoch v Active, som cítila, že už som na mládežnícku organizáciu príliš stará, že už je tam prítomné len moje myslenie a že organizácia potrebuje niekoho ďalšieho. Našla som si zamestnanie vo švédskej členskej organizácii IOGT International. IOGT vo Švédsku je veľká organizácia, ktorá má aj medzinárodné projekty. Bola som manažér ich programov v rozvojových krajinách. Navyše som už pôsobila v IOGT International ako viceprezidentka nominovaná organizáciou Active. Keď v roku 2014 prišlo na voľbu prezidenta IOGT International, mala som už skúsenosti z práce s mládežou aj s prácou v globálnej organizácii, tak som „prišla do rany“. Nominovali ma a aj ma zvolili.

Ako vyzerá vaša práca?

Je to veľmi rôzne, veľa cestujem a reprezentujem. Práve som si spočítala, že od januára do konca mája som bola doma len asi 37 dní. Veľa práce súvisí s OSN, navštevujem členské organizácie, rôzne inštitúcie, mám prednášky, semináre, zodpovedám za našich zamestnancov, s predstavenstvom sa venujeme hlavne strategickému plánovaniu našej organizácie a jej samotnému rozvoju, pretože už má viac ako 160 rokov, treba ju vynoviť. Je to teda veľmi rôznorodé a ani jeden týždeň sa nepodobá tomu druhému.

Čo robíte s OSN?

V rámci OSN máme oficiálny status, uznali nás ako organizáciu, môžeme sa teda zúčastňovať ich zasadnutí, mať vyhlásenia a vplyv na obsah ich dokumentov a plánov, spolupracovať s ich ďalšími organizáciami. Pracujeme najmä so Svetovou zdravotníckou organizáciu a s UNDP.

OSN vás aj financuje?

Nie. Majú síce granty, ale o ne nežiadame. Sme financovaní najmä členskými poplatkami, švédska organizácia IOGT je veľmi silná a dáva nám dotáciu, čo je veľmi dobre, pretože sme vďaka tomu nezávislí. Len čo nejaká organizácia dostáva peniaze napríklad od EÚ, je tam riziko, že bude mať obavy rovnako silno presadzovať záujmy členov, ktoré nie sú v súlade s prioritami EÚ, ako keby boli nezávislí. Na druhej strane to pre nás znamená obmedzený rozpočet, takže by nezaškodili aj ďalšie granty. Pracujeme aj na tom.

Ako sa vám darí bojovať proti alkoholu?

Nepovedala by som, že IOGT bojuje proti alkoholu. Nemáme za cieľ s nikým a s ničím bojovať. Presadzujeme zdravý životný štýl a spoločnosť, ktorá ponúka bezpečné a priaznivé prostredie pre rozvoj človeka. Nevnímame to teda ako boj proti alkoholu, ale ako propagáciu pozitívnych efektov života bez alkoholu.

A ako sa vám v tom darí?

V rôznych krajinách rozdielne. Ale práve teraz prežívame isté momentum našej práce, a to vďaka širokému povedomiu o zdravom životnom štýle, teda hlavne v západnom svete. Vidno to na tom, že sa ľudia zdravšie stravujú, športujú, starajú sa viac o seba. V niektorých krajinách je alkohol viac a viac vnímaný ako prekážka rozvoja. Na druhej strane aj alkoholový priemysel je veľmi silný a sústredí sa na nové a nové trhy. V poslednom čase sústreďuje propagáciu svojich produktov na ženy a, samozrejme, na rozvojové krajiny, v ktorých sa zlepšuje ekonomická situácia. Vzniká tam nová skupina zákazníkov.

A ako teda s alkoholovým priemyslom zápasíte?

Na globálnej úrovni pracujeme hlavne v oblasti tvorby legislatívy, ale členské organizácie pracujú s viacerými aktivitami okolo zdravého životného štýlu, aktivít s mládežou, zvyšovania povedomia o taktikách alkoholového priemyslu a podobne.

Aj priamo s alkoholikmi?

Áno, v rozvojových krajinách je to dokonca jedna z najdôležitejších činností, pretože tam neexistuje dobrý štátny systém, ktorý by sa o týchto ľudí postaral. Mnohé naše členské organizácie tam pracujú s deťmi z ulíc, ktoré samy alebo ich rodičia majú problém s alkoholom. Vyhľadávajú také deti, pomáhajú im dostať sa do škôl, sprostredkovať zdravotnú starostlivosť a podobne. Ale aj v západnom svete vlastnia niektoré naše organizácie rehabilitačné zariadenia alebo s nimi sprostredkúvajú kontakt.

Nejaký príklad, čo sa vám podarilo?

Teraz sa napríklad tešíme zo spolupráce s UNDP na programe predchádzania násiliu na ženách a šíreniu HIV. Oba tieto problémy majú spoločný faktor a tým je alkohol. Štúdie potvrdili, že keď sa reguluje alkohol, eliminujú sa aj tieto problémy. Vďaka tomuto programu spájame ľudí z rôznych ministerstiev s ľuďmi z občianskej spoločnosti a to pomáha pri tvorbe rôznych akčných plánov a zákonov. Napríklad v Keni alebo v Botswane sme s tým boli veľmi úspešní. A keď sme pri Botswane, napadá mi ďalší úspech, ktorý súvisí s alkoholovým priemyslom. Ten má, samozrejme, tiež snahu navrhovať legislatívu a vďaka našej nórskej organizácii sa podarilo zistiť, že zákony, ktoré sa dostali do miestneho parlamentu, boli napísané na počítačoch ľudí z alkoholovej lobby. Vďaka tomuto odhaleniu zákony stiahli a predložili iné.

Akú máme legislatívu v západnom svete, povedzme na Slovensku?

Ani tu nie je úplne úžasná, napríklad Slovensko ju má v mnohom horšiu ako niektoré rozvojové krajiny.

V čom?

Napríklad v regulácii dostupnosti alkoholu.

Konkrétne?

V tom, kde sa predáva, aké množstvá, ako ďaleko sú predajne od škôl a mládežníckych zariadení a podobne. A preto sa v západnom svete sústreďujeme najmä na riešenie legislatívy.

To znamená zákony o dostupnosti alkoholu a o reklame?

Áno, reklama je je jednou z našich priorít, pretože podľa meraní verejnej mienky ľudia neschvaľujú reklamu na alkohol. A reklama má, samozrejme, veľký vplyv na zvýšenú konzumáciu alkoholu. Taktiež sa sústredíme aj na dostupnosť, ktorá má rôzne úrovne – fyzickú dostupnosť, vek, ale aj cenovú dostupnosť, čiže úroveň daní.

Chcete, aby štát zvyšoval dane na alkohol?

Áno. Ceny alkoholu sa už dávno neregulovali, a keďže napríklad platy rastú, alkohol je lacnejší. Tým je dostupnejší, konzumuje sa vo väčších množstvách a spôsobuje viac škôd. Keď sa však dane nezvyšujú, štát nemá finančné prostriedky na nápravu škôd. Zvýšením daní sa zlepší verejné zdravie a štátny rozpočet.

Na Slovensku máme nulovú spotrebnú daň na tiché víno. To je podľa vás problém?

Áno.

Miestnym argumentom je, že vinárstvo je tradičný priemysel a zavedením daní by sme ohrozili množstvo pracovných miest. Aký je váš argument?

Argument s pracovnými miestami je populistický a sústredí sa vyložene len na pracovné miesta v tomto priemysle. Vždy to treba dať do pomeru so škodami, ktoré alkohol spôsobuje, a potom zistíte, ako veľmi je to nevyrovnané. Na úrovni EÚ stoja škody spôsobené alkoholom takmer 160 miliárd eur ročne. Navyše z tabakového priemyslu už vieme, že keď ľudia nespotrebujú svoje peniaze na cigarety, investujú do niečoho iného a často dokonca do priemyslu, ktorý vytvára ešte viac pracovných miest ako tabakový priemysel. Takže zaniknuté pracovné miesta nahradia nové a pre spoločnosť osožnejšie.

Ako hodnotíte slovenskú legislatívu o reklame na alkohol? Bilbordy s alkoholom sú takmer hocikde, najväčší hudobný festival sponzoruje pivovar. Je to podľa vás problém?

Určite áno, najmä čo sa týka sponzoringu hudobných festivalov, športových akcií, proste podujatí, kde sa ľudia aj tak výborne bavia, aby si spojili pozitívne emócie s alkoholovým produktom alebo so značkou. A aj napriek tomu, že o tom viem, keď prídem na Slovensko, neprestávam sa diviť, koľko reklamy na alkohol je okolo nás. Je takmer všade, kde sa pozriem.

Vo Švédsku to tak nie je?

Vo Švédsku je reklama na alkohol zakázaná.

Nikde vo Švédsku neuvidím reklamu na alkohol?

V televízii ju neuvidíte na švédskych kanáloch. Ale práve sa na úrovni EÚ rieši problém, že britské stanice s vysielaním vo Švédsku sa riadia britskými pravidlami, takže tú reklamu majú, a aj keď je vysielaná z Británie, je očividne prispôsobená švédskemu publiku. Reklamu uvidíte aj v časopisoch, ale tá je limitovaná úrovňou obsahu alkoholu, môže na nej byť len samotný produkt, nemôže zobrazovať ľudí, produkt nemôže byť spájaný s nejakým úspechom a podobne.

V Škandinávii fungujú aj ďalšie obmedzenia. Osvedčili sa?

Určite áno. Švédi majú monopol na predaj alkoholu a majú ho radi, hoci aj s radosťou konzumujú alkohol. Regulácia predaja funguje tak, že nápoje s obsahom alkoholu do 2,25 percenta, teda ľahké pivá, sa predávajú kdekoľvek. Aj nápoje s obsahom alkoholu do 3,5 percenta sa môžu predávať v potravinách, ale s kontrolou veku. Všetko nad touto hranicou predáva štátny monopol, ktorý sa volá Systembolaget. Minimálna hranica veku je 20 rokov, limitované sú otváracie hodiny, nemôžu predať alkohol osobám pod vplyvom alkoholu, kontrolujú občianske preukazy. Zaujímavé je, že Systembolaget nemá cieľ dosahovať zisk. Ziskové obchody sú koncipované tak, aby človek čo najviac nakúpil, ale v monopole Systembolaget nepoužívajú žiadne marketingové finty, nie sú tam špeciálne cestičky, len aby ste sa čo najviac prechádzali, produkty sú jasne označené, personál vás nemôže nabádať na nákupy, hoci dokážu dobre poradiť. Princíp je, že neodídete s niečím, čo ste pôvodne neplánovali kúpiť.

Ako sa to odrazilo v spotrebe alkoholu?

Švédsko má jednu z najnižších v západnej Európe.

Čo Fínsko?

Tiež má monopol na alkohol, no zaujímavé je, pretože je považované za istý sociálny experiment, najmä čo sa týka daní. V určitom období dane znížili a zistilo sa, že sa to rýchlo prejavilo na verejnom zdraví, takže potom výšku daní vrátili späť.

Nórsko?

Tiež má dobrú politiku. Nepatrí do EÚ a to mu dovoľuje mať napríklad legislatívu o reklame na alkohol prísnejšiu, než je povedzme vo Švédsku.

O spotrebných daniach na alkohol sa na Slovensku z času na čas hovorí, ale takmer vždy lietajú vzduchom argumenty ministerstva financií a výrobcov, teda debata je len o príjmoch štátu a škodách pre priemysel. Doteraz som nezaznamenal hlasy, ktoré by hovorili, že vyššie dane sú aj zdravé pre spoločnosť.

Máte pravdu, a je to škoda. A niečo s tým urobiť je aj moja zodpovednosť, keďže som zo Slovenska. Začínam sa pozerať, ako to na Slovensku funguje a či tu sú ľudia, ktorí by sa chceli v tejto oblasti aktívnejšie angažovať. Európska komisia dokonca v súvislosti s predsedníctvom v Rade EÚ Slovensku navrhla, aby si ako jednu z tém zobralo alkohol. Slovensko odmietlo. Je to preto, že priemysel je silný a neexistuje podobne silná organizácia, ktorá by požadovala od politikov rozhodnutia v prospech verejného zdravia a ľudských práv.

Prejavuje sa to na našej spotrebe alkoholu?

Určite áno. Tým, že politici nemajú v týchto otázkach voči nikomu zodpovednosť, neexistuje nikto, kto by prezentoval nejaký iný názor a vyžadoval určité konanie, tak majú voľné ruky. Existuje tu nedostatok informácií o škodách zapríčinených alkoholom – nielen zdravotných, ale aj ekonomických a spoločenských. Kým o tom verejnosť nebude vedieť, kým o tom nezačne niekto hovoriť, formovať verejnú mienku a aktívne žiadať konkrétne opatrenia od našich politikov, nebude dôvod na zmenu.

Na Slovensku ste žili dosť dlho na to, aby ste vnímali, ako hlboko je alkohol zakorenený v kultúre. To bude boj na desiatky alebo stovky rokov, nie?

Nestačí sa snažiť dosiahnuť nejakú zmenu v konzumácii alkoholu na úrovni jednotlivcov. Treba pripraviť celoplošné opatrenia a musia sa implementovať. Ľudia musia byť informovaní o benefitoch zmien. O zdravotných výhodách, zníženom násilí, finančných ziskoch. Vyžaduje si to komplexný prístup, ktorý zaberie viac rokov. Na druhej strane, ani o Berlínskom múre sme nevedeli, že padne, a predsa padol. Je dôležité neustále niečo robiť a jedného dňa sa to preklopí.

V kontraste s vašou snahou okolo alkoholu sa vyvíja vzťah spoločnosti k marihuane. Čo si o tom myslíte?

Neteší ma to. A alkohol je dobrým príkladom, že ani s marihuanou to nebude fungovať. Myslíme si, že ho vieme kontrolovať, ale v skutočnosti každých desať sekúnd niekto na svete umrie vinou alkoholu. Ročne je to 3,3 milióna ľudí, teda viac obetí, ako má malária, HIV a tuberkulóza dohromady. Zdravotné systémy nie sú pripravené na nápor ľudí, ktorí si vypestujú nové závislosti.

Nie je rizikový potenciál marihuany v porovnaní s alkoholom predsa len nižší?

Alkohol spôsobuje viac škôd ako marihuana, ale to aj preto, že marihuana doteraz nebola legalizovaná. Čo sa týka marihuany, komercializáciou sa mení aj jej potenciál a produkuje sa silnejšia a silnejšia marihuana. Ale, samozrejme, platí, že alkohol je najnebezpečnejšia zo všetkých drog, a to preto, že sa v rámci populácie konzumuje v takých veľkých množstvách. Alkohol zabije 3,3 milióna ľudí ročne, fajčenie 6 miliónov ľudí a všetky ostatné drogy dohromady 200-tisíc. Ale je to aj preto, že drogy nie sú natoľko dostupné a normalizované ako alkohol.

Čo je pre vás ideálny svet? Svet, kde je zakázaný alkohol?

Jednoznačne ho nechceme zakázať, ale chceme, aby ľudia vedeli, aké dôsledky má jeho konzumácia. A tým nemyslím len zdravotné či ekonomické, ale aj psychologické. Keď má človek v ruke plechovku alebo krásny vínový pohár, zrazu sa cíti ako iný človek – odvážnejší, sofistikovanejší, jednoducho zmení svoju identitu. A to nie je spôsobené samotnou substanciou – etanolom – ale tým, čo sme okolo neho vytvorili a akú symbolickú hodnotu sme mu pripísali. Robíme tak prostredníctvom tradícií, reklamy a denno-denným správaním. Požitie alkoholu ospravedlňuje konanie, ktoré by sme v inom prípade ako spoločnosť neakceptovali. Napríklad agresívne správanie. V mojom ideálnom svete sú si ľudia vedomí rozdielu medzi tým, čo je skutočné a čo je vplyv alkoholu, a vedia, čo môžu dokázať aj bez neho. Podľa mňa je napríklad veľká škoda, že zábavní ľudia nevedia o tom, že sú zábavní, ale potrebujú mať v ruke pohár, aby zo seba mali ten dojem.