WikiLeaks sa politizujú a to znižuje ich dôveryhodnosť, kritizuje ich už aj Snowden

Je organizácia WikiLeaks ešte stále nápomocná demokracii a odhaľovaniu tajomstiev, ktoré sa pred občanmi snažia utajiť vlády, alebo je už len nástrojom osobnej pomsty jej zakladateľa Juliana Assangea bez rešpektovania základných pravidiel ochrany osobných údajov?

Aj sympatizanti jej doterajších aktivít sa po odhalení emailov tureckej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a hlavne americkej Demokratickej strany, kde existuje silné podozrenie, že ich zdrojom bolo Putinovo Rusko, dostali do pozície, keď im je obhajoba WikiLeaks skôr nepríjemná.

„Zvykol som brániť WikiLeaks s tým, že nejde o nekritických ‚vyklápačov‘ informácií. Boli veľmi starostliví v ochrane reputácie. A teraz zmenili svoj názor a už podľa Juliana neveria v redakciu informácií zo žiadnych dôvodov. To je niečo, s čím vôbec nesúhlasím, a myslím si, že to môže škodiť nevinným ľuďom,“ povedal magazínu Slate novinár Glenn Greenwald, ktorý dostal Pulitzerovu cenu za spoluprácu s Edwardom Snowdenom.

Assange nemá rád Clintonovú

Snowden novinárom poskytol informácie o tom, ako Národná bezpečnostná agentúra (NSA) a ďalšie tajné služby masovo špehujú občanov. Američan ukrývajúci sa v Rusku nie je z postupu WikiLeaks nadšený a publikoval to aj na svojom Twitteri, za čo ho WikiLeaks napadli, že sa snaží zapôsobiť na Clintonovú, aby ho prípadne omilostila. V Spojených štátoch Snowdena stíhajú pre špionáž a hrozí mu vysoký trest.

Democratizing information has never been more vital, and @Wikileaks has helped. But their hostility to even modest curation is a mistake.

— Edward Snowden (@Snowden) July 28, 2016

Snowden, ale aj ďalší WikiLeaks vyčítajú, že nectia pravidlá a do sveta vypustili informácie o číslach sociálneho poistenia, pasov či kreditných kariet podporovateľov Demokratickej strany, ktoré nemajú žiadnu výpovednú či spravodajskú hodnotu a môžu len poškodiť súkromné osoby.

Podobné informácie zverejnili aj z Turecka, kde publikovali zoznamy členov AKP s citlivými údajmi. V minulosti sa WikiLeaks takýmto praktikám vyhýbali a uniknuté dokumenty poctivo redakčne upravovali tak, aby sa nezničila podstata ich odhalení, ale rešpektovalo sa súkromie dotknutých.

Otázkou je, prečo je to teraz inak. Americké médiá si myslia, že za to môžu antipatie Assangea voči Hillary Clintonovej, ktorú kritizuje ako političku a ktorej zazlieva aj to, že v čase, keď bola ministerkou zahraničia, americká diplomacia vyvíjala aktivity smerujúce k tomu, aby ho mohli prípadne stíhať aj v Spojených štátoch. „Clintonová je vojnový jastrab so zlým odhadom. Nemali by jej ani dovoliť byť pri obchode so zbraňami, nieto viesť armádu. A iste by sa nemala stať prezidentkou Spojených štátov,“ napísal Assange.

Problematický je aj zdroj úniku mailov Demokratickej strany, ktorým je pravdepodobne Rusko majúce záujem poškodiť Clintonovú, pretože jej súper Donald Trump sa Kremľu pozdáva oveľa viac. Assange odmieta komentovať špekulácie o svojom zdroji.

Doplatili na snahu o rýchlosť?

Nedbanlivé narábanie s citlivými údajmi a „vypustenie“ dokumentov bez riadnej redakcie by sa dalo podľa profesora Aruna Vishwanatha z univerzity v Buffale vysvetliť aj tým, že WikiLeaks sa ocitli v časovej tiesni a chceli informácie zverejniť ku konkrétnym udalostiam. V Turecku to bol nepodarený armádny puč a následné čistky, kým v USA nominačný zjazd demokratov.

„Vyzerá to tak, že vypustili celý balík dát bez toho, aby to niekto poriadne skontroloval a zvážil. To je podľa mojej mienky niečo úplne nové,“ hovorí americký profesor.

Podľa neho by organizácie ako WikiLeaks mali pracovať trochu inak ako médiá, ktoré sú pod tlakom zverejniť informácie čo najskôr, tak, aby ich nepredbehla konkurencia, čo však niekedy vedie k omylom či povrchnosti.

V tomto prípade sa naozaj ťažko súdi, či išlo o nedbanlivosť alebo úmysel poškodiť Clintonovú a priamo tak zasiahnuť do americkej politiky, čo ide priamo proti ideálom, ktoré Assange a jeho organizácia tak radi prezentovali.

„Wikileaks boli raz skvelou myšlienkou a našli spôsob, ako ochraňovať zraniteľné zdroje informácií a pritom dostať informácie na verejnosť. Podarilo sa im zmeniť históriu žurnalistiky. Ale sen o vedeckej žurnalistike sa rozpustil v egomaniackej kampani, snahe o získanie pozornosti a politickej vojne s dokumentmi, ktoré Assange takmer určite dostal od hackerov podporovaných Ruskom, čo sa snaží ovplyvniť americké voľby,“ napísal technologický blog Gizmodo.