Denník N

Báť sa a kradnúť

Osvietené obdobia politiky nás až na výnimky obišli, a tak tu politika strachu našla úrodnú živnú pôdu.

Ako si budeme pamätať na toto leto? Splynie do zvyčajného filmu dovolenkových momentiek, prikrášlenej spomienky, esencie všetkých zažitých liet? Alebo si ho budeme pamätať ako obdobie, keď sme ďakovali za každé ráno, ktoré neprinieslo nejakú desivú správu, otrasný príbeh z blízkeho sveta, zo sveta, ktorý bol zo dňa na deň menej náš? Budeme si leto 2016 pamätať ako obdobie, keď sa do našich životov definitívne vkradol strach a stal sa jeho súčasťou?

Strach je elementárna pudová reakcia, ktorá je súčasťou pudu sebazáchovy. Vyvoláva najsilnejšiu emóciu a práve preto je ideálnym nástrojom propagandy akéhokoľvek typu. Strach predáva rovnako dobre ako sex, to vie každý lepší marketér. Je však strach, ktorý sa valí z médií, len novodobým cynickým marketingom, alebo súvisí s meniacou sa politickou realitou?

Metóda používania strachu ako politického nástroja nie je nič nové pod slnkom. Použil ju Hitler, bola základným pilierom studenej vojny. Avšak od čias jedenásteho septembra a následnej „vojny s terorizmom“ nadobúda akési nové rozmery. Britský dokumentarista Alan Curtis, autor seriálu The Power of Nightmares: the Rise of the Politics of Fear hovorí, že kým v minulosti politici používali strach ako nástroj voči inej politickej sile, s ktorou sa museli vyrovnať, dnes ho potrebujú na to, aby zakryli stratu legitimity, neschopnosť viesť a vyrovnávať sa s výzvami, ktorým spoločnosť čelí.

Ešte v druhej polovici minulého storočia sľubovali politici voličom zmenu sveta, pričom štát bol jej nástrojom. Tento koncept sa koncom storočia definitívne rozpadol a politici už nejaký čas sľubujú namiesto zmeny sveta len to, že ten, ktorý máme, budú lepšie spravovať. A keď sa nedarí ani to, keď nám už nijakým spôsobom nedokážu sľúbiť svetlú budúcnosť, pokúšajú sa získať legitimitu tým, že vytvoria obraz temnej budúcnosti, pred ktorou sa nás snažia ochrániť. Strach je prostriedkom ako odvrátiť pozornosť od neriešenia kritických problémov, ale aj prevenciou pred vznikom kritickej masy, ktorá by spôsobila zmenu. Strach ostrakizuje, paralyzuje, vytvára pocit, že všetci ostatní sú ohrozením.

Globálna realita má na Slovensku vždy svoje špecifické a často malicherné podoby. Osvietené obdobia politiky, ktorá dáva jednotlivcovi a spoločnosti zmysel a víziu, nás až na malé výnimky obišli, a tak politika strachu tu našla vcelku úrodnú živnú pôdu. Keď bude nabudúce rozprávať premiér o vysokom stupni hrozby, potenciálnych útokoch, či cynicky glosovať vývoz zbraní, snažme sa ho pochopiť. Čo totiž ostáva tým, ktorí stratili nielen akúkoľvek ideu, ale ani nedokážu čeliť žiadnej z ozajstných naliehavých výziev súčasnosti? Nuž, báť sa a kradnúť.

Teraz najčítanejšie