Denník N

Folková kapela, ktorá získala Anděla: História hovorí, že nie sme tupé stádo, ktoré všetko znesie

Epydemye. Zľava: Mirek Vlasák,Jan Přeslička, Lucie Vlasáková. Foto N - Miro Čevela
Epydemye. Zľava: Mirek Vlasák,Jan Přeslička, Lucie Vlasáková. Foto N – Miro Čevela

Držiteľ českej ceny Anděl v kategórii folkovej a country hudby skupina Epydemye zaujala historickým projektom Kotlina.

Juhočeská folková kapela Epydemye získala českú cenu Anděl za CD Kotlina o nedávnej histórii, zločinoch fašizmu aj komunizmu. Jeho ústrednú pieseň Milada, ktorú venovali komunistami popravenej Milade Horákovej, sa rozhodla nakrútiť Česká televízia koncerte k päťdesiatemu ročníku festivalu Porta.

Pri prvých tónoch Milady však vypadla elektrina. Epydemye odohrala pár minút bez aparatúry medzi divákmi. Koncert pokračoval. Keďže ČT stále nemala Miladu na zázname, zahrala ju skupina znova. Nedohrala, opäť vypadla elektrina. Podarilo sa to až na tretí pokus. „Začali sme mať zimomriavky,“ povedali po koncerte členovia kapely. O deň neskôr bolo výročie popravy Milady Horákovej.

Koľko ste vydali albumov? Za posledný s názvom Kotlina ste získali nedávno českú cenu Anděl v kategórii Folk a country.

Kotlina bola našim tretím albumom. Prvý sa volal Stopy nezmizí. Hrali sme ju ešte v pôvodnej zostave. Pri druhom CD Maso sme trochu experimentovali s bicími aj elektrickými gitarami. Teraz na Kotline sme s vrátil opäť k pôvodnému zvuku s dvomi gitarami a kontrabasom. Cena Anděl aj nás príjemne prekvapila.

Príbehy jedenástich piesní z nedávnych československých dejín sa začínajú atentátom na Heydricha a českým protektorátom. Pokračujú zločinmi komunizmu personifikovaným cez príbeh Milady Horákovej, okupáciou v roku 1968 cez upálenie Jana Palacha a končia sa niekde v osemdesiatych rokoch minulého storočia príbehom emigranta. Ako vás napadli tieto témy?

Tým, že pochádzame z juhu Čiech, mali sme sudetských predkov, ktorých po vojne rozdelili a do smrti sa nestretli. Zaujal nás príbeh Janovej pratety, ktorá ako mladé ­-násťročné dievča utekalo z nútených prác, fascinoval nás atentát na Heydricha. Boli to úžasné čriepky histórie. Tak sme skúsili urobiť album ako príbeh o našej Kotline.

Dnešných mladých ľudia však príliš historické témy nezaujímajú. Ako ste tomu sami uverili.

Viac menej sme prvotnú ideu nosili v sebe od detstva. Cez rozprávanie našich rodičov a príbuzných. Na cestách na koncerty sme si začali tieto príbehy medzi sebou rozprávať. Zdalo sa nám potrebné pretlmočiť ich ďalej.

Ako dlho ste album pripravovali?

Mali sme hotové dve staršie pesničky, zvyšok sme písali pre tento projekt. Na cestách sme sa zastavovali na pamätných miestach. V Lidiciach, v Terezíne. Chodili do archívu, študovali dejiny. Najstrašnejšie na tom bolo spracovať a stráviť množstvo mien, príbehov, inšpirácií, s ktorými sme sa stretli. Čím viac sme sa o tom rozprávali, tým dôležitejšia sa nám táto téma zdala. A tiež nás veľmi ovplyvnil cyklus Českej televízie Konečné riešenie.

Dalo by sa čakať, že túto tému spracujú tí, ktorí si niečo z tejto pomerne nedávnej histórie pamätajú. Vy ste mladí.

Dvaja z našej trojice sme učitelia. Učíme na prvom stupni základne školy, pre nás je to prirodzené.

Folk v našich končinách často odrážal politické dianie. Nebolo pre vás výzvou vrátiť sa k angažovaným pesničkám?

Iste. Aj keď poslednom čase sa začali opäť na českej scéne objavovať, nazvime to, angažovanejšie pesničky. Napríklad Za co, pane bože, za co od Tomáša Klusa, ale aj ďalšie. Páčili sa nám, ale zdali sa nám popisné a trochu bezvýchodiskové, beznádejné. Možno z našej učiteľskej nátury sme sa snažili do piesní vložiť odkaz, že nie sme iba tupé stádo, ktoré znesie všetko. Práve preto sme použili odkaz našu na históriu, prostredníctvom ktorej vieme dnes ukázať na hrdinov, zbabelcov aj vrahov.

Ťažká, niekedy až ponurá téma Kotliny sa dá nazvať náročným folkom. Ako by ste ho charakterizovali?

Asi ako spievanú poéziu. Nie je podstatné ako pieseň znie, ale musí vás vraziť do seba, je múdra a niečo sa z nej aj dozviete. To, čo hral František Stralczynský s Bonsai, alebo aj niektoré piesne Nohavicu.

Čo bude po Kotline?

Nebudeme pokračovať v téme Kotliny. Tento projekt považujeme zatiaľ za uzavretý. Nechceme byť kapelou, ktorá zostane zacyklená v histórii.

Epydemye je zvláštny názov. Ako ste sa k nemu dostali?

Hneď náš prvý koncert prekazila chrípková epidémia. Pri štyridsiatkovej horúčke sa hrať nedalo. Po tomto úvodnom nezdare nám na ďalšom vystúpení niekto napísal na šatňu názov Epydemye. Aj s tými ypsilonmi. Zapáčilo sa nám to. Mnohí nám vraveli, že to je blbý názov, že znie aj vyzerá agresívne. Tým nás len utvrdili.

Ale používali ste aj názov Epy ­ de ­ Mye, Epy De Mye, Epy de Mye?

To už bol následok vlastného pohrávania sa s rôznymi tvarmi nášho mena. Videli sme ho napísané už v mnohých variantoch. S pomlčkami, bez nich spolu, aj s mäkkými i. Epy de Mye sme prezentovali ako meno francúzskeho šľachtica. Bola to tak trochu mystifikácia z našej strany. Dnes však už používame pôvodný tvar. S ypsilonmi.

Vaša kapela je na Slovensku takmer neznáma. Už ste tu hrali?

V Čechách máme za sebou okolo sedemsto koncertov. Na Slovensku dva. Raz sme boli v Piešťanoch a raz v Skalici. Snáď nám Anděl pomôže k nejakým pozvánkam aj na Slovensko. Radi by sme Kotlinu predstavili aj vám.

Epydemye

Beatfolková skupina v zložení Jan Přeslička, Mirek Vlasák a Lucie Vlasáková. Pochádza z južných Čiech a má za sebou niekoľko stoviek koncertov. Za album Kotlina získali doma uznávané ocenenie Anděl v kategórii folk a country hudby. Pesničky z Kotliny sú minipríbehy ľudí z nedávnej československej histórie.

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie