Na Mount Evereste sa po proteste šerpov začnú vyhýbať Sále smrti

Cesta, ktorú horolezci používali, aby sa dostali na vrchol Mount Everestu, sa zmení. Je to dôsledok tragédie, ktorá v apríli minulého roku pochovala v časti ľadopádu Khumbu (okolo 5 500 metrov nad morom) 16 ľudí, prevažne Šerpov.

Khumbu je neustále v pohybe, k zemi ho ťahá gravitácia a jeho obrovská hmotnosť. Prakticky cez noc sa v ňom dokážu vytvoriť hlboké trhliny, a kusy ľadu, ktoré sa z neho uvoľnia, vás môžu v zlomku sekundy zavaliť. Nie nadarmo pomenovali horolezci najťažšie úseky ľadopádu „Sála smrti“ (Ballroom of death).

„Každá cesta cez ten ľadovec je, ako hrať ruskú ruletu,“ napísal horolezec a spisovateľ John Krakauer v knihe Into Thin Air (1997). „Skôr či neskôr sa nejaký kus ľadu bez varovania uvoľní a vy budete môcť len dúfať, že nebudete pod ním, keď bude padať.“

Krakauerova predpoveď sa vyplnila. Z hory sa 18. apríla 2014 odlomila obrovská masa ľadu, rozlomila sa na kusy veľkosti kamiónov a zasiahla skupinu asi 50 horolezcov, ktorí sa práve nachádzali na ľadovci.

Zomrelo 16 ľudí, 3 telá sa pod troskami zrejme nikdy nenájdu. Išlo o vôbec najväčšiu tragédiu v dejinách výstupov na najvyššiu horu sveta.

Nebezpečná práca Šerpov

Nasledoval bojkot šerpov, expedície na Everest sa zrušili. Na to predložili Šerpovia nepálskej vláde zoznam 13 požiadaviek, ktoré sa týkali zlepšenia ich pracovných a platových podmienok.

V nich okrem iného žiadali navýšenie odškodného za smrť pri práci na tisíc dolárov pre rodinu pozostalého, alebo nárast dávky z pracovnej neschopnosti na 10-tisíc dolárov.

Niektoré z položiek nepálska vláda splnila, iné sú predmetom sporu naďalej. Ide predovšetkým o možnosť využívania vrtuľníkov pre zásobovanie „tábora I“ (6 065 m), prvej zastávky nad „základným táborom“ (5 380 m).

Pre šerpov by to bola značná pomoc, pretože zatiaľ sú to práve oni, kto musí všetok ťažký materiál vyniesť do tábora I.

„Na Evereste robia šerpovia všetku ťažkú robotu. Expedičné spoločnosti, ktoré sú prevažne v rukách cudzincov, zverujú najnebezpečnejšiu a fyzicky najnáročnejšiu prácu ich šerpom, aby tak znížili riziko pre svojich západných vodcov a členov,“ povedal Krakauer pre New Yorker.

Aby vyhoveli požiadavkám klientov, inštalujú šerpovia na rôznych miestach trasy, vrátane tých najnebezpečnejších, laná a rebríky.

Čo sa týka ľadopádu Khumbu, za sezónu ho šerpa prejde 30- až 40-krát. Nebezpečenstvo úrazu či smrti je preto veľmi vysoké, informuje Washington Post.

Od roku 2000 zahynulo na Evereste 31 šerpov, informuje Ogles. Keď výskyt úmrtí medzi nimi prepočítame na 100-tisíc ľudí, ktorí sa určitej profesii venujú na plný úväzok, zistíme, že práca šerpov bola v sledovanom období rokov 2004 až 2014 mnohonásobne nebezpečnejšia ako práca baníkov, rybárov či dokonca vojakov v Iraku, dodal.

O vrtuľníkoch, ktoré by im uľahčili ich povolanie, nechcú úrady ani počuť. Dôvodom je životné prostredie.

„Nepálske zákony neumožňujú dokonca ani záchranným vrtuľníkom, aby lietali nad základným táborom, hlavne z dôvodu environmentálnej krehkosti hôr,“ povedal pre BBC Tika Gurung, výkonný člen nepálskej asociácie, ktorá združuje podnikateľov pracujúcich v oblasti expedícií.

Nezávideniahodnú situáciu šerpov, ktorí pri svojej práci dennodenne riskujú životy, sa preto vláda rozhodla riešiť inak. Namiesto vrtuľníkov dostanú šerpovia novú trasu – síce náročnejšiu a dlhšiu, ale bezpečnejšiu.

„Nová“ trasa

Trasa, platná od budúceho mesiaca, povedie stredom ľadopádu Khumbu. Vďaka tomu sa výpravy vyhnú nebezpečnej ľavej strane, plnej útesov a visiaceho ľadu, kde došlo k tragickému incidentu z minulého roku.

,,Je to o trochu ťažšia trasa, ale nebezpečenstvo padajúceho snehu alebo ľadu je tam menšie,” povedal pre AFP Tashi Sherpa, ktorý Everest zdolal 8-krát.

O trasu, ktorá by bola úplne nová, nejde. Centrálny úsek južnej strany používali horolezci od roku 1953, informuje National Geographic. K zmene došlo v 90. rokoch, keď sa prešlo na menej náročnú, ale zato nebezpečnejšiu cestu.

Budúci mesiac sa teda horolezci opätovne vrátia na úseky, ktoré poznali ich odvážni predchodcovia z 50. až 90. rokov minulého storočia.

Od prvého výstupu Sira Edmunda Hillaryho a Tenzinga Norgaya na Mount Everest v roku 1953 zahynulo na expedíciách na najvyššej hore sveta okolo 250 ľudí. Takmer 40 z nich iba v samotnom ľadopáde Khumbu, píše BBC.