Denník N

Zo Slovenska môže byť vrtuľníkový Top Gun, prvé výcvikové centrum pre Black Hawk v Európe

Štvrťmiliardový nákup vrtuľníkov Black Hawk sa stal zatiaľ najväčším zbrojným kontraktom od vzniku Slovenska. Foto - US Army
Štvrťmiliardový nákup vrtuľníkov Black Hawk sa stal zatiaľ najväčším zbrojným kontraktom od vzniku Slovenska. Foto – US Army

Smer po sebe nechal neobvykle prínosný nápad v armáde: spojiť nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk s výcvikom pilotov u nás. Teraz musia európski piloti jazdiť na výcvik do USA.

Osem rokov vlády Smeru nad ministerstvom obrany bolo spojených s kadečím: s predraženým tendrom Františka Kašického na upratovanie kasární, s utajenými obchodmi Martina Glváča alebo s dodnes nejasným vplyvom Ficovho priateľa Miroslava Výboha.

Sám premiér Robert Fico sa nedávno zviditeľnil myšlienkou, že radšej dá peniaze výrobcom mlieka než vojakom na novú výzbroj.

Trochu v tieni však zostal jeden ambiciózny plán, ktorý sa zrodil na sklonku druhej vlády Smeru. Exminister a súčasný podpredseda parlamentu Glváč si osvojil projekt zriadiť na Slovensku výcvikové centrum, kde by sa slovenskí aj zahraniční piloti učili lietať na slávnych amerických vrtuľníkoch Black Hawk.

V Európe takéto centrum chýba, piloti týchto strojov sa dnes musia školiť na základniach v USA, čo nie je lacné ani praktické. Pokiaľ by sa podarilo vybudovať takéto kapacity na Slovensku, európski užívatelia blackhawkov by mohli posielať svojich pilotov k nám.

Slovenská armáda preň vytypovala vojenské letisko pri Prešove, na ktorom sídli naša vrtuľníková letka a ktoré v nedávnej minulosti prešlo rekonštrukciou.

Leteckú základňu pri Prešove zvažovalo ministerstvo obrany zrušiť, teraz by tu mohlo sídliť výcvikové centrum medzinárodného významu. Foto - Wikipedia
Leteckú základňu pri Prešove zvažovalo ministerstvo obrany zrušiť, teraz by tu mohlo sídliť výcvikové centrum medzinárodného významu. Foto – Wikipedia

O pláne už niekoľko mesiacov rokujú slovenskí diplomati a úradníci z ministerstva obrany s americkou vládou a s americkým zbrojným gigantom Sikorsky, ktorý vrtuľníky Black Hawk vyrába.

„Slovenská armáda chce vytvoriť výcvikové centrum pre vrtuľníky Black Hawk, rokujeme so slovenským ministerstvom, ako čo najlepšie uskutočniť tento plán,“ potvrdzuje hovorkyňa americkej ambasády v Bratislave Stephanie Fitzmaurice.

Či sa slovenským vyjednávačom podarí projekt dohodnúť, je zatiaľ otázne. Ak by sa im to však podarilo, armáda by získala určitý zdroj príjmov navyše a aspoň nejakú prestíž medzi spojencami.

Blackhawkov pribudne

Celý nápad je spojený s nákupom vrtuľníkov Black Hawk pre slovenskú armádu, ktorý vlani uzavrel exminister Glváč. Za deväť kusov má štát zaplatiť 261 miliónov eur, čo predstavuje vôbec najväčší zbrojný kontrakt od vzniku Slovenska.

V minulosti bolo zvykom, že pri takýchto zákazkách získal kupujúci štát takzvané offsety – teda investície do domáceho priemyslu, ktoré zabezpečil predávajúci. Takúto podporu však pred pár rokmi zakázala Európska komisia, preto sa dnes musia hľadať iné cesty.

Americký Black Hawk. Foto – TASR
Slovensko má v rámci podpísaného kontraktu s americkou vládou získať vrtuľníky Black Hawk poslednej verzie UH-60M. Foto – TASR

Slovenská strana teda prišla s návrhom, že by chcela od Američanov, aby ako odplatu u nás zriadili výcvikové stredisko a aby do projektu zapojili aj slovenské firmy.

A hoci slovenskí politici a úradníci bežne prezentujú rôzne nápady, ktoré sa po čase ukážu ako chiméra, v tomto prípade ide o realistickú vec.

Vrtuľníky Black Hawk majú doteraz v Európe len Rakúšania, Švédi a Turci, očakáva sa však, že v dohľadnom čase k nim pribudnú ďalší. Reč je predovšetkým o krajinách strednej a východnej Európy, čo majú vo výzbroji vrtuľníky ruskej výroby, ktoré sú závislé od dodávok náhradných dielov od ruských štátnych firiem.

Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine začali viaceré z nich premýšľať, že by ich nahradili západnými strojmi. Do úvahy prichádza napríklad Maďarsko, Poľsko či pobaltské štáty. Napríklad Poliaci sa síce vlani rozhodli objednať francúzske stroje Caracal, nová proamerická vláda však chce tento nákup zredukovať a zvažuje vrtuľníky Black Hawk.

Inšpirácia Českom

Isté teda je, že skôr či neskôr bude musieť niekde v Európe vzniknúť aj výcvikové stredisko, a slovenské ministerstvo by ho rado videlo pri Prešove.

V susednom Česku už niečo podobné funguje. Tamojší vojenský štátny podnik prevádzkuje v Pardubiciach Centrum leteckého výcviku, kde sa už niekoľko rokov školia českí i zahraniční piloti – predovšetkým na ruských dopravných vrtuľníkoch MI-17.

Česi prevádzkujú vlastné výcvikové centrum na letisku v Pardubiciach, piloti sa tu môžu cvičiť na starých vrtuľníkoch Mi-2, novších Mi-17, na turbovrtuľových lietadlách L-410 alebo na podzvukových strojoch L-39 Albatros. Foto - LOM Praha
Česi prevádzkujú vlastné výcvikové centrum na letisku v Pardubiciach, piloti sa tu môžu cvičiť na starých vrtuľníkoch Mi-2, novších Mi-17, na turbovrtuľových lietadlách L-410 alebo na podzvukových strojoch L-39 Albatros. Foto – LOM Praha

Práve český príklad Slovensku ukázal, že vybudovať medzinárodné výcvikové centrum nemusí byť utópiou. České ministerstvo si už dnes pochvaľuje, že vďaka takémuto projektu výrazne ušetrí.

„Znižujú sa nám náklady na výcvik našich vlastných pilotov, pretože časť peňazí získame vďaka výcviku spojeneckých pilotov. Okrem toho tu našli uplatnenie naši bývalí piloti, ktorých využívame ako inštruktorov,“ poznamenáva hovorca českého ministerstva obrany Jiří Caletka.

Kto bude prvý?

Slovenské výcvikové centrum by pritom v istom smere mohlo to české zatieniť. Centrum v Pardubiciach poskytuje výcvik primárne na ruské vrtuľníky, zatiaľ čo v prípade Slovenska by šlo o výcvik pilotov na západné stroje, ktorých zrejme bude v rámci NATO pribúdať.

Slovensko má pre takýto plán dva sľubné predpoklady. Po prvé: vrtuľníky Black Hawk si objednalo ako prvé z bývalých krajín Varšavskej zmluvy, má teda pred nimi určitý náskok.

Nie však nadlho: pokiaľ sa pre blackhawky rozhodnú napríklad Poliaci, výcvikové centrum budú zrejme chcieť vyrokovať pre seba.

Druhým sľubným predpokladom je, že na Slovensku od 90. rokov pôsobí firma VRM Trenčín, ktorá sa špecializuje na výrobu špičkových leteckých simulátorov, využívaných pri výcviku pilotov. Práve jej simulátor by mal byť kľúčovou zložkou celého centra.

Poh¾ad do kokpitu simulátora vrtu¾níka vyrobeného v trenèianskej spoloènosti 21. mája 2014 v Trenèíne. Piloti na americkej základni Fort Rucker v štáte Alabama absolvujú výcvik na slovenských leteckých simulátoroch. Dva simulátory viacúèelového transportného vrtu¾níka Mi-17 v celkovej hodnote 10 miliónov amerických dolárov dnes v Trenèíne predstavite¾om US Army odovzdali zástupcovia trenèianskej spoloènosti Virtual Reality Media. FOTO TASR - Radovan Stoklasa
Firma VRM Trenčín vyrába simulátory, ktoré majú pilotom ponúkať takmer dokonalú ilúziu, že sedia v reálnom stroji. V tomto prípade ide o simulátor ruského prepravného vrtuľníku Mi-17. Foto – TASR

Takéto simulátory totiž umožňujú imitovať prakticky celý let vrtuľníka: pilot má k dispozícii presnú kópiu kokpitu s originálnou palubnou doskou a s originálnym ovládaním. Celá kabína sa aj s pilotom hýbe a natriasa presne tak, ako by sa hýbala počas letu.

Na projekčnom plátne sa pilotovi zobrazuje aj 3D terén krajiny, ktorý vychádza z reálnych satelitných záberov alebo z leteckých fotografií.

Pilot si tak môže vopred natrénovať napríklad lietanie v Afganistane ešte predtým, než ho tam vyšlú na oficiálnu misiu, alebo môže nanečisto cvičiť napríklad hasenie lesných požiarov, prípadne úhybné manévre počas nepriateľskej paľby – simulátor umožňuje imitovať napríklad let s takzvaným bambi vakom alebo s rôznymi zbraňovými systémami.

Výhodou sú úspory: cena bežnej letovej hodiny skutočným vrtuľníkom sa počíta rádovo v tisícoch eur, zatiaľ čo na simulátore ide len o stovky. Po zaučení sa na simulátore môže pilot prejsť do skutočného stroja ako druhý pilot pod dozorom skúsenejšieho kolegu.

V simulátore sú zakomponované originálne súčiastky z reálnych vrtuľníkov, reálne je aj prostredie, v ktorom pilot letí. Foto - TASR
V simulátore sú zakomponované originálne súčiastky z reálnych vrtuľníkov, reálne je aj prostredie, v ktorom pilot letí. Foto – TASR

Celý takýto proces by mohol pilot absolvovať na Slovensku. Američania sa totiž v rámci kontraktu na blackhawky zaviazali, že slovenskej armáde vycvičia aj skupinu vlastných inštruktorov, ktorí následne budú môcť samostatne pôsobiť doma.

„Ak by sme sa stali regionálnym lídrom pri výcviku pilotov na vrtuľníky Black Hawk, nemuseli by sme posielať našich pilotov na simulátor do USA, ako to dnes musia robiť Švédi či Rakúšania,“ povedal nedávno veliteľ slovenského vojenského letectva Milan Korba.

Simulátor za milióny

Práve firma VRM, ktorá by mala tento simulátor dodať, patrí k hlavným hýbateľom projektu. Doteraz vyrábala simulátory len pre lietadlá a vrtuľníky ruskej či československej výroby. Slovenská armáda napríklad využíva jej výrobky na výcvik pilotov na stíhačky MiG-29, prepravné vrtuľníky Mi-17 či cvičné lietadlá L-39 Albatros.

Slovenskí inštruktori pomocou nich občas školia aj pilotov z iných krajín. „Na našich simulátoroch sme už cvičili napríklad pilotov vrtuľníkov Mi-17 z Maďarska či poľských pilotov stíhačiek MiG-29,“ spresnil Korba.

Pokiaľ by teraz slovenská vláda zahrnula firmu VRM do kontraktu na vrtuľníky Black Hawk, otvorila by sa jej cesta vyrobiť svoj prvý simulátor pre stroj západnej konštrukcie. „Bol by to pre nás určite veľký míľnik,“ potvrdzuje riaditeľ firmy Vladimír Šimanský.

Poh¾ad do kokpitu simulátora vrtu¾níka vyrobeného v trenèianskej spoloènosti 21. mája 2014 v Trenèíne. Piloti na americkej základni Fort Rucker v štáte Alabama absolvujú výcvik na slovenských leteckých simulátoroch. Dva simulátory viacúèelového transportného vrtu¾níka Mi-17 v celkovej hodnote 10 miliónov amerických dolárov dnes v Trenèíne predstavite¾om US Army odovzdali zástupcovia trenèianskej spoloènosti Virtual Reality Media. FOTO TASR - Radovan Stoklasa
Najväčším zákazníkom firmy VRM je americká armáda, ktorá prevádzkuje vlastnú letku ruských vrtuľníkov Mi-17 a využíva k nim simulátory z Trenčína. Foto – TASR

Vyrobiť takýto simulátor je však náročná záležitosť. Firma na to potrebuje technické údaje i originálne dielce priamo od výrobcu vrtuľníkov, v tomto prípade firmy Sikorsky. Na to všetko musí navyše získať vývozné licencie od americkej vlády, pretože by šlo o export špičkových vojenských technológií na Slovensko.

Na celom projekte sa teda oficiálne musí dohodnúť slovenská a americká vláda spoločne s firmou Sikorsky.

Popri tom by sa muselo vyjasniť, kto zaplatí náklady. Výroba leteckého simulátora pre moderný vrtuľník Black Hawk (v najnovšej verzii UH-60M) môže podľa informácií Denníka N stáť 15 až 20 miliónov eur.

Slovenská strana, pochopiteľne, žiada, aby náklady boli zahrnuté do sumy 261 miliónov eur, ktoré Američanom zaplatí za deväť svojich blackhawkov.

Pokiaľ by sa zúčastnené strany na výrobe simulátora dohodli, cesta k vybudovaniu leteckého centra by bola otvorená. Simulátor by totiž tvoril najväčšiu položku celého projektu.

Na letisku pri Prešove by okrem toho museli vzniknúť ešte napríklad učebne či ubytovne pre zahraničných vojakov, ktorí by sem jazdili na niekoľkotýždňové turnusy, to by už však predstavovalo len menšie komplikácie.

Nekomunikatívne ministerstvo

Zistiť, v akom stave sú dnes rokovania, nie je ľahké. Komunikačný odbor ministerstva obrany sa rozhodol, že o výcvikovom centre komunikovať nebude, a na zaslané otázky poslal len stručné vyjadrenie.

„Všetky informácie, ktoré je v súčasnosti možné o nákupe vrtuľníkov UH60M Black Hawk zverejniť, sú verejne dostupné na našej webovej stránke,“ odpísala hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

Zo stránky ministerstva obrany sa však záujemca veľa nedozvie. Posledná správa týkajúca sa výcvikového centra pochádza ešte z decembra minulého roku.

Píše sa v nej, že vtedajší minister Glváč podpísal vo firme Sikorsky rámcovú dohodu, ktorá zahrnuje aj tento projekt.

Glváč teraz Denníku N napísal, že od decembra rokovania ešte výrazne pokročili. „Americká strana teraz v júni potvrdila, že požadovaný simulátor bude priamo zahrnutý do kontraktu s americkou vládou bez navyšovania ceny,“ napísal Glváč v stanovisku, ktoré zaslal jeho pobočník Martin Čambalík.

Glváč budovateľ

Pre samotného Glváča má tento projekt zvláštny význam. Kontrakt na vrtuľníky Black Hawk on sám dlhodobo prezentuje ako svoj veľký úspech.

„Nepodľahli sme pri ňom žiadnej zbrojárskej lobby, pochválili nás zaň všetci bezpečnostní analytici,“ napísal nedávno Glváč vo svojom blogu.

Pokiaľ by sa teraz jeho nástupcovi Petrovi Gajdošovi (nominant SNS) podarilo veci dotiahnuť a na Slovensko priniesť výcvikové centrum, Glváč by zostal na ministerstve obrany zapísaný aj pozitívnejšie než len pre svoje utajené nákupy, ktoré uzatváral aj štyri dni pred voľbami.

Celé stanovisko Martina Glváča

Pokiaľ ide o výcvikové centrum na vrtuľníky Black Hawk, som rád, že aj súčasný minister obrany pokračuje v nami začatom úsilí, aby vrtuľníkový program pre Slovensko znamenal nespochybniteľný prínos aj v oblasti leteckého výcviku a medzinárodnej spolupráce.

Naši piloti požadovali výcvikové zariadenie, ktoré v súčasnosti existuje len v USA, a nám sa podarilo takýto v Európe jedinečný projekt priniesť na Slovensko, pričom podľa mojich informácií už existuje záujem zahraničného partnera, ktorý by takéto výcvikové zariadenie po jeho vybudovaní u nás chcel využívať.

Na tento účel sme ešte v decembri minulého roka podpísali rámcové memorandum o možnostiach priemyselnej spolupráce, na základe ktorého americká strana teraz v júni potvrdila, že požadovaný simulátor bude priamo zahrnutý do kontraktu s americkou vládou bez navyšovania ceny.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie