Denník N

Denník Daniela Heviera: Chvála chrípky

Foto - TASR
Foto – TASR

Z času na čas, keď sa moje telo nedokáže prizerať tomu, ako ho humpľujem, vyberie si z katalógu sezónnych chorôb, ktoré sú momentálne v ponuke, a ochorie ma.

Prvý raz som blaho choroby vychutnával niekedy v šiestej triede v minulom storočí. Predpokladám, že diagnóza bola hnisavá angína (tak sa vtedy volalo najbežnejšie ochorenie sídliskových deciek), a predpokladám, že som si ju privodil jedením snehu.

Neviem, ako dnes, ale celá jedna generácia detskej populácie jedávala v tých rokoch sneh. Nám sa zdal snehobiely, čistý a aseptický, ale choroba a pán doktor Babiak nás vyviedli z omylu. A tak som nemohol ísť do školy a musel som ísť do postele. A zistil som, že byť neškodne chorým je celkom príjemné. Posteľ som si pomocou vankúšov premenil na útulné ležovisko, zahryzkával si keksíky, popíjal mamin čaj, čítal si knihy, triedil výstrižky, počúval „rádio na drôt“.

A to bolo posledný raz, čo som si dovolil vychutnať luxus choroby. Odvtedy som všetky ochorenia väčšinou prechodil alebo nedovyležal. Som totiž nenahraditeľný. Bezo mňa nič nefunguje a najmä to, čo nefunguje za mojej plnej účasti. Nikto nedokáže napraviť chyby a urovnať zmätky, ktoré som dokázal narobiť iba ja.

Z času na čas, keď sa moje telo nedokáže nezúčastnene prizerať tomu, ako ho humpľujem, vyberie si z katalógu sezónnych chorôb, ktoré sú momentálne v ponuke, a ochorie ma. Tak sa stalo pred pár dňami. Najprv to vyzeralo na obvyklú taktiku: organizmus ma postrašil neškodnou 40-stupňovou horúčkou, potom pridal kašeľ, a keď som na to kašlal, aj zimnicu a halucinácie. Kapituloval som, najmä keď som si uvedomil, že svoje telo budem v najbližších týždňoch a mesiacoch ešte potrebovať.

A tak som sa stal vzorným pacientom. Vrátil som sa do svojich školopovinných rokov. Ležal som, pil hektolitre čaju, potil sa, komunikoval som so svojím organizmom. Pochopil som, že moje telo je dostatočne múdre, odolné a vševedúce, aby sa samo, zatiaľ bez antibiotík, zbavilo vnútorného nepriateľa. A vôbec – máme chorobu pokladať za nepriateľa?

Teoretik kríz a chaosu Nassim Taleb tvrdí, že nie krízy, otrasy, vojny či choroby sú neprirodzené, ale dlhé obdobia rastu, mieru či zdravia by nás mali znepokojovať. Taká chrípka potom môže byť akousi „estékačkou“ nášho tela, ktorá preverí náš stav, reštartuje zamrznuté spoje, upgraduje a updatuje nové verzie nášho vnútorného antiviráku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie