Pod nulou: prečo ľudia akceptujú negatívne úroky?

Za posledný rok si Európa vyskúšala veľa nových vecí. Jednou z nich sú negatívne úroky. O čom sa kedysi len teoretizovalo, je dnes na finančných trhoch bežnou vecou. Prečo však banky ponúkajú negatívne úroky a prečo ich klienti vôbec akceptujú?

Centrálne banky stanovujú negatívne úrokové miery preto, aby motivovali komerčné banky robiť to, čo robiť majú – požičiavať peniaze podnikom a domácnostiam. Zdá sa čudné, že komerčná banka nechce zarábať peniaze a centrálna banka ju má do toho nútiť.

Predstavme si však takúto situáciu: komerčná banka by mohla poskytnúť hypotéky za sto miliónov eur. Predpokladá, že na úrokoch zarobí tri milióny. Administratívne náklady na obsluhu hypoték sú stotisíc eur. Existuje riziko, že tri percentá klientov nebudú schopné svoje úroky splácať.

Za takýchto okolností si komerčná banka spočíta, že to, čo zarobí na úrokoch, môže prerobiť na nesplácaných hypotékach a ešte jej zostanú na krku administratívne náklady stotisíc eur. Ak spomínaných stomiliónov eur uloží na bezpečný účet v centrálnej banke úročený mierou 0,05 percenta, bez námahy a rizika zarobí päťtisíc eur. Ak však bude úroková miera záporná, komerčná banka sa dostane do straty. 

Nesušiť peniaze

V septembri 2014 Európska centrálna banka stlačila úrokovú mieru na vklady komerčných bánk na – 0,2 percenta. Tento krok mal motivovať komerčné banky, aby nesušili svoje peniaze na superbezpečných účtoch ECB, ale aktívne vyhľadávali podnikateľské príležitosti na trhu.

Iným motívom stláčania úrokov pod nulu je odradiť devízových špekulantov. V neistých časoch sa investori utiekajú k „overeným a bezpečným“ aktívam, ako sú zlato a švajčiarsky frank. Čím viac švajčiarskych frankov investori kupujú, tým väčšmi stúpa hodnota franku voči euru či doláru.

Okrem pocitu bezpečia môžu investori zarobiť aj na posilnení devízového kurzu franku. Pre švajčiarske hospodárstvo je to katastrofa, pretože pre drahý frank sú švajčiarske tovary a služby ťažko predajné v zahraničí. Negatívne úroky na vklady veľkých investorov sú jedným zo spôsobov, ako odradiť devízových špekulantov.

Mimochodom: negatívne úroky nedokázali zo Švajčiarska vyhnať „horúce peniaze“, no stávka „na bezpečný“ frank sa devízovým špekulantom nevyplatila. V januári 2015 švajčiarska centrálna banka náhle zrušila viazanie franku na euro. Kurz franku počas jedného dňa spadol o 30 percent a špekulanti prišli o desiatky miliárd eur.

Peňažná ilúzia

Svet centrálnych bánk má svoje vlastné zákonitosti. Prečo sú však negatívne úroky ochotní akceptovať aj jednotlivci?

Negatívne úroky majú v podstate dve podoby. Tou prvou sú nominálne negatívne úroky (napríklad – 0,2 percenta), druhou zas reálne negatívne úroky. Ak nám dáva banka úrok 0,1 percenta a inflácia činí 0,5 percenta, potom reálna úroková miera je mínus 0,4 percenta. Negatívne reálne úrokové miery ľudia bežne akceptujú vďaka psychologickému javu nazývanému „peňažná ilúzia“ (money illusion). Dôležitá je pre nich hodnota, ktorá je vytlačená na bankovke. Veľmi málo ľudí uvažuje v intenciách reálnej kúpnej sily.

Ale čo v prípade, keď je aj nominálna úroková miera negatívna, napríklad mínus 0,2 percenta? Ak mám napríklad 100-tisíc eur a úroková miera je mínus 0,2 percenta, de facto mi banka odpíše každý rok z účtu 200 eur (samozrejme okrem poplatkov za vedenie účtu, ktoré si odpíše aj tak). Nie je potom lepšie držať peniaze doma v matraci alebo inom vhodnom sporiacom nástroji?

Treba povedať, že bežným klientom banky zápornú úrokovú mieru nikdy neúčtujú, práve pre peňažnú ilúziu. Bežní ľudia by potom naozaj uprednostnili matrac alebo ponožku.

Poplatok za bezpečné uloženie peňazí

Trochu inak je to s inštitucionálnymi klientmi. Napríklad švajčiarska centrálna banka si od decembra 2014 účtovala záporný úrok 0,25 percenta na všetky vklady na požiadanie vyššie ako desať miliónov frankov. Záporný úrok je v tomto prípade obdobou poplatku za bezpečné uloženie peňazí. Ak by si vkladateľské inštitúcie chceli kúpiť na peniaze trezor, a/alebo zabezpečiť strážnu službu, asi by ich to vyšlo drahšie.

Akceptácia zápornej úrokovej miery je racionálna aj v tom prípade, ak investor očakáva defláciu. Ak je napríklad negatívny úrok vo výške 0,25 percenta a očakávaná miera inflácia v eurozóne na rok 2015 činí 0,4 percenta, potom je reálny výnos pozitívny a to vo výške 0,15 percenta.

Bežní ľudia takto nerozmýšľajú, ale inštitucionálni investori uvažujú o reálnych výnosoch. Preto sa dobre predávali aj dvojročné nemecké dlhopisy, ktoré mali vo februári záporný výnos 0,2 percenta. Komu negatívne nominálne výnosy nechutili, mohol uprednostniť kúpu desaťročných gréckych dlhopisov s nominálnym výnosom takmer 11 percent. Akurát musel akceptovať trošku vyššie riziko.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV