Starosta Vrakune buduje natruc vlastný perón, z RegioJetu chce urobiť MHD
Radnica si za 25-tisíc stavia nástupište, ktoré po pár rokoch bude musieť zase zbúrať. Päťsto metrov od tohto miesta chcú totiž vlastný perón i štátne železnice.
Je to typicky slovenský príbeh. Starosta miestnej časti Vrakuňa Martin Kuruc (nezávislý) sa rozhodol svojpomocne vyriešiť problém s dopravou. Tamojší obyvatelia trávia niekedy až desiatky minút pri dochádzaní do Bratislavy.
Kurucova radnica začala tento týždeň stavať vlastný perón, kde by mohli zastavovať žlté osobáky RegioJetu, ktoré tadiaľto jazdia niekoľkokrát za hodinu. Doteraz však vo Vrakuni nezastavovali, pretože nemali kde. „Vlaky nám tu naposledy zastavovali pred štyridsiatimi rokmi, to sa teraz zmení,“ hovorí Kuruc.
Perón chce mať hotový ešte do konca prázdnin. Obyvatelia by potom mali dostať na výber: buď dochádzať autami či klasickou MHD po preplnených cestách, alebo vyskúšať vlak, ktorý sa všetkým kolónam vyhýba.
„V rannej špičke trvá cesta do centra Bratislavy polhodinu, vlakom sa však dostanete na Nové Mesto za šesť minút a na Hlavnú stanicu za 14 minút. Ten rozdiel bude markantný,“ hovorí starosta.
Perón začala radnica stavať na vlastné náklady. Má ísť len o jednoduché betónové nástupište s osvetlením. Cena: 20- až 25-tisíc eur.
Celú stavbu starosta poňal trochu ako „truc projekt“ voči štátnym Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR). Tie plánujú tiež vo Vrakuni stavať nástupište, zatiaľ však ešte nezačali ani len s kreslením projektu.
Starosta argumentuje, že železniciam to bude trvať ešte niekoľko rokov a tak dlho čakať nemôže. „Problémy s dopravou potrebujeme riešiť okamžite,“ tvrdí starosta.
Proti všetkým
Celý príbeh môže na prvý pohľad vyzerať veľmi inšpiratívne. Kurucova radnica perón presadila navzdory viacerým odporcom vrátane bratislavského magistrátu.
„Žiadali sme bratislavský magistrát o príspevok na stavbu, ale neuspeli sme,“ hovorí Kuruc.
Podporu našiel len u niektorých starostov z okolitých obcí a tiež u predsedu Bratislavskej župy Pavla Freša (SDKÚ). Frešo prišiel v utorok starostu osobne podporiť aj na jeho tlačovú konferenciu, ktorú obaja zorganizovali kúsok od budúceho perónu.
„Oceňujem jeho prístup. My sa dlhodobo snažíme podporovať začlenenie železnice do bratislavskej dopravy,“ povedal pred novinármi Frešo.
A konštruktívne sa k nápadu postavil aj súkromný RegioJet, ktorý vďaka nemu získal zastávku v dvadsaťtisícovej mestskej časti.
„So zastavovaním vo Vrakuni počítame, túto zastávku sme už s predstihom zahrnuli do nášho cestovného poriadku,“ potvrdzuje hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.
Výstavbu oficiálne povolili i ŽSR, rovnako aj RegioJet dostal od železníc súhlas na zaradenie zastávky do svojho grafikonu.
Nedomyslený perón?
Realita však bude zložitejšia a v súčasnosti nikto nedokáže s istotou povedať, ako bude projekt fungovať.
Prvý problém spočíva v tom, že RegioJet nie je zapojený do Bratislavskej integrovanej dopravy. V jeho súpravách teda neplatia električenky na MHD a cestujúci tak budú musieť platiť priamo RegioJetu.
Napríklad jazda z Vrakune na Hlavnú stanicu by mala stáť 65 centov. Pokiaľ bude niekto týmto spôsobom dochádzať do práce, bude si musieť lístok kúpiť dvakrát denne.
„Alebo sa môže zastaviť na niektorom z našich predajných miest a kúpiť si týždenný alebo mesačný zvýhodnený lístok,“ vysvetľuje Ondrůj.
Starosta Kuruc i župan Frešo priznávajú, že takýto stav nie je ideálny. „Pekne poprosíme RegioJet, aby sa do integrovanej dopravy zapojil. Nemôžeme ho však nútiť,“ hovorí Frešo.
V skutočnosti však Bratislavský kraj, pod ktorý spadá integrovaná doprava, RegioJet „prosí“ už štyri roky. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve teraz obe strany mohli na niečom dohodnúť.
RegioJetu sa totiž zapojenie do integrovanej dopravy neoplatí, prišiel by potom o časť tržieb. Pri integrovanej doprave totiž cestujúcemu stačí, keď si jedenkrát zaplatí za lístok či električenku, a ďalej sa môže voziť s viacerými dopravcami.
„Ak si teda doteraz kupoval lístky od každého zvlášť, po novom by mu stačil len jeden lístok a to sa dopravcom musí niekde prejaviť,“ vysvetlila Zuzana Horčíková, riaditeľka organizácie Bratislavská integrovaná doprava.
Samotný RegioJet k tomu hovorí len toľko, že rád bude v rokovaniach pokračovať. Zatiaľ sa však do integrovanej dopravy zapojiť nechystá.
„Vstúpime ihneď, ako bude zo strany Bratislavskej integrovanej dopravy zaručená transparentnosť pri rozúčtovaní spoločných cestovných lístkov,“ hovorí Ondrůj.
Perón na periférii
Ďalším problémom je poloha zastávky. Starosta Kuruc začal stavať svoj perón na okraji miestnej časti, viac než desať minút chôdze od najhustejšie obývaných oblastí Vrakune.
Výhodnejšie miesto bližšie centru si už pre svoje vlastné nástupište rezervovali ŽSR. Nachádzať sa má približne päťsto metrov od Kurucovho perónu.
„Nemohli sme si veľmi vyberať. Staviame na mieste, ktoré máme k dispozícii,“ hovorí starosta Kuruc.
V blízkosti jeho perónu je síce aj zastávka MHD, mestské autobusy by tam teda mohli privážať ľudí zo vzdialenejších častí Vrakune. Lenže zástavka je v súčasnosti len málo využívaná a mestský dopravný podnik na tom nechce nič meniť.
„V mieste zastávky nie je možný obrat vozidiel MHD, preto ak tam nebudú vybudované podmienky, nie je možné na ňu presmerovať ďalšie linky,“ uvádza hovorkyňa dopravného podniku Adriana Volfová. Dopravný podnik podľa nej ani do prípravy nového perónu nezapojili.
Starosta sa však nedostatočného dopytu zo strany cestujúcich neobáva. „Hneď v susedstve sú domy, kde býva asi päťsto ľudí. A ďalšie husto obývané oblasti sú niekoľko minút odtiaľto,“ vysvetľuje.
V blízkosti peróna je navyše aj základná škola. „Sem vozí mnoho rodičov z okolitých obcí svoje deti. Doteraz ich museli voziť autom, po novom ich budú môcť posielať vlakom,“ hovorí starosta.
Vlak je už teraz plný
Pokiaľ by sa však aj tieto predpoklady naplnili a nový perón by sa skutočne stal vyhľadávanou zastávkou, môže prísť ďalší problém. Súpravy RegioJetu jazdia už teraz počas špičky preplnené. A nikto nevie, koľko nových cestujúcich ešte dokážu pojať.
Navýšiť kapacitu by však nebolo jednoduché. RegioJet na tejto trase jazdí na objednávku ministerstva dopravy. Ak by firma chcela pridať ďalšie spoje alebo zdvojiť súpravy, musela by presvedčiť ministerstvo, aby si to objednalo a zaplatilo.
„Kapacitu v rannej špičke sme naposledy zvyšovali v polovici júna. Akékoľvek ďalšie zvýšenie je otázkou rokovania s objednávateľom, teda s ministerstvom dopravy,“ potvrdzuje RegioJet.
Dočasná zastávka
V každom prípade, nový perón na okraji Vrakune zrejme vydrží len pár rokov. Zastávka bude aj v oficiálnom grafikone zapísaná len ako „dočasná“.
V praxi to znamená, že keď železnice dobudujú vlastné nástupište, budú žiadať zbúranie dočasného perónu. To by malo byť pri optimistických predpokladoch okolo roku 2019.
„Po výstavbe novej zastávky Vrakuňa miestna časť na svoje náklady túto dočasnú zastávku zruší,“ poznamenáva hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.
Starosta však zdôrazňuje, že aj dočasný perón stojí za niekoľkotisícové investície. Situácia s dopravou je podľa neho stále horšia a zároveň chce svojím „partizánskym riešením“ vyvinúť tlak na štátne železnice. „Chceme, aby sa konečne veci pohli,“ dodáva starosta.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
