Denník N

Protiteroristický balík pred voľbami ponáhľal, niektoré opatrenia dodnes nepoužili

Pred voľbami premiér Fico a minister vnútra predstavili plot proti utečencom a vyzbrojených policajtov. Teraz policajti s útočnými puškami chodia po nákupných centrách. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pred voľbami premiér Fico a minister vnútra predstavili plot proti utečencom a vyzbrojených policajtov. Teraz policajti s útočnými puškami chodia po nákupných centrách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre teroristické útoky v Európe a slovenské predsedníctvo v Únii si ľudia musia zvykať na policajtov so samopalmi v nákupných centrách. Na opatrenia z protiteroristického balíčka z konca minulej vlády sa už skôr zabudlo.

V susednej Českej republike postavia pred súd prvého človeka, ktorý sa pokúsil dostať do Sýrie a pripojiť k takzvanému Islamskému štátu. Nenápadnému mladíkovi z okolia Plzne našli v počítači propagandistické videá a klipy, ktoré nakrútili islamskí militanti, či brutálny film Útek vytvorený hnutím Taliban. Nedávno ho zadržali v Turecku s letenkou k sýrskym hraniciam a vydali späť do Česka.

Slovenskí policajti podobný prípad doteraz riešiť nemuseli. Podozrenia z teroristických hrozieb sa, našťastie, končia falošnými poplachmi, ako napríklad minulotýždňový telefonát muža z okolia Lučenca. Na linke 158 ohlásil, že do lučeneckého Art Baru „… prišiel jeden pán, je ozbrojený a strieľa nám tu všade… z brokovnice… má aj granát pri sebe a také šikmé oči má“.

Muž si z policajtov robil žarty, ktoré však mohli ohroziť ľudí, čo sa v tom čase náhodou pohybovali pri lučeneckom bare. Pri domovej prehliadke mu našli zbrane, marihuanu a materiály, ktoré môžu byť považované za extrémistické. Teraz mu hrozí rok až päť rokov väzenia.

Premiér Robert Fico sa minulý týždeň vrátil k téme bezpečnosti, na ktorej si pred voľbami postavil kampaň. Tak ako na sérii tlačoviek na začiatku roka varoval pred teroristickými útokmi a sľuboval, že ak bude treba, nasadí aj armádu. Aké preventívne opatrenia dnes policajti zaviedli a čo zostalo z tých, ktoré sa prijímali pred marcovými voľbami?

Nedeľné nákupy pri samopaloch

Najviditeľnejší sú policajti s útočnými puškami, na ktorých na Slovensku veľmi zvyknutí nie sme. V posledných týždňoch nestrážia len bratislavské letisko, ale vidieť ich aj na autobusovej a železničnej stanici či dokonca v niektorých nákupných centrách, napríklad v Eurovei či Poluse.

Po prvý raz sa policajti so samopalmi objavili v nákupných centrách po útoku v Mníchove na konci júla. „Bezpečnostné opatrenia sú navýšené už v spojitosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ a taktiež z dôvodu bezpečnostnej situácie v Európe,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.

„Okamžite po útoku boli posilnené hliadky na kultúrnych podujatiach a ďalších miestach, kde sa pohybuje väčšie množstvo ľudí, ako sú obchodné centrá, vlakové, autobusové stanice, letiská a podobne. Tieto opatrenia sa dopĺňajú a nemôžeme povedať, že by sa líšili v prípade, že by k útokom neprišlo. Zvýšená činnosť bude trvať dovtedy, kým to bude potrebné.“

Kým v Eurovei či Poluse ľudia policajtov so samopalmi stretnúť mohli, v inom veľkom centre, bratislavskom Avione, zatiaľ nie. „Naša SBS nespozorovala vyšší počet uniformovaných hliadok v Avione po útoku v nákupnom centre v Nemecku,“ odpovedala Katarína Šutarová z Avionu na okraji Bratislavy.

„K vyššiemu počtu pravidelných hliadok na parkovisku a v podzemných garážach došlo zhruba pred rokom po útokoch v Paríži. Odvtedy dochádza k pravidelným hliadkam polície v rámci areálu, no špeciálne hliadky s útočnými zbraňami v centre nie sú.“

Na bratislavskú hlavnú vlakovú stanicu chodia policajti s útočnými puškami niekoľkokrát do týždňa, hovorí miestny predajca Nota bene. Boli tam napríklad aj včera predpoludním, inak sa tam niekoľkokrát za deň ukáže bežná policajná hliadka s pištoľami.

Na letisku sú policajti s útočnými puškami už bežne. Foto - TASR
Na letisku sú policajti s útočnými puškami už bežne. Foto – TASR

Na Červenej hviezde bez novely ústavy

Protiteroristický balík ohlásila druhá Ficova vláda vlani na jeseň, v čase predvolebnej kampane, ktorú Smer viedol pod heslom „Chránime Slovensko“. Opozícia balík kritizovala ako marketingový ťah, ktorý dáva bezpečnostným zložkám prehnané právomoci. Vetoval ho aj prezident Kiska, no Smer mal s prijatím balíka tak naponáhlo, že schôdzu, na ktorej veto neskôr prelomil, zvolal ešte skôr, než Kiska svoje rozhodnutie oznámil.

Jedným z najdiskutovanejších opatrení bolo predĺženie lehoty na zadržanie osôb pri podozrení z trestných činov terorizmu zo 48 na 96 hodín. Smer musel novelizovať ústavu, a aby mal dosť hlasov, dohodol sa s Mostom-Híd. Bugárovu stranu vtedy kritizovali iné opozičné strany aj preto, že sa s Ficom spojila pre paragraf, ktorý dovtedy nemal reálne využitie.

V slovenských dejinách bol totiž pre terorizmus odsúdený jediný človek – Košičan Ladislav Kuc, ktorý koncom roka 2011 nechal vybuchnúť nálož v McDonald’s na ulici Protifašistických bojovníkov v Košiciach. Nikoho nezranil, Kuca chytili už o tri dni a neskôr odsúdili na 25 rokov väzenia.

Nový paragraf z novelizovanej ústavy mohli policajti teoreticky použiť pri nedávnom zadržaní Sýrčana s britským pasom, ktorý si oblečený a s batohom fotil košické kúpalisko Červená hviezda. No nestalo sa tak. „Osoba, na ktorú sa pýtate, bola zadržaná podľa Trestného poriadku, teda nebolo využité novelizované ustanovenie ústavy,“ vysvetlil hovorca košickej prokuratúry Milan Filičko.

U Sýrčana nič, čo by naznačovalo úmysel spáchať teroristický čin, nenašli, no pretože neskôr v cele napadol policajta, obvinili ho z útoku na verejného činiteľa. Zobrali ho do väzby, proti ktorej podal sťažnosť, a tak o jeho osude v najbližších dňoch rozhodne krajský súd.

Väzňov neodpočúvajú, weby nevypínajú

Pravdepodobne najviac kritizovanou súčasťou protiteroristického balíka bola právomoc SIS navrhnúť súdu vypnutie webu, kde by dochádzalo k schvaľovaniu teroristických činov, šíreniu politického alebo náboženského extrémizmu alebo propagácii sektárskeho zoskupenia. Doteraz však k žiadnemu takémuto prípadu nedošlo.

Tajná služba dostala aj ďalšie právomoci, najmä pri zbere osobných údajov od ľudí, či nové možnosti na vytváranie kamufláže alebo krycích identít pre svojich príslušníkov. Podrobnosti zo svojej práce, teda či takéto opatrenia aj reálne využívajú, však SIS zverejňovať nezvykne.

„SIS získava a disponuje informáciami rôzneho druhu,“ vraví hovorca tajnej služby Branislav Zvara. „Často ide o surový materiál. Našou úlohou je analyzovať ho, verifikovať a dať do kontextu a o svojich zisteniach a následných opatreniach naša služba informuje zo zákona určených príjemcov.“

Štát nevyužíva zatiaľ ani ďalšie z opatrení, odpočúvanie telefonátov odsúdených. Do tohto roka mohli dozorcovia vo väznici zaznamenávať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru. Po novom môžu sledovať aj obsah rozhovorov a na 12 mesiacov záznam archivovať.

„Zatiaľ sa inštitút možnosti zaznamenávania a archivovania telefónnych hovorov väznených osôb v jednotlivých ústavoch nevyužíva z dôvodu zabezpečenia technických podmienok,“ vysvetlil hovorca Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrian Baláž s tým, že musia pripraviť aj interný predpis s pravidlami, ako by to fungovalo.

Čo bude so žoldniermi z Donbasu

Vďaka protiteroristickému balíčku si môžu policajti od januára pýtať kamerové záznamy verejných priestranstiev od súkromných firiem, teda napríklad bánk, ktoré okolie svojich pobočiek monitorujú. V Slovenskej sporiteľni nechcú povedať, či od nich záznam policajti za prvý polrok 2016 chceli. „Keďže ide o interné informácie, nebudeme to bližšie komentovať, banka vždy dodržuje platnú legislatívu a spolupracuje s oprávnenými orgánmi,“ reagovala hovorkyňa Marta Cesnaková.

V Tatra banke hovoria, že polícia od nich záznam doteraz nežiadala. „Doposiaľ sme sa s takou požiadavkou nestretli, ale v každom prípade sme pripravení v danej situácii reagovať a pomôcť,“ povedala Zuzana Povodová z banky.

V rámci protiteroristického balíčka parlament schválil aj paragrafy namierené proti Slovákom, ktorí sa zapojili do bojov v zahraničí, v súčasnosti najmä na Ukrajine. Išlo o právomoc zabrániť vycestovať človeku, ale aj niekomu z jeho rodiny, ak existuje podozrenie, že sa v cudzine zúčastní bojov.

Ešte predtým parlament schválil zavedenie nového trestného činu, účasti na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Slovákom, ktorí by sa vrátili na naše územie, hrozí väzenie až osem rokov. Za tento trestný čin zatiaľ odsúdený nikto nebol, mnohí bojovníci zatiaľ zostávajú na Ukrajine.

„V súvislosti s ozbrojenými konfliktmi vo viacerých rizikových regiónoch, o ktorých SIS nie náhodou už niekoľkokrát verejne informovala, existujú indície, že Slovensko opustilo niekoľko ľudí, u ktorých je podozrenie, že sa mohli zapojiť do radikálnych prejavov v týchto oblastiach,“ povedal hovorca SIS Zvara. „Číslo vyjadrujúce počet takýchto ľudí je zatiaľ jednociferné, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ.“

Portál Aktuality.sk však nedávno napísal, že slovenskí žoldnieri, ktorí bojujú na strane separatistov posledné mesiace, nedostávajú žiadne peniaze a trú biedu, niektorí teda môžu zvažovať návrat. „Chalani, čo sú tu dlhšie, nedostali štyri mesiace výplaty. Jeden bordel tu vládne,“ citujú jedného zo Slovákov bojujúcich na strane separatistov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie