Teror v rytme afrobeatu

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie úmrtia zakladateľa afrobeatu. Fela Anikulapo Kuti ako skvelý saxofonista, spevák, ale aj aktivista v otázkach ľudských práv zomrel na HIV 2. augusta 1997. Jeho pohreb v najväčšom nigérijskom meste sledoval viac ako milión ľudí. V tom čase už bol pre Afričanov symbolom boja proti diktátorským režimom. Jeho popularita nielen v rodnej Nigérii bola taká mimoriadna, že sa žiaden z početných diktátorov neodvážil zlikvidovať ho.

V centre Lagosu si Kuti založil vlastnú „republiku“ Kalakuta, teda malú štvrť, v ktorej žil so svojimi 27 manželkami, spoluhráčmi a priateľmi. Armáda v nej viackrát urobila razie, pri ktorých mu ničila nahrávky a po jednej z nich a po brutálnej bitke zraneniam podľahla jeho matka. Jej truhlu potom hudobníci priniesli pred rezidenciu generála Obasanja a zložili mu skladbu „Coffin for Head of State“.

Do vlastného nočného klubu Shrine prichádzal Fela Kuti s kapelou väčšinou pred polnocou na starom obtlčenom volkswagene a koncerty striedané jorubskými náboženskými rituálmi trvali do neskorých dopoludňajších hodín. Držal sa hesla Hudba je zbraň a v klube spieval texty o brutalite armády, korupcii, bezpráví a strachu, o mieri v krajine a o zjednotení Afriky. Na pódiu vydržal aj desať hodín.

Jedným z jeho najväčších hitov bola skladba „Beasts of No Nation“, v ktorej koncom osemdesiatych rokov, tesne po tom, ako ho na nátlak Amnesty International prepustili z väzenia, prirovnal ku zvieraťu v ľudskej koži vtedajšieho nigérijského prezidenta, generála Buhariho. Presne toho, ktorý v roku 2015 vyhral prvé slobodné prezidentské voľby v Nigérii. Ako sa táto krajina zmenila od čias kráľa afrobeatu, keď sa vlády menili iba prostredníctvom vojenských pučov?

Napriek množstvu nerastného bohatstva žije viac ako 70 percent obyvateľstva z menej ako jedného dolára na deň, čím sa podľa Svetovej banky krajina dostala v extrémnej chudobe na čelo rebríčka. Sever je v totálnom rozklade pod vplyvom teroristickej organizácie Boko Haram, výbuchy v mešitách i na tržniciach a prepady dedín boli donedávna na dennom poriadku.

Vojsko ani s medzinárodnou pomocou nedokáže teroristov už roky vyhnať z hornatých lesov v oblasti Sambisa. Nefunguje tam školstvo ani zdravotníctvo, poľnohospodárstvo takisto neexistuje a deti zomierajú na podvýživu. Milión ľudí je na úteku, o ďalších viac ako pol milióna zabudnutých vidiečanov sa v záchytných táboroch snažia postarať aspoň humanitárne organizácie. Okrem islamistov v krajine operujú ďalšie desiatky najrôznejších ozbrojených skupín a z armády záhadne miznú zbrane.

Na juhovýchode v delte Nigeru rebeli unášajú zamestnancov ropných spoločností a pri ich akciách zomierajú aj miestni. Navyše opäť silnejú hlasy po odtrhnutí Biafry a armáda strieľa ostrými do davu protestujúcich, ktorí chcú nezávislosť.

Afrobeat v Lagose ďalej žije aj so svojimi ideálmi. Klub Shrine sa presťahoval a vedie ho syn Felu Kutiho – Femi Kuti.