Denník N

Teror v rytme afrobeatu

Prezident Muhammadu Buhari. Foto - TASR/AP
Prezident Muhammadu Buhari. Foto – TASR/AP

Zakladateľ afrobeatu Fela Kuti bol pre Afričanov symbolom boja proti diktátorským režimom.

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie úmrtia zakladateľa afrobeatu. Fela Anikulapo Kuti ako skvelý saxofonista, spevák, ale aj aktivista v otázkach ľudských práv zomrel na HIV 2. augusta 1997. Jeho pohreb v najväčšom nigérijskom meste sledoval viac ako milión ľudí. V tom čase už bol pre Afričanov symbolom boja proti diktátorským režimom. Jeho popularita nielen v rodnej Nigérii bola taká mimoriadna, že sa žiaden z početných diktátorov neodvážil zlikvidovať ho.

V centre Lagosu si Kuti založil vlastnú „republiku“ Kalakuta, teda malú štvrť, v ktorej žil so svojimi 27 manželkami, spoluhráčmi a priateľmi. Armáda v nej viackrát urobila razie, pri ktorých mu ničila nahrávky a po jednej z nich a po brutálnej bitke zraneniam podľahla jeho matka. Jej truhlu potom hudobníci priniesli pred rezidenciu generála Obasanja a zložili mu skladbu „Coffin for Head of State“.

Do vlastného nočného klubu Shrine prichádzal Fela Kuti s kapelou väčšinou pred polnocou na starom obtlčenom volkswagene a koncerty striedané jorubskými náboženskými rituálmi trvali do neskorých dopoludňajších hodín. Držal sa hesla Hudba je zbraň a v klube spieval texty o brutalite armády, korupcii, bezpráví a strachu, o mieri v krajine a o zjednotení Afriky. Na pódiu vydržal aj desať hodín.

Jedným z jeho najväčších hitov bola skladba „Beasts of No Nation“, v ktorej koncom osemdesiatych rokov, tesne po tom, ako ho na nátlak Amnesty International prepustili z väzenia, prirovnal ku zvieraťu v ľudskej koži vtedajšieho nigérijského prezidenta, generála Buhariho. Presne toho, ktorý v roku 2015 vyhral prvé slobodné prezidentské voľby v Nigérii. Ako sa táto krajina zmenila od čias kráľa afrobeatu, keď sa vlády menili iba prostredníctvom vojenských pučov?

Napriek množstvu nerastného bohatstva žije viac ako 70 percent obyvateľstva z menej ako jedného dolára na deň, čím sa podľa Svetovej banky krajina dostala v extrémnej chudobe na čelo rebríčka. Sever je v totálnom rozklade pod vplyvom teroristickej organizácie Boko Haram, výbuchy v mešitách i na tržniciach a prepady dedín boli donedávna na dennom poriadku.

Vojsko ani s medzinárodnou pomocou nedokáže teroristov už roky vyhnať z hornatých lesov v oblasti Sambisa. Nefunguje tam školstvo ani zdravotníctvo, poľnohospodárstvo takisto neexistuje a deti zomierajú na podvýživu. Milión ľudí je na úteku, o ďalších viac ako pol milióna zabudnutých vidiečanov sa v záchytných táboroch snažia postarať aspoň humanitárne organizácie. Okrem islamistov v krajine operujú ďalšie desiatky najrôznejších ozbrojených skupín a z armády záhadne miznú zbrane.

Na juhovýchode v delte Nigeru rebeli unášajú zamestnancov ropných spoločností a pri ich akciách zomierajú aj miestni. Navyše opäť silnejú hlasy po odtrhnutí Biafry a armáda strieľa ostrými do davu protestujúcich, ktorí chcú nezávislosť.

Afrobeat v Lagose ďalej žije aj so svojimi ideálmi. Klub Shrine sa presťahoval a vedie ho syn Felu Kutiho – Femi Kuti.

Teraz najčítanejšie