Noemova archa? Podľa vedcov nezmysel a skúška trpezlivosti

Zo západných krajín patria Spojené štáty k tým najviac náboženským.

Veľa sa debatuje o tom, že nejde o cnosť, ale prejav veľkej sociálnej nerovnosti, ktorá trápi americkú spoločnosť a delí ju na bohatých a chudobných.

Ľudia potrebujú istoty, a ak ich nedostanú od štátu – miera sociálneho zabezpečenia je v USA nižšia ako v Európe –, hľadajú ich inde, hlavne v dokonalom Božom náručí.

Niet divu, že v krajine, kde sa náboženstvu mimoriadne darí, žijú aj ľudia – regrutujú sa hlavne z oblasti biblického pásu –, ktorí čítajú Bibliu doslovne.

Had ti neublíži

Aj k nám z času na čas preniknú podivuhodné správy, ako niektorý z pastorov evanjelikálnej cirkvi zahynul po tom, čo ho uštipol had, s ktorým manipuloval počas náboženského obradu.

Prax vychádza z doslovného čítania dvoch pasáží Biblie, v jednej z nich sa píše: Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí (Mk 10:19).

Najnovším výstrelkom doslovného čítania Biblie je Noemova archa (Ark Encounter). Postavil ju Ken Ham v Kentucky, náklady na výstavbu dosiahli 100 miliónov dolárov, otvorili ju minulý mesiac.

Zem stará šesťtisíc rokov?

Postavená je v životnej veľkosti, podľa biblických záznamov má mať údajne okolo 150 metrov na dĺžku. Ham sľubuje návštevníkom veľkolepý zážitok a „jednu z najväčších pripomienok spásy“.

Ham je známa firma. V roku 2007 otvoril – taktiež v Kentucky – Creation Museum. Návštevníci múzea sa v ňom dozvedia, že Zem je stará šesťtisíc rokov (v skutočnosti má 4,5 miliardy rokov), že ľudia a dinosaury žili na Zemi spoločne (dinosaury vyhynuli pred zhruba 65 miliónmi rokov, človek moderného typu má asi 200-tisíc rokov) a že evolučná teória je nezmysel („Bez evolúcie nedáva v biológii nič zmysel.“).

Ham je presvedčený, že Biblia je faktickým záznamom sveta a že kresťania musia akceptovať všetky biblické príbehy ako bezpodmienečne pravdivé. Ak rezignujeme na jediný príbeh, rozpadne sa celá skladba, myslí si.

Popularizátor vedy Bill Nye a Ken Ham v roku 2014 debatovali o Noemovej arche. Zdroj – YouTube

Globálna potopa?

Biblický príbeh o Noemovi je zaznamenaný v knihe Genezis. Hovorí, že Boh videl, ako bola celá „zem plná nerestí“ a skazená, s výnimkou Noeho a ďalších siedmich členov jeho rodiny.

Preto nás Boh potrestal globálnou potopou, pred ktorou sa Noe a spol. zachránili stavbou lode, na ktorej ročnú katastrofu prečkali.

Na palubu zobrali aj živočíchy, ktoré neskôr osídlili celý svet. K udalosti malo dôjsť pred zhruba 4-tisíc rokmi.

„Neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že by tu pred pár tisíc rokmi bola potopa, ktorá zatopila celý svet. Boli regionálne potopy, ale nie globálna,“ povedal pre Denník N zoológ a ekológ Tomáš Derka z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Himaláje vystupujú osem kilometrov nad hladinu mora. Také množstvo vody na Zemi ani nie je, aby sa hladina oceánu zdvihla o skoro deväť kilometrov. Celé je to nezmysel,“ dodal odborník.

Milióny druhov

Podľa odporúčaní Boha mal Noe zobrať na loď „zo všetkých čistých zvierat po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu“. Ham a spol. vypočítali, že na Noemovej arche bolo asi 7-tisíc zvierat. Považujú za možné, že sa o ne osem ľudí rok staralo.

Lenže podľa najnovších odhadov žije na Zemi okolo deväť miliónov druhov, z toho skoro osem miliónov pripadá na živočíchy. Z nich sme opísali okolo milióna. „Najväčší podiel druhov tvorí hmyz. Cicavcov je okolo 5-tisíc druhov, vtákov 10-tisíc,“ povedal pre Denník N Martin Hromada, vedúci Katedry ekológie na Prešovskej univerzite v Prešove.

Osídlenie kontinentov

„Ak chcete v divokej prírode zachovať nejaký živočíšny druh, na základe mnohých prípadových štúdií vieme, že potrebujete minimálne 500 jedincov. To je najmenšia životaschopná populácia,“ vraví Hromada.

„Ak máte populáciu v umelom chove, môžete ísť na 50 kusov. Vtedy viete prírode pomôcť – ak máte napríklad vtáka, vajcia odoberiete a postaráte sa o ne. Potrebujete menej jedincov, ale stále to nie sú dva alebo sedem,“ dodal.

„Že by sa jednému páru zvierat podarilo úspešne osídliť svet alebo aspoň kontinent a ešte dať vznik všetkým ostatným druhom čeľade, je absurdné,“ doplnila kolegu evolučná biologička Patrícia Pečnerová zo Štokholmskej univerzity.

Čeľade a druhy

Biologička nám vysvetlila, akého triku sa Ham a spol. dopustili, aby znížili počet živočíchov na lodi na niekoľko tisíc.

„Kreacionisti interpretujú ‚biblický druh‘ na úrovni čeľade, nie na úrovni druhu. Inými slovami, tiger reprezentuje všetky mačkovité šelmy vrátane levov, rysov, púm, leopardov a desiatok ďalších. Všetky tieto tvory mali z tigra vzniknúť krížením (bohvie s čím),“ hovorí.

„Pre evolučného biológa je takéto čítanie skúškou trpezlivosti,“ dodala.

Aj Ham priznáva, že na lodi nebol asi hmyz a iné bezstavovce (Gn 7:15). Ale bez nich to nejde, upozorňuje Hromada. „Spomeňte si len na také opeľovanie, aké je dôležité,“ hovorí.

Ako sa kengury dostali do Austrálie?

Bill Nye, známy popularizátor vedy, s Hamom o Noemovej arche pred dvomi rokmi debatoval. Podotkol, že ak loď prečkala potopu na hore Ararat, ktorá sa nachádza na území dnešného Turecka, očakávali by sme, že na ceste, ktorá spája Ararat a Austráliu, nájdeme pozostatky po kengurách.

Ako vieme, ide o typické austrálske zviera. Žiadne takého dôkazy nemáme. Ako sa teda kengury do Austrálie dostali?

Otázne je aj to, ako mohli ôsmi ľudia, ktorí nemali žiadne skúsenosti so stavaním lode, takú obrovskú loď vyrobiť a obsluhovať. Len dva slony by za ročné trvanie potopy vypili skoro 60-tisíc litrov sladkej vody. Kde boli tankery a odkiaľ sa vzala sladká voda, ak všade navôkol bola iba tá morská, slaná?

Ako potopu prežili rastliny, keď boli rok ponorené v slanej vode? Vieme, že niečo také nie je možné.

Kto bol neandertálec?

Z populačnej genetiky takisto vieme, že ľudstvo nemohlo nikdy vzísť z ôsmich jedincov. „Otázka je, kto z Noemovej rodiny bol neandertálec, keďže máme asi 4 percentá génov od nich,“ dovolil si uštipačnú otázku molekulárny biológ Peter Celec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Boh monštrum

Evanjelikál a vedec Karl Giberson napísal, že Hamovo doslovné čítanie Biblie vracia kresťanstvo do minulosti a do obdobia ignorancie.

Giberson sa pozastavuje aj nad morálnym rozmerom celého príbehu, v ktorom pomstychtivý Boh potrestá celé ľudstvo vrátane nevinných detí za hriechy globálnym vyvraždením. „Ak je príbeh o Noemovi naozaj pravdivý, Boh je monštrum,“ píše Giberson.

Slate upozorňuje, že školské výlety do Noemovej archy porušujú ústavu. Americké verejné školy nemôžu uprednostňovať jedno náboženstvo pred druhým.

Exkurzie do Hamovho múzea nie sú výučbou o histórii náboženstva, čo je úplne legitímne, ale predkladaním konkrétnej verzie kresťanstva ako súboru vedeckých faktov. To je problém, konštatuje magazín.