Komentáre

Denník NŠtrkáče a orly: čo nás psychológia učí o tom, či Sandersovi podporovatelia prejdú ku Clintonovej

Otakar HorákOtakar Horák
Hillary Clintonová a Bernie Sanders v júli 2016. Foto – AP
Hillary Clintonová a Bernie Sanders v júli 2016. Foto – AP

Ak Clintonová Sandersových podporovateľov presvedčí, že teraz „musia ťahať za jeden povraz“, a nájde silné témy, ktoré ich spájajú, má vyhraté. Zákopy zmiznú ako medzi detskou skupinou „štrkáčov“ a „orlov“.

Ľudia majú úplne pomýlenú predstavu, že politici predstavujú akúsi zvláštnu kastu ľudí, ktorí takpovediac spadli z Mesiaca a líšia sa od nás počestných občanov, ktorí nie sú zamazaní od špiny a podvodov.

Určite to nie je pravda. Nemorálne správanie je v spoločnosti rozdelené úplne rovnomerne. Rozdiel je v tom, že ukazovať prstom na seba a „svojich“ bolí oveľa viac, ako ukazovať na „druhých“, ergo politikov.

V našej DNA je zakódované, že vytvárame koalície „my“ proti „oni“. Jedna z veľkých deliacich čiar vedie medzi „nami“ (slušnými) občanmi a „nimi“ (zlými) politikmi.

V Spojených štátoch sa skončil konvent demokratov a v krajine sa debatuje, či podporovatelia Bernieho Sandersa – ktorý zvádzal s Hillary Clintonovou tuhý súboj o post kandidáta strany na amerického prezidenta – prejdú na jej stranu a zabudnú na nedávne konflikty, alebo nie, čím by pomohli republikánskemu konkurentovi, Donaldovi Trumpovi.

Štrkáče a orly

Čo by na to povedala psychológia? Ak majú výskumníci pravdu, Clintonová má dôvod na mierny optimizmus.

Vezmite si tento, asi najslávnejší experiment k téme, prvý raz vyšiel v roku 1954. Autori v ňom úplne náhodne rozdelili 11- a 12-ročných chlapcov, ktorí sa predtým nikdy nevideli, na dve skupiny, „orlov“ a „štrkáčov“.

Deti boli v tábore, čo vysvetľuje podivuhodné názvy skupín. Súťažili o obmedzené zdroje.

Trvalo len niekoľko dní, kým sa medzi nimi rozhostila otvorená nevraživosť. Chlapci z konkurenčných skupín sa bili o jedlo, padali nadávky, došlo aj na večernú lúpež, ktorou spustošili konkurentov.

Zaujme, ako rýchlo deti vytvorili nenávistné koalície. Pritom ich na skupiny rozdelili celkom náhodne.

Pri zhode okolností mohli byť v jednom tíme s chlapcom, ktorého teraz bili, lebo bol od „iných“. Deliaca čiara medzi priateľom a nepriateľom je veľmi úzka.

Ťahať za jeden povraz

Lenže o niekoľko dní sa všetko zmenilo. Deti zrazu jedli spoločne a už sa nebili. Čo sa stalo? Vedci im dali za úlohu splniť spoločný cieľ. Ak ho chceli dosiahnuť, museli spojiť sily. Z konkurentov sa zrazu stali spolupracovníci.

Ak Clintonová Sandersových podporovateľov presvedčí, že teraz „musia ťahať za jeden povraz“, a nájde silné témy, ktoré ich spájajú, má vyhraté. Zákopy zmiznú ako medzi „štrkáčmi“ a „orlami“.

Podobných experimentov s delením ľudí na „my“ a „oni“ je veľa. V jednom z nich navliekli 5-ročné deti do tričiek červenej a modrej farby. Opäť išlo o úplne náhodné delenie, deti aj tak začali uprednostňovať svojich – červených, ak mali červené tričko, a naopak.

Celtic vs Rangers

Taká silná je v nás tendencia vytvárať koalície, „svojich“ vynášať do nebies a „iných“ haniť. Nie preto, že by si to zaslúžili, ale automaticky – len preto, že nepatria k nám a – v nejakom ohľade – sa od nás líšia.

Niekedy sú skupiny tak silno vyprofilované, že v dohľadnom čase existuje len veľmi malá nádej na zmierenie. To je aj prípad športových fanúšikov (Celtic vs Rangers), konfliktu medzi Izraelom a Palestínou na Blízkom východe či demokratov a republikánov v USA.

To by nemalo platiť pre demokratov, kde zákopy medzi Clintonovou a Sandersom nie sú, zdá sa, také hlboké.

Clintonová a Obama

Psychológ David Rand z Yalovej univerzity a jeho kolegovia spravili experiment s podporovateľmi Clintonovej a Obamu počas primárok v roku 2008. Ľudia hrali hru na diktátora. To znamená, že človek má plnú („diktátorskú“) moc nad tým, ako zverenú sumu peňazí rozdelí medzi seba a druhých.

Autori zistili, že podporovatelia Clintonovej sa o peniaze delili oveľa menej s podporovateľmi Obamu ako inými podporovateľmi Clintonovej. Vytvorili sa zástupy „štrkáčov“ a „orlov“. To trvalo do júna 2008.

Ale po konvente demokratov na konci augusta, keď Obama prijal nomináciu strany na prezidenta USA, koalície zanikli. V hre na diktátora dávali Clintonovej podporovatelia rovnaké sumy peňazí aj ľuďom od Obamu. Zákopy zmizli.

Pre demokratov je Trump dostatočne veľká hrozba, aby zabudli na nedávne rozbroje, na „štrkáčov“ a „orlov“, a podporili Clintonovú, hoci držali Sandersovi.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].