Denník N

Štrkáče a orly: čo nás psychológia učí o tom, či Sandersovi podporovatelia prejdú ku Clintonovej

Hillary Clintonová a Bernie Sanders v júli 2016. Foto – AP
Hillary Clintonová a Bernie Sanders v júli 2016. Foto – AP

Ak Clintonová Sandersových podporovateľov presvedčí, že teraz „musia ťahať za jeden povraz“, a nájde silné témy, ktoré ich spájajú, má vyhraté. Zákopy zmiznú ako medzi detskou skupinou „štrkáčov“ a „orlov“.

Ľudia majú úplne pomýlenú predstavu, že politici predstavujú akúsi zvláštnu kastu ľudí, ktorí takpovediac spadli z Mesiaca a líšia sa od nás počestných občanov, ktorí nie sú zamazaní od špiny a podvodov.

Určite to nie je pravda. Nemorálne správanie je v spoločnosti rozdelené úplne rovnomerne. Rozdiel je v tom, že ukazovať prstom na seba a „svojich“ bolí oveľa viac, ako ukazovať na „druhých“, ergo politikov.

V našej DNA je zakódované, že vytvárame koalície „my“ proti „oni“. Jedna z veľkých deliacich čiar vedie medzi „nami“ (slušnými) občanmi a „nimi“ (zlými) politikmi.

V Spojených štátoch sa skončil konvent demokratov a v krajine sa debatuje, či podporovatelia Bernieho Sandersa – ktorý zvádzal s Hillary Clintonovou tuhý súboj o post kandidáta strany na amerického prezidenta – prejdú na jej stranu a zabudnú na nedávne konflikty, alebo nie, čím by pomohli republikánskemu konkurentovi, Donaldovi Trumpovi.

Štrkáče a orly

Čo by na to povedala psychológia? Ak majú výskumníci pravdu, Clintonová má dôvod na mierny optimizmus.

Vezmite si tento, asi najslávnejší experiment k téme, prvý raz vyšiel v roku 1954. Autori v ňom úplne náhodne rozdelili 11- a 12-ročných chlapcov, ktorí sa predtým nikdy nevideli, na dve skupiny, „orlov“ a „štrkáčov“.

Deti boli v tábore, čo vysvetľuje podivuhodné názvy skupín. Súťažili o obmedzené zdroje.

Trvalo len niekoľko dní, kým sa medzi nimi rozhostila otvorená nevraživosť. Chlapci z konkurenčných skupín sa bili o jedlo, padali nadávky, došlo aj na večernú lúpež, ktorou spustošili konkurentov.

Zaujme, ako rýchlo deti vytvorili nenávistné koalície. Pritom ich na skupiny rozdelili celkom náhodne.

Pri zhode okolností mohli byť v jednom tíme s chlapcom, ktorého teraz bili, lebo bol od „iných“. Deliaca čiara medzi priateľom a nepriateľom je veľmi úzka.

Ťahať za jeden povraz

Lenže o niekoľko dní sa všetko zmenilo. Deti zrazu jedli spoločne a už sa nebili. Čo sa stalo? Vedci im dali za úlohu splniť spoločný cieľ. Ak ho chceli dosiahnuť, museli spojiť sily. Z konkurentov sa zrazu stali spolupracovníci.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Morálka

Človek, Komentáre, Veda

Teraz najčítanejšie