Denník N

Slovákov, ktorí bojujú proti Ukrajincom, nikto stíhať nebude

Záber slovenskej vlajky medzi separatistami odvysielal Prvý kanál ruskej štátnej televízie. Na Twitteri naň upozornil používateľ, ktorý vystupoval pod prezývkou „raging.me“. Foto - Twitter
Záber slovenskej vlajky medzi separatistami odvysielal Prvý kanál ruskej štátnej televízie. Na Twitteri naň upozornil používateľ, ktorý vystupoval pod prezývkou „raging.me“. Foto – Twitter

Naše paragrafy riešia len občanov, ktorí narukujú do oficiálnej armády. To však nie je prípad Slovákov medzi proruskými ozbrojencami.

Je to len jedna, zato hojne citovaná veta z trestného zákona: „Občan, ktorý bez povolenia koná službu v cudzom vojsku, potrestá sa odňatím slobody na dva až osem rokov.“

Podľa tejto vety je dnes možné stíhať všetkých Slovákov, ktorí sa bez súhlasu prezidenta pridajú k zahraničnej armáde. Pokiaľ sa však rozhodnú pre oddiely separatistov na východnej Ukrajine, majú šťastie.

Na tieto prípady sa zákony nevzťahujú. „Za cudzie vojsko možno považovať len ozbrojené sily cudzieho štátu, nie akýchkoľvek ozbrojencov,“ potvrdzuje hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Istým paradoxom je, že pokiaľ by sa slovenský občan rozhodol pre ukrajinskú armádu, paragrafy by už na neho pamätali. V takom prípade by už šlo o oficiálne ozbrojené sily.

Boj za cudzie záujmy?

Denník N narazil na toto právne vákuum po tom, ako sa na sociálnej sieti Twitter objavil záber ozbrojenca z Doneckej oblasti, ktorý má na ramene slovenskú vlajku. Vyzbrojený bol útočnou puškou, inak však o ňom nie je nič známe.

Podobných príbehov je možné nájsť niekoľko. „Máme informácie, že viacerí Slováci odišli bojovať na Ukrajinu,“ uvádza hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.

Napríklad minister zahraničia Miroslav Lajčák ich dobrodružstvá kritizuje. „Dôrazne odsudzujem, keď naši občania odchádzajú bojovať do zahraničia za záujmy niekoho iného, či už by šlo o separatistov na východe Ukrajiny, alebo o Islamský štát,“ hovorí Lajčák.

Na tento fenomén narazil už aj prezident Andrej Kiska. Jeho kancelária dostala na stôl žiadosť od Slováka, ktorý sa zaujímal, či môže získať na boj proti Ukrajincom oficiálny súhlas.  „Jeden občan sa informoval na službu v rámci samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky,“ hovorí Roman Krpelan z prezidentskej kancelárie.

O koho šlo, prezradiť nemôže. Záujemcovi však kancelária odkázala, že prezident o jeho službe rozhodovať nebude. „Bol informovaný, že nejde o štáty, ktoré by Slovenská republika uznávala. Nie je preto možné vydať žiadne rozhodnutie,“ dodáva Krpelan.

Prísne zákony

Koľko Slovákov dnes bojuje v zahraničných vojnách, nie je možné oficiálne zistiť. O zákonný súhlas sa totiž starajú len jednotlivci. Obvykle ide o záujemcov o vstup do francúzskej cudzineckej légie.

Prezident Kiska napríklad za necelý rok dostal štyri takéto žiadosti. „Dvakrát výkon služby povolil, dvakrát nepovolil,“ hovorí Krpelan.

Zákaz služby v cudzom vojsku pritom nie je len formálnym paragrafom. Vlani sa napríklad polícia zaoberala hneď dvomi podozreniami, že Slovák v zahraničnej armáde mohol spáchať trestný čin.

Faktom však je, že slovenské zákony sú pomerne prísne. Susedné Česko napríklad už podobný zákon upravilo v tom zmysle, že nebude trestať pôsobenie v žiadnej armáde NATO (vrátane cudzineckej légie).

Potenciálni extrémisti

Slovákom, ktorí sa pridali k proruským ozbrojencom, by mohol ešte hroziť trest na samotnej Ukrajine. Tamojšie súdy by ich mohli považovať za ľudí, ktorí bojujú proti legitímnej vláde.

Takýto scenár je však len veľmi teoretický. Súčasťou aktuálneho prímeria z Minska je totiž dohoda, že na účastníkov bojov sa bude vzťahovať amnestia.

Slovenským „separatistom“ však napriek tomu môže záujem zo strany polície predsa len hroziť. Podľa informácií Denníka N môžu na nich tunajší vyšetrovatelia nazerať ako na potenciálnych extrémistov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie