Denník N

Z Bratislavy do Košíc po diaľnici? Najnovšie až v roku 2026, píše sa v poslednej štúdii

Roky štát pretláčal pri Ružomberku diaľnicu v chránenej prírode. Teraz sa odporúča, aby ju prekreslili a skryli do tunela. Stratilo sa tým možno až desať rokov času a veľa peňazí sa tým neušetrilo.

Predstavte si, že na ceste z Bratislavy do Košíc pohodlne obídete Žilinu a kolóny a lieviky vás nepristavia ani pri Ružomberku. Keď bude celá D1 hotová, zdoláte trasu medzi metropolami približne o trištvrte hodiny rýchlejšie než dnes.

Dovtedy sa šoférom oplatí obzerať sa po konkurenčnej trase po maďarskej diaľnici, ceste cez Donovaly či južnej trase cez Zvolen. Na ilustráciu, Google Maps ako jednu z dobrých alternatív odporúča lietadlo.

Keby sľuby politikov platili, jazdilo by sa po D1 plynulo už v roku 2010 (sľúbil R. Fico v lete 2007).

Najnovšie informácie ukazujú, že na dostavbu posledného úseku D1 Turany – Hubová pri Ružomberku si zrejme budeme musieť počkať až do roku 2026.

Píše sa to ako o jednej z možností v správe o hodnotení vplyvov diaľnice pri Ružomberku na prírodu; správu na webe zverejnilo ministerstvo životného prostredia.

O termínoch spomínaných v správe sa údajne uvažuje a vychádzajú z „aktualizovaného harmonogramu investičnej prípravy jednotlivých stavieb, priebehu projektovej dokumentácie prípravy a jej schvaľovania, ako aj postupu výstavby“.

Ak by sa rok 2026 ako termín dostavby úseku D1 Turany – Hubová potvrdil, znamenalo by to, že D1 by bola hotová až šesť rokov po dokončení extra náročného najdlhšieho diaľničného tunela na Slovensku – Višňové pri Žiline.

Prevŕtať Fatru

Pozorní šoféri si mohli všimnúť, že pri Ružomberku odštartovali prípravné práce na diaľnici ešte v roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica. Vtedy sa plánovalo, že autostráda povedie krížom cez chránenú prírodu; len malú časť cesty chceli ukryť do tunela.

Protestovali však ochranári, Európska komisia im dávala za pravdu a Európska investičná banka na PPP projekt odmietla požičať.

Nakoniec sa na diaľnici zosunul svah.

Teraz štát v správe konštatuje, že asfaltka naprieč chránenou prírodou nie je dobrý nápad. Odporúča vohnať väčšinu jej kilometrov do tunelov, aby nezničila chránenú prírodu Veľkej a Malej Fatry. Ako optimálne riešenie sa vytypovalo riešenie pomocou 5,9-kilometrového tunela Korbeľka, 2,8-kilometrového tunela Havran a zvyšku v prírode, napríklad mostom ponad Váh.

Aby diaľnica neničila populácie rysa či medveďa, postavia pre migráciu zveri dlhý ekodukt.

V praxi tunelový variant znamená, že treba veľa prekresliť a diaľnicu pripravovať v novom mode.

Bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák hovorí, že to môže trvať roky: treba napríklad vykupovať pozemky, vymenúva. „Potom príde ešte územné rozhodnutie, stavebné povolenie,“ vysvetľuje bývalý šéf diaľničných investícií.

Najprv treba dokončiť posudok o tom, či a ako veľmi zasiahne diaľnica prírodu. Nateraz zverejnená správa zďaleka neznamená koniec práce. Posudok iba čosi odporúča, ešte nezaväzuje. Slovo ešte dostanú všetci tí, ktorých sa diaľnica týka.

Ďalší posun o pár týždňov

„Národná diaľničná spoločnosť iba tento týždeň predložila ministerstvu životného prostredia správu o hodnotení pre úsek D1 Hubová – Turany s niekoľkými variantmi. Ministerstvo životného prostredia na tomto základe začalo s posudzovaním a záverečné stanovisko vydá koncom leta,“ povedala hovorkyňa enviroministerstva Petra Stano Maťašovská.

Keby štát zostal pri povrchovom variante, čo je krajne nepravdepodobné, v správe sa ráta s termínom dostavby ružomberskej diaľnice v roku 2023. Rolu pritom hrá aj to, že dlhší tunel je náročnejšia stavba, a tak by to trvalo 66 mesiacov namiesto 44-mesačnej stavby pri povrchovom variante.

Turany – Hubová

Ak povedie diaľnica po povrchu, v správe sa uvažuje, že sa začne stavať v roku 2019 a dokončí sa v roku 2023

Ak povedie diaľnica väčšinu trasy tunelom, začne sa stavať v roku 2021 a hotová by mala byť v roku 2026

Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti si myslí, že tunel je lepšie riešenie a ani časový posun nebude taký veľký, ako naznačuje najnovšia správa.

Ridzoň očakáva, že pôvodný variant by bol štát schopný dokončiť najskôr v roku 2022 a nový – tunelový – o rok až dva nato. Štát si v nových termínoch zrejme necháva rezervu pre prípad, že by sa napríklad vyskytli problémy s výkupom pozemkov, geológiou alebo iné problémy, uvažuje ochranár.

Minister dopravy Roman Brecely už dávnejšie avizoval, že diaľnica zrejme povedie tunelom. V relácii Rádia Express ešte v máji avizoval zmenu jej trasovania a hovoril, že by sa mohla začať stavať v roku 2018 a dokončená by mohla byť v roku 2021 až 2022.

Všetky ostatné úseky na D1 sa podľa Brecelyho vyjadrení stíhajú dostavať najneskôr v roku 2020. Reč je o rozostavaných úsekoch pri Žiline, ale aj obchvate Prešova či ďalšej diaľnici pri Ružomberku, Hubová – Ivachnová. Inak povedané, všade bude diaľnica súvislá, len pri Ružomberku budú šoféri dávať nohu z plynu.

Prečo sa v novej správe spomína aj rok 2026, sme sa spýtali na ministerstve dopravy. Jeho hovorkyňa Karolína Ducká odpísala, že k jednotlivým variantom diaľnice sa vyjadria až potom, keď budú mať v rukách záverečnú podobu hodnotenia vplyvov diaľnice na prírodu.

Najdrahší kilometer na Slovensku

V správe o plánoch na ružomberskú diaľnicu štát píše, že tunelová vyjde odhadom na 900 miliónov eur. Diaľnica po povrchu vychádza investične na 730 až 770 miliónov eur podľa toho, ktoré detailné trasovanie vyberieme.

Ak sa bude stavať diaľnica v tuneli a čísla blízke najnovšej správe potvrdí aj súťaž, išlo by o slovenského cenového rekordéra. Jediný kilometer autostrády totiž vychádza na takmer 70 miliónov eur a to sa na Slovensku pri klasickej stavbe zatiaľ ešte nestalo, ani pri stavbe tunelov.

Na ilustráciu: jeden kilometer 13-kilometrového úseku pri Žiline, ktorého polovicu tvorí tunel, vychádza na niečo vyše 30 miliónov eur.

Ridzoň tvrdí, že asfaltka po povrchu by v skutočnosti mohla vyjsť ešte drahšie, ako sa uvádza v správe, pretože by sa muselo veľa investovať do opatrení na to, aby sa nepriaznivý vplyv diaľnice na prírodu znížil. Napríklad by sa muselo stavať veľa ekoduktov, po ktorých by mohla migrovať zver, a museli by sa sanovať zosuvy.

„Medvede by stratili kontakt s riekou a zároveň by mohlo dochádzať k mortalite. Tým, že diaľnica povedie v podzemí, toto odpadne,“ hovorí Ridzoň.

Neočakáva, že by diaľnica v tuneli mala ohroziť vodné zdroje. Diaľnica by sa totiž mala vyhĺbiť cez pohorie o čosi vyššie, mimo vodných zdrojov.

Obchvat Prešova

Teraz najčítanejšie