Denník N

Kedy budú zo slovenských miest Smart Cities?

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Inteligentné mesto využíva informačné technológie na optimalizáciu fungovania mestskej infraštruktúry a tiež rozvíja svoj ľudský potenciál.

Už to nie je otázka, či budú naše mestá šikovné, bystré, alebo inteligentné, ale kedy sa tak stane, pretože tento cieľ si osvojili už mnohé mestá v Európe a vo svete a naše ich budú nasledovať. Prvé lastovičky už máme aj na Slovensku – takúto ambíciu majú v Poprade, ozvala sa aj Bratislava, ktorá chce odpisovať od Viedne, možno sú aj ďalší, ale, ako sa hovorí, jedna lastovička leto nerobí.

Čo to vlastne Smart City znamená? Treba priznať, že sa to ťažko prekladá, zatiaľ sa zdá ako najpriliehavejší preklad inteligentné mesto. Ešte zložitejšie je to s jeho definíciou. V odbornej literatúre nájdeme množstvo pokusov vymedziť tento pojem, ale žiadny z nich odborníci nepovažujú za konečný. Preto aj moju definíciu berte len ako pokus.

Inteligentné mesto je na jednej strane také mesto, ktoré využíva informačné a komunikačné technológie a senzory na optimalizáciu fungovania mestskej infraštruktúry, ako sú budovy, energetické siete , prírodné zdroje, vodovodné potrubia, odpadové hospodárstvo, mestská doprava a ďalšie logistické služby každodenného života, a zvyšuje tým kvalitu života pre každého obyvateľa.

Na druhej strane je to mesto, ktoré rozvíja svoj ľudský potenciál v oblastiach, ako je vzdelávanie, kreatívny priemysel a kultúra, politické inovácie, sociálna inklúzia, správa mesta a participácia občanov na nej, a zvyšuje tým kvalitu života pre každého obyvateľa. Technológie, informácie, údaje a ich využitie v prospech obyvateľov, to je iba jedna časť inteligentného mesta, tá druhá časť sú ľudia, ktorí v meste žijú a ktorí sú pre jeho budúcnosť kľúčoví.

Jeden malý príklad z Bratislavy: bývalý riaditeľ dopravného podniku Belfi zabezpečil digitalizáciu dopravného dispečingu a jeho prepojenie s každým vozidlom MHD, ktoré má v sebe GPS. Takto dispečing reálne vie, kde sa nachádzajú všetky vozidlá, a môže riešiť situácie ako výpadok či havária.

Ako vedľajší efekt bolo možné na zastávku pri Blumentáli dať tabuľu, kde sa zobrazujú informácie o reálnom príchode električiek a autobusov, teraz sú také aj na Šafárikovom námestí. To pomôže každému cestujúcemu, lebo vie, kedy vozidlo naozaj príde, a môže sa podľa toho rozhodnúť. Toto, samozrejme, nerobí z Bratislavy inteligentné mesto, ale je to príklad, ako môžu vyzerať projekty inteligentného mesta a zvyšovať kvalitu života obyvateľov.

Tím odborníkov na Viedenskej univerzite vyhodnotil stredne veľké mestá (od 100.000 do 500.000 obyvateľov) a veľké mestá (od 300.000 do 1 milióna) z hľadiska indikátorov inteligentného mesta. Tím sa sústredil na šesť inteligentných oblastí: ekonomika, mobilita, prostredie, život, ľudia a správa.

Zo 77 hodnotených stredne veľkých miest bola zo Slovenska hodnotená iba Banská Bystrica (54.), Nitra (59.) a Košice (60.), do 91 veľkých miest sa dostala Bratislava, ale bez poradia, len s možnosťou zistiť svoj profil oproti priemeru alebo iným mestám.

Na Slovensku máme 138 miest, pre ktoré zatiaľ inteligentné mesto nie je téma. Kto pripraví ucelenú stratégiu a začne konať, či to bude mesto, alebo sa témy ujme ZMOS a jeho sekcia miest, či Únia miest Slovenska, to zatiaľ nevieme. Ale je to blízko. Ak sa tak nestane v tomto roku, tak to určite bude v roku 2017.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie