Denník N

Animátor Raši môže skončiť ako Paška a Kaliňák, ale platené parkovanie sa presadí

Firma EEI, ktorá v Košiciach zavádza spoplatnené parkovanie a neuspela v Petržalke, má zlú povesť, silných spojencov a cynicky dobrú stratégiu. Môže spustiť domino spoplatnenia parkovania po Slovensku.

O pár rokov, keď Košice budú mať problémy s parkovaním už v zásade vyriešené a ľudia z bratislavského magistrátu sa budú chodiť na východ učiť, ako na to, bude Richard Raši len spomínať na začiatok leta roku 2016, keď na východe Slovenska nebolo politika s lepšou perspektívou, akú mal on.

Firma EEI, vďaka ktorej teraz prudko padá popularita košického primátora, má naopak veľkú šancu byť úspešná a o pár rokov byť pri riešení problémov s parkovaním najväčším a váženým partnerom slovenských miest.

A to napriek tomu, že spôsob, akým sa EEI dostávala k verejným zákazkám v samosprávach obsadených Smerom, nebol dlhodobo udržateľný, a preto si pýtal reakciu verejnosti.

Spoplatnenie parkovania nielen v centrách miest a predaj obmedzeného počtu miest na státie áut aj miestnym je však rozumná vec, ktorej príjemný efekt zažijú už po niekoľkých mesiacoch v každom meste, kde sa na to odhodlajú.

Politici, ktorých EEI pri svojich zámeroch použije, preto možno stratia, no firma a koncept celomestského parkovania sa stane napokon v slovenských mestách štandardom.

Kto je dôležitý v Košiciach: primátor Richard Raši a podpredseda Smeru Pavol Paška. Foto - TASR
Kto je dôležitý v Košiciach: primátor Richard Raši a podpredseda Smeru Pavol Paška. Foto – TASR

Všetko bolo tak dobre vymyslené

Keď sa minulý rok firma EEI dohodla so starostom 120-tisícovej Petržalky, že na jej území spoplatní všetko parkovanie a domácim predá rezidentské karty, počítalo sa s tým, že to v Bratislave spustí domino. Autá, ktoré by sa po novom už do Petržalky nezmestili, by ľudia nehodili do Dunaja, ale snažili by sa ich zrejme zaparkovať čo najbližšie – teda najmä v 70-tisícovom Ružinove. To by nutne vytvorilo tlak na tamojšieho starostu a miestne zastupiteľstvo, aby urobili v princípe to isté čo Petržalka.

Nemusel by to byť kontrakt práve s EEI, nemusela by to byť vôbec súkromná firma, mestská časť si na to mohla ľahko postaviť aj vlastný podnik. Dôležité je, že ďalšie spoplatnenie by autá vyháňalo ďalej a ďalej, do ďalších mestských častí, ktoré by s tým tiež niečo museli robiť.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal už mal preto nachystané aj celomestské pravidlá pre spoplatnenie parkovania. Cenu parkovacej permanentky pre ľudí s trvalým pobytom si mali určovať jednotlivé mestské časti. Za státie v inej časti mesta by platili aj Bratislavčania, nielen „cezpoľní“. Celomestské pravidlá by však určili strop pre vyberanie hodinových poplatkov pre obyvateľov Bratislavy mimo ich domovskej mestskej časti.

To bolo koncom roku 2015. Primátor Nesrovnal vtedy hovoril, že najneskôr do januára spoločná politika vstúpi do platnosti, mesto začne kresliť čiary a osádzať značky na spoplatnené parkovanie tak, aby sa všetko stihlo pred začiatkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Nič z toho nevyšlo. Niektoré mestské časti začali pokusne kresliť zopár čiar, v Starom Meste aj naďalej sčasti vyberá parkovné radnica a sčasti súkromná firma, a to je tak všetko. Parkovacie domino sa vôbec nespustilo, zlyhal hneď prvý dielik.

EEI to v Bratislave zatiaľ vzdala sama

Matador ponovembrovej slovenskej politiky Vladimír Bajan potreboval na potvrdenie nachystanej zmluvy s EEI tri pätiny hlasov zastupiteľov mestskej časti Petržalka, čo sa vzhľadom na jeho skúsenosti považovalo spočiatku za formalitu. K definitívnemu hlasovaniu však napokon nikdy nedošlo.

Najprv výber EEI spochybnil konkurent, Úrad pre verejné obstarávanie dal Bajanovým ľuďom za pravdu. V októbri síce dostal Bajan dobrozdanie aj od prokuratúry, no bolo už neskoro.

Zmluvu Petržalky s EEI kritizovali najmä preto, že firma uspela s najdrahšou ponukou. Dvoch zvyšných uchádzačov úradníci z tendra vylúčili. Navyše, Petržalka cenu zákazky nastavila tak, aby nemusela vypísať klasické verejné obstarávanie. Zmluva okrem iného neprešla zastupiteľstvom, aj keď podľa niektorých právnikov mala, Petržalke zaručovala len minimálne výnosy z parkovania a EEI neprikazovala vytvoriť ani jedno nové parkovacie miesto.

Video: Takto pre parkovanie vypískali starostu Petržalky Bajana
autorka: Martina Pažitková

V Petržalke aj preto bežala petícia, ľudia došli na diskusie o spoplatnenom parkovaní v stovkách. Zrazu mali platiť za prvé auto 60 eur ročne a pritom ešte ani nemali istotu, že budú mať kde zaparkovať. Takzvaní nerezidenti, ktorých žije v Petržalke odhadom 30-tisíc, si mali nachystať 800 eur, alebo rozmýšľať, kde inde zaparkovať. Bez ohľadu na to, že mnohí z nich v Petržalke vlastnia byt, len tam nemajú trvalý pobyt.

Blížili sa parlamentné voľby a šéfovia Smeru si museli čítať, ako si Bratislavčania sťažujú, že im Bajan dohodol zmluvu s nejakými podivnými „Košičanmi“, pre ktorých mala robiť zadarmo ešte aj mestská polícia.

V Petržalke mala mať EEI príjem 48 eur z každej predanej rezidentskej karty spolu až do výšky takmer piatich miliónov eur. V poslednej chvíli ešte prišla EEI s kompromisom, že by mala z predaja jednej karty „len“ 40 eur, nie 48 eur, ako bolo pôvodne dohodnuté. Nálady to už nezmenilo.

Či na ústup zavelil Bajan, alebo EEI, nevedno, formálne od zmluvy odstúpila firma sama. Keď neskôr Najvyšší kontrolný úrad potvrdil, že výber EEI nebol v poriadku, rýchle spustenie celoplošného plateného parkovania bolo v Bratislave už aj tak na pár rokov umŕtvené.

Košice Hlavná ulica Štátne divadlo
Košice, Hlavná ulica a Štátne divadlo.

Prečo vlastne Košičania

Spoločnosť s ručením obmedzeným EEI mala sídlo vždy v Bratislave. Keď sa Zvolenčania v roku 2011 rozčuľovali a spisovali petíciu proti tomu, aby zrazu platili za parkovanie v centre 1 euro za 1 hodinu, nadávali ešte na bratislavskú firmu, hoci viacero ľudí v jej orgánoch bolo od začiatku z Košíc.

Pohľad na zápisy v obchodnom registri naozaj nehovorí, že by za EEI bolo treba hľadať najmä Košičanov. Firma sídli v Bratislave na rovnakej adrese ako rešpektovaná investičná firma Wood & Company, ktorej šéfovia aj obsadili viaceré dôležité posty v dozornej rade firmy.

Wood & Company je firma, ktorá asistovala desiatkam veľkých štátnych obchodov, no zďaleka nielen za vlády Smeru.

Ľudia z Wood & Company kontrolujú aj takzvaný Slovenský rastový kapitálový fond, ktorý zložil 93 percent vkladu do základného imania EEI. Sedempercentným spolumajiteľom EEI je síce firma Košičana Jána Fellegiho, no ani to nedáva dostatočný dôvod spájať EEI s košickým Smerom.

Presnejšie, neexistuje žiaden priamy dôkaz, že by v súčasnosti alebo v minulosti za EEI stál niekto z pätice Pavol Paška, Dušan Mach, Peter Žiga, Ladislav Lazár a Richard Raši.

Nepriame indície vedúce ku košickému Smeru spísal najpresnejšie na svojom blogu jeden z najväčších kritikov Richarda Rašiho a EEI v Košiciach – Ladislav Lörinc (ex-Sieť).

EEI vyhráva tendre v samosprávach, kde je silný Smer – Košice, Zvolen, Banská Bystrica, Vranov nad Topľou, Michalovce a napokon aj Petržalka, kde síce naposledy Bajan už nebol kandidátom Smeru, ale v minulosti ho strana podporovala.

EEI je firma riadená ľuďmi z Wood & Company, ktorí od talianskych investorov kúpili pred dvomi rokmi 66 percent vo firme Kosit, ktorá má v Košiciach takmer monopol na zber odpadu, jeho spaľovanie a uskladnenie, a mesto aj upratuje.

Mesto Košice, ktoré už vtedy riadil primátor Richard Raši, do obchodu mohlo hovoriť, ale so vstupom nového akcionára len potichu súhlasilo. Na zastupiteľstve sa o novom vlastníkovi košickej spaľovne hovorilo až vtedy, keď mu Smer navrhol odpustiť povinnosť investovať v spaľovni 70 miliónov eur do modernizácie.

Keď teda Wood & Company firmu kupovali, bol predávajúci pod tlakom záväzku novej veľkej investície, keď obchod prebehol, Smer firme záväzok odpustil. Takú ústretovosť k bratislavskému investorovi si mnohí Košičania dokážu vysvetliť len tým, že v skutočnosti Wood & Company v Kosite a EEI len kryjú niekoho z domácich.

A napokon, Košičan je aj Milan Jankura, ktorý za prvej vlády Roberta Fica riadil Slovenský rastový kapitálový fond, ktorý vložil do EEI na rozbeh 2,7 milióna eur.

Jankura a jeho nadriadený štátny tajomník Peter Žiga sa po príchode vlády Ivety Radičovej museli vrátiť do Košíc. Jankuru zamestnal primátor Raši v mestskom podniku služieb a nechal ho tak riadiť tender na zabezpečenie parkovania v centre Košíc. Vyhralo EEI.

Bolo leto roku 2012 a primátor Raši s firmou podpísal desaťročnú zmluvu, v ktorej jej nielen prenajal parkoviská v úzkom centre mesta, ale aj dal prísľub, že najbližších desať rokov bude mesto riešiť parkovanie len s EEI.

Mesto Košice parkovanie parkovacia politika EEI
Mesto Košice rieši parkovaciu politiku pomocou firmy EEI.

Košické domino

Začiatkom júna tohto roku, necelé tri týždne pred výrazným rozšírením spoplatňovania parkovania v Košiciach, pozvala partia nespokojných Košičanov na rokovanie mestského zastupiteľstva aj ďalších Košičanov, aby poslancom odkázali, že by za rozšírenie spoplatnenej zóny z užšieho centra mesta o ďalších desať zón nemali hlasovať.

O ôsmej ráno v pondelok, v pracovný deň, ich prišlo približne tisíc. Mestská polícia ich ani nechcela pustiť do rokovacej sály zastupiteľstva, čo sa pri tom počte ľudí a primeraných emóciách nutne skončilo pretláčaním s policajtmi. Ľudia po chvíli prelomili kordón, vpochodovali do sály, no priamo k poslancom ich polícia napokon nepustila.

Ako prejav občianskej nespokojnosti bola táto akcia na košické pomery šokujúco silná, mimoriadne emotívna, no poslanci okolo Smeru aj tak hlasovali za rozšírenie pôvodnej zmluvy s EEI.

Na ďalšie protestné zhromaždenie prišlo o týždeň pred magistrát približne dvetisíc ľudí, čo je počet, aký bol na politickom mítingu v Košiciach naposledy, keď Mikuláš Dzurinda pozýval ľudí voliť proti Mečiarovi.

Pretláčanie s políciou na mestskom zastupiteľstve. Foto - TASR
Pretláčanie s políciou na mestskom zastupiteľstve. Foto – TASR
Košický protest proti novému parkovaniu. Foto - TASR
Košický protest proti novému parkovaniu. Foto – TASR

EEI sa v Košiciach stala verejným nepriateľom. Šlo to až tak ďaleko, že parkomaty a značky, ktoré po Košiciach osádzala, začal niekto rozbíjať tak masívne, že sa to už nedalo vysvetliť bežným vandalizmom.

Primátor Raši na to reagoval obvyklou taktikou politikov Smeru – robil sa, že s témou nič nemá a na dlhé týždne nechal za seba hovoriť len spolupracovníkov, mestskú políciu a samotnú firmu. Na verejnosti sa objavil len na znovuotvorení kúpaliska Červená hviezda, čo len zasa potvrdilo slová jeho kritikov, že sa nespráva ako primátor, ale ako animátor. V polovici júla potom vydal Raši na Facebooku všeobecné vyhlásenie o výhodách systému, v ktorom obviňuje jedného z opozičných poslancov, že tému využíva „na osobný politický prospech a cielene šíri medzi ľuďmi negatívne emócie“.

Krízová komunikácia firmy sa obmedzila na vysvetľovanie spotrebiteľských otázok a sľubov budovania nových parkovísk, o jadre problému sa vlastne nediskutovalo. Ako boli stanovené ceny, ktoré majú platiť rezidenti a náhodní parkujúci? Skontroloval niekto, či si EEI splnila povinnosti, ktoré na seba zobrala v pôvodnej zmluve z roku 2012? Nezískalo by mesto viac, ak by si parkovanie organizovalo samo v mestskej firme?

Veci však pomaly začali fungovať. Ak v nejakej časti mesta spoplatníte parkovanie hosťom, príde ich autom menej, alebo tam budú kratšie. A ten, kto v novospoplatnenej zóne býva, si ročnú parkovaciu kartu skôr či neskôr kúpi. Ak chce parkovať a neriskovať pokutu, inú možnosť nemá, účasť na demonštrácii ani hnev na Facebooku nepomôžu.

Preto, keď v polovici júla pred domom primátora Richarda Rašiho demonštrovali stovky Košičanov, EEI už mohla potichu urobiť ďalší zárez. Spoplatnené už bolo celé širšie centrum mesta a okolité mestské časti naznačovali, že by sa nerady stali miestom, kde si Košičania odložia auto pred návštevou centra.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie