Na ulici aj v záhradách rodinných domov sa povaľovali pasce na psy – klobásy napichané žiletkami. V bratislavskom Ružinove sa niekto pred týždňom pokúsil pozabíjať miestne psy.
Štyridsiatnik Ján našiel klobásy rozhádzané na rohu ulíc Oravská a Tekovská. Odfotil ich a vyrobil plagáty, ktorými varoval majiteľov psov z okolia.
„Psičkári vraveli, že už videli nielen klobásy, ale aj kusy mäsa so žiletkami,“ vraví Ján. Jeho susedia informovali políciu.
Klobásy už v posledných dňoch na ulici nevidel. „Človek, čo to urobil, sa možno zľakol,“ hovorí Ružinovčan s tým, že páchateľ hádzal návnady aj obyvateľom do záhrad.
Policajná hliadka na mieste klobásy našla a odstránila. „Mestskí policajti chodia túto lokalitu kontrolovať, nezaznamenali sme žiaden výskyt takýchto klobás, nemáme ani žiadne upozornenia od občanov,“ tvrdí hovorkyňa mestskej polície Ľubomíra Miklovičová.
„Podľa našich informácií vo veci nebolo podané trestné oznámenie,“ tvrdí Miklovičová.
Na žiletky upozornil aj Nový Čas, podľa novín išlo o žiletky z 50. rokov minulého storočia.
Video: Neviete skrotiť psa? Boli sme u psieho psychológa
autorka: Martina Koník
V ohrození najmä väčšie psy
Ružinovský veterinár Július Kocúr hovorí, že žiletky mohli psom porezať ústa a v prípade prehltnutia aj tráviaci trakt a konečník. Malé psy by ju podľa neho neprehltli, v ohrození boli najmä väčšie plemená. „Väčšie psy – napríklad labrador, ten by mohol klobásu prehltnúť celú naraz a spôsobiť si tak väčšie problémy,“ vraví veterinár.
Príznakmi, že váš pes zjedol žiletku, môže byť čierna stolica alebo vracanie krvi. Ružinovský veterinár si na podobné prípady v okolí nespomína.
„Správy o podobných prípadoch sa z času na čas šíria, dozvedáme sa o podobných informáciách raz za pol roka,“ vraví Jozef Šuster z Únie kynologických klubov. Podľa neho je dôležité sa pýtať, prečo sa tak deje. „Naše správanie voči ľuďom, ktorí nemajú psa, môže byť príčinou, aj keď to nikoho neospravedlňuje,“ tvrdí Šuster.

Psychológ: Agresivita v mestách stúpa
„Ak má napríklad niekto suseda, kde zavýja pes celý deň, alebo je sám doma, inde zase šteká, a dotyčný sa nedokáže s opakujúcim sa problémom normálnym spôsobom pohnúť, potom prichádzajú na rad extrémne spôsoby riešení,“ hovorí psychológ z Ružinova Tibor Hrozáň.
Podľa psychológa sa nedá povedať, či má páchateľ psychickú poruchu. Hovorí však, že najmä v mestách sú ľudia stále viac „vykorenení“ a môžu sa správať agresívne alebo sociopaticky. Psychológ uvádza rôzne faktory, ktoré to zapríčiňujú. „Hustota obyvateľstva, neistota o budúcnosť, strata hodnôt, strata schopnosti rozhodovať sám o sebe, o svojom zabezpečení hmotnom, teritoriálnom, finančnom, vedú ľudí k netradičným, niekedy aj patologickým spôsobom reagovania na problém,“ tvrdí Hrozáň.

V meste podľa psychológa stúpa počet ľudí, ktorí sú bezmocní. „Ak by sme zúžili chápanie takýchto nenormálnych činov iba na postoj – ten človek je asi chorý, čo sa nedá vylúčiť –, tak sa stratia, odignorujú, prehliadnu iné dôležité súvislosti. Tak ako boli zodpovednými odignorované súvislosti predchádzajúce patologickému konaniu strelca z Devínskej Novej Vsi,“ tvrdí Hrozáň.
Strelec v Devínskej Novej Vsi pred šiestimi rokmi zabil sedem ľudí a potom zastrelil seba. Odborníci nevylúčili, že by jeho činy spôsobila psychická porucha.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zuzana Dzurdzíková




























