Denník N

Čo môže byť lepšie, ako chodiť namiesto do práce do školy

Ateliéry z Cvernovky sa presťahovali do budovy bývalej školy. Názov pre nové centrum stále hľadajú - kde inde, ako na školskej tabuli. Foto - Boris Németh
Ateliéry z Cvernovky sa presťahovali do budovy bývalej školy. Názov pre nové centrum stále hľadajú – kde inde, ako na školskej tabuli. Foto – Boris Németh

Kreatívci z Cvernovky sa presťahovali do budovy bývalej chemickej školy. Rátajú tabuľky, zháňajú peniaze, kosia trávnik, upratujú a našťastie sa nestíhajú báť, čo za veľkú vec to práve robia.

„Tu bude denné bistro s klubom. Architektonický návrh robí Peter Lényi z ateliéru 2021. Spolu to bude mať rozlohu okolo šesťsto metrov štvorcových, všetky tieto priečky pôjdu preč,“ hovorí Vilo Csino a naťahuje ruky.

Predstaviť sa to dá iba s veľkou mierou fantázie. Stojíme uprostred vstupnej haly, ktorou denne prichádzali do chemickej priemyslovky neďaleko železničnej stanice Bratislava-Vinohrady stovky žiakov. Mieša sa tu starý školský pach s pachom plesne. Všade je neporiadok. Ideme ďalej po dlhej chodbe na prízemí, Vilo Csino má spolu s ostatnými z Nadácie Cvernovka budúcnosť tejto budovy v hlave a v rukách.

Toto všetko bude verejný priestor, miesto, kde kúpite kvalitný dizajn od domácich autorov aj umenie z dielne ateliérov, ktoré budú na vyšších poschodiach, a všeličo iné. Potom si dáte kávu, navštívite workshop, večer prídete na koncert, ale cez deň si môžete prísť, napríklad, čítať do nádhernej, na mieru robenej knižnice na hornom poschodí, z ktorej sa dá vyjsť na terasu s úžasným výhľadom. Z jednej strany na vinice a Karpaty, z druhej strany na veľký dvor, ktorý ponúka ďalšie množstvo využitia od malých trhov po festivaly.

V skratke: zabudnite na Cvernovku. Toto môže byť oveľa, oveľa lepšie.

Bývalá chemická priemyslovka na Račianskej ulici v Bratislave je už niekoľko rokov prázdna. Foto - Boris Németh
Bývalá chemická priemyslovka na Račianskej ulici v Bratislave bola už niekoľko rokov prázdna. Foto – Boris Németh

Nerozpadli sa

Cvernová fabrika, z ktorej sa kreatívci museli vysťahovať do konca júla, bola v širšom centre mesta a mala svoje výhody. Vlastne – mala všetky predpoklady stať sa moderným kreatívnym centrom, s výnimkou jedinej podmienky – sídlila v nesprávnom meste, v nesprávnom štáte a nekúpil ju ten dobrý developer, na ktorého roky čakáme. Tá budova nebola bezproblémová, ale bola skvelá. Storočná fabrika so zaujímavou históriou a výnimočným duchom, navyše, naplnená príbehom o tom, ako prirodzene sa môže dať dohromady množstvo rôznorodých kreatívnych ľudí.

Teraz sa však ukázalo, že tých ľudí nespájala iba budova, chcú robiť aj čosi viac, než len svoju prácu v lacných ateliéroch. „Na začiatok sa presťahovalo okolo sto ľudí, niektorí majú dočasne iné zázemie a pripoja sa k nám neskôr, a rátame aj s novými nájomníkmi. Dôležité je, že sme sa nerozpadli. Je tu zdravé jadro. Môžeme prerábať,“ hovorí Vilo Csino z Nadácie Cvernovka.

Na drevenej lavičke pred zadným vchodom sú prázdne poháre od kávy, jeden popolník a hrubý katalóg náradia. Nie maliarskeho, ale pracovného. Vŕtačky, brúsky aj veľké stroje. To všetko sa tu totiž zíde a tí, čo sa presťahovali už vedia, že to nebude len tak. Zatiaľ totiž obsadili budovu internátu, ktorú má nadácia v podnájme iba na rok s opciou na ďalších 24. Zmluvu na budovu školy a areál podpísali s bratislavským županom na celých dvadsaťpäť rokov.

Trochu ťažko sa pritom chytá dych, keď to vidíte naživo. Reči o plesni nie sú prehnanou dramatizáciou úvodu. V budove školy treba urobiť nové inžinierske siete, veľa miest je zatečených a popraskaných, radiátory ktosi po zatvorení školy vytrhal rovnako ako batérie a ostala tu spúšť. Noví nájomci to chcú dať do poriadku do konca roka, aby sa sem mohli presunúť z internátu.

„Myslíme si, že je to reálne. Keby to išiel rekonštruovať developer, bola by to celkom iná situácia s dvoj až trojnásobnými nákladmi. Náš štandard je však inde – sú tu umelci, dizajnéri, architekti – a tí nepotrebujú kancelárie so sadrokartónovými podhľadmi. Navyše, naša výhoda je, že každý z nich je k dispozícii. Máme vlastne celý tím vlastných architektov – jedni robia exteriér, druhí pracujú na ateliéroch, tretí navrhuje foyer, ďalší rieši spoločné priestory. Všetko sme podelili, a tak to každý stíha aj popri svojej bežnej práci a dá sa to zvládnuť. Navyše, všetci sa roky poznajú a vedia spolu komunikovať, čo je veľká výhoda,“ vysvetľuje Vilo Csino.

Braňo Čavoj a Vilo Csino z Nadácie Cvernovka. Predtým sa venovali najmä reklame, teraz sú z nich "kultúrni developeri". Foto - Boris Németh
Braňo Čavoj a Vilo Csino z Nadácie Cvernovka. Predtým sa venovali najmä reklame, teraz sú z nich „kultúrni developeri“. Foto – Boris Németh

Rádiátory si niekto vzal, budova školy potrebuje nutnú rekonštrukciu. Do konca roka by ju nadácia chcela stihnúť. Foto - Boris Németh
Radiátory si niekto vzal, budova školy potrebuje nutnú rekonštrukciu. Do konca roka by ju nadácia chcela stihnúť. Foto – Boris Németh

Aj škola má svoje čaro

Tento rok by mala nadácia do školy investovať 350-tisíc eur, potom ešte ďalších štyristo. Nájomné za budovu školy tak vychádza v priemere 60-tisíc eur na rok. Náklady na rekonštrukciu nebudú veľmi vysoké aj vďaka tomu, že búracích prác by malo byť minimum a množstvo práce sa deje na dobrovoľníckej báze.

„Dispozíciu zásadne meniť nebudeme – je to klasická škola – centrálna chodba a striedajúce sa veľké učebne s malými kabinetmi. Pri obhliadkach sme sa okamžite zhodli, že tak to aj necháme. Že nie je predsa nič lepšie, ako chodiť v štyridsiatke do školy. Navyše, z Cvernovky dobre poznáme, aká dokáže byť chodba výborným socializačným a sociálnym priestorom,“ hovorí Csino.

Okrem toho, že nebudú veľmi búrať, nechcú ničiť ani históriu priestoru, naopak. „Od roku 1949 sem chodili stovky ľudí, pamätajú si toto miesto a my ho tu chceme nejakým spôsobom sprítomniť – fyzicky či informačne. Viaceré interiérové prvky či vybavenie by sme chceli zrecyklovať a použiť v nových priestoroch, je tu toho veľmi veľa,“ hovorí Braňo Čavoj z nadácie.

Minulý týždeň prešli prvou inventarizáciou, ozvalo sa im aj Múzeum školstva, v niekdajších laboratóriách sú už lístkami označené veci, ktoré sa ďalej využijú. „Charakter tejto budovy je úplne iný, než bol v Cvernovke, ale má pre nás svoje čaro a chceme ho využiť, ako to pôjde,“ dodáva Braňo Čavoj.

Hlavné je, že za sebou v tejto chvíli cítia podporu ostatných, čo sa presťahovali z Cvernovky, podporu Nového Mesta, v ktorom škola sídli a najmä zmluvu, ktorú podpísali so župou. Pracovali na nej šesť týždňov a snažili sa, aby nič nemohlo narušiť rozvíjanie kreatívneho centra v ďalších rokoch.

„Nedá sa povedať, že by tá zmluva bola výhodná viac pre jednu alebo druhú stranu, je to partnerská zmluva a všetky podmienky tomu zodpovedajú,“ hovorí Braňo Čavoj. „Od začiatku nám išlo o dve kľúčové veci – o to, aby sme mali istotu dlhodobého nájmu a aby nám zmluva zabezpečovala čo najväčšiu mieru slobody. Dostali sme zmluvu na 25 rokov a sloboda bola ako kľúčový pojem komunikovaná viackrát aj županom. Zdá sa nám, že je dobrým podkladom pre to, aby sa tento projekt mohol rozvíjať bez ohľadu na ďalšiu politickú situáciu, a to je pre nás veľmi dôležité,“ hovorí Vilo Csino.

V škole ostalo množstvo neporiadku, ale aj vybavenia špecifického pre chemickú priemyslovku, ktoré by malo mať svoje miesto aj v novom kreatívnom centre. Foto - Boris Németh
V škole ostalo množstvo neporiadku, ale aj vybavenia špecifického pre chemickú priemyslovku, ktoré by malo mať svoje miesto aj v novom kreatívnom centre. Foto – Boris Németh

Ateliéry budú dočasne sídliť v budove internátu, kým nezrekonštruujú susediacu budovu školy. Foto - Boris Németh
Ateliéry budú dočasne sídliť v budove internátu, kým nezrekonštruujú susediacu budovu školy. Foto – Boris Németh

Ten strom tu neprežil, doniesli ho nový nájomníci. Pach školskej jedálne tu však pretrval. Foto - Boris Németh
Ten strom tu neprežil, doniesli ho noví nájomníci. Pach školskej kuchyne tu však pretrval. Foto – Boris Németh

Na obavy nie je čas

Po mesiacoch, počas ktorých sa z režiséra a account manažéra stali kultúrni developeri, už tak aj naozaj trochu znejú, ale to je len dobre. Naučili sa robiť excelovské tabuľky a zaspávať s pocitom, že sa to všetko asi ani nedá stihnúť, ale inak to nejde. Všetko to takto z diaľky môže znieť ako jedno veľké skvelé dobrodružstvo, ale fakt je ten, že teraz má nadácia v rukách zodpovednosť za množstvo ľudí a na krku celkom slušnú záťaž, okrem iného aj finančnú.

„Momentálne žiadame o úver, z neho by mala byť financovaná rekonštrukcia. Nájomné ateliérov bude slúžiť na bežnú prevádzku a údržbu školy a pozemkov, program pre verejnosť chceme financovať z externých zdrojov a nezaťažovať tým nájmy,“ vysvetľuje Braňo Čavoj.

Nové centrum by rovnako ako stará Cvernovka malo prilákať mladých kreatívcov či študentov, pre ktorých by bol vlastný ateliér v centre nepredstaviteľným nákladom. Kým to tak bude, treba ešte urobiť veľa práce.

„Času nemáme veľa a zíde sa nám akákoľvek pomoc – finančná, materiálová či dobrovoľnícka. Rozbehli sme kampaň cez portál darujme.sk, ale všetko ľudia nájdu aj na stránke nadácie, kde sa dá prispieť pár klikmi. Okrem toho organizujeme aj pravidelné brigády, lebo všetky náklady sa snažíme minimalizovať,“ hovorí Vilo Csino.

Už teraz vo dvore pomáha združenie Milosrdní bratia, ktoré dáva príležitosť ľuďom bez domova a v rámci pracovnej terapie sem posiela každý deň niekoľko ľudí. Dvor s ihriskami je obrovský, všetko treba vyčistiť. Dátum prvej verejnej akcie, kde sa bude viac zabávať, než pracovať, zatiaľ v nadácii nevedia, ale sú si istí, že sem prenesú 1. máj z Cvernovky, deň otvorených ateliérov. „Ďalšie programové nápady v kuse pribúdajú, bude to neustála evolúcia,“ hovorí Csino.

Výhľad z balkóna na najvyššom poschodí, aký sa nenaskytne hocikde. Foto - Boris Németh
Výhľad z balkóna na najvyššom poschodí, aký sa nenaskytne hocikde. Foto – Boris Németh

Ak sa vám iniciatíva mladých kreatívcov páči, zíde sa im každá pomoc, čaká ich veľa práce. Foto - Boris Németh
Ak sa vám iniciatíva mladých kreatívcov páči, zíde sa im každá pomoc, čaká ich veľa práce. Foto – Boris Németh

Kto je za, nech zodvihne ruku

Nápady pribúdajú aj na veľkej zelenej tabuli pri vchode. „Nová Cvernovka“ totiž ešte nemá názov a nemôže byť predsa nová donekonečna. Každý mohol napísať svoj tip, osciluje to od Labáku a Molekuly až po názvy, ktoré súvisia s históriou lokality a priemyslovky. V najbližších dňoch by sa už malo o novom názve rozhodnúť.

Na zozname toho, čo treba urobiť, je však každý deň priveľa vecí. Tak veľa, že zatiaľ neostáva veľa času na strach a obavy, či to napokon vyjde. Či sa to podarí. Pocit zodpovednosti už dorazil, to áno, zatiaľ však nie je skľučujúci. „U mňa ho prehlušuje radosť. Ale vracia sa mi to, lebo celá moja rodina tú zodpovednosť cíti aj za mňa,“ hovorí so smiechom Braňo Čavoj.

„Obaja sme viac-menej z prostredia reklamy, kde človek funguje na pomerne slušnom štandarde. Teraz je nám jasné, že ten štandard musíme znížiť, máme rodiny, hypotéky, a navyše, nielen k nám, ale i k ostatným členom nadácie čoraz viac dolieha otázka, čo vlastne so svojou doterajšou prácou – so svojím zázemím, s rozbehnutou kariérou,“ hovorí Vilo Csino a znie to ako otázka, tak sa pýtam, čo teda s nimi, či stojí za to dať doterajšiu prácu a vlastné „remeslo“ aspoň na čas stranou a venovať sa vidine niečoho, čo má zatiaľ síce dvere aj okná, ale okrem toho, plesní a dlhov takmer nič isté. „Ja som za,“ hovorí Vilo.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie