Drucker môže byť úspešný, prišiel v správny čas a rozumie pravidlám

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker za štyri mesiace vo funkcii nevymenil ani jedného riaditeľa štátnej nemocnice.

Môžeme to čítať ako príjemný prejav jeho umiernenosti a pokus prvý raz po rokoch nespájať politiku s funkciami v nemocniciach. Rovnako je však prípustná aj interpretácia, podľa ktorej sa Drucker bojí vojny s regionálnymi štruktúrami Smeru, a preto ťažké rozhodovanie odkladá.

Najpravdepodobnejšie je, že Drucker chápe mantinely, v ktorých sa ocitol, nevynaloží energiu na vopred prehratú vojnu a pritom ešte posilní imidž spravodlivého nestranného šerifa-odborníka.

Možno nikdy nespoznáme detaily dohôd, ktoré dostali súčasného ministra do funkcie, no treba vychádzať z toho, že Drucker je nominant Smeru. Ak sa mu bude dariť, strana sa k nemu prihlási, ak nie, upracú ho a povedia, že bol vlastne krízový manažér celej koalície.

Byť nominantom Smeru v každom možnom svete znamená, že existujú aj biznis záujmy, ktoré zobral nositeľ funkcie na vedomie. Pri Druckerovi je rozdiel v tom, že prichádza v správnej chvíli, a preto môže byť významne slobodnejší.

Zdravotníctvo má zúfalú povesť, a preto ochota všetkých prijímať zmeny je najväčšia možná.

Najmä v štátom riadených nemocniciach a v regulácii súkromného zdravotníctva je taký bordel, že je pomerne jednoduché robiť malými krokmi výrazné zlepšenia. To dokopy dáva Druckerovi obrovský priestor na to, aby bol verejnému zdravotníctvu užitočný a pritom nenarazil na biznis pozadie.

Veľkí hráči v zdravotníckom biznise vedia, že v sektore je toľko veľa peňazí, že ak by aj renta klesla povedzme o polovicu a jej rozdelenie by sa nastavilo nanovo, ostane stále dosť na to, aby všetci (teda okrem sestričiek a sanitárov) mali dobrú dovolenku a ešte čosi k tomu.

Drucker je nominant Smeru, no vďaka okolnostiam má voľné ruky tak, ako mal naposledy azda Rudolf Zajac.

Preto si môže dovoliť preberať do Bratislavy čoraz viac obchodnej agendy nemocníc, preto sa napríklad nemusí báť úzko spolupracovať s Kažimírovými analytikmi a dokonca si s nimi fakticky v malom aj deliť úlohy. Racionalita v tomto systéme môže rýchlo doniesť ušetrené peniaze, body Smeru a biznis pritom nezahynie.

Na to všetko Drucker nateraz nepotrebuje meniť riaditeľov nemocníc. Môže tak o sebe zároveň hovoriť, že je po rokoch prvý, kto nerobí plošné čistky, a fakticky v tom má pravdu. Zároveň tak nestratí čas a energiu bojom s regionálnymi klanmi. (Vie si niekto predstaviť, že by odvolal nitrianskeho riaditeľa Valockého?)

Okrem toho, ľudí, ktorí v slovenskom zdravotníctve nemajú funkciu, spĺňajú odborné, medicínske aj manažérske požiadavky a zároveň sú eticky aspoň prijateľní, nie je prebytok.

Drucker už vie, že má problém ich nájsť dosť aspoň na to, aby zložil použiteľné reformné tímy na ministerstve. Aj preto nemá odvahu a ani rozumný dôvod sa s výmenou riaditeľov ponáhľať.