Denník N

Parlament podľa Danka: Kratšie reči, žiadne mobily a vykazovanie poslancov

Poslanci OĽaNO kedysi vysypali v parlamente nepravé bankovky v hodnote 12 miliónov eur, čo je suma, ktorú vraj Bašternák zaplatil v hotovosti. Foto – N
Poslanci OĽaNO kedysi vysypali v parlamente nepravé bankovky v hodnote 12 miliónov eur, čo je suma, ktorú vraj Bašternák zaplatil v hotovosti. Foto – N

Aktualizované 14:48. Vedenie parlamentu bude rozhodovať o tom, aké správanie je už za hranicou slušnosti. Podľa čoho budú vykazovať ľudí, nie je jasné.

Sľubovaný poriadok v parlamente podľa Andreja Danka je tu. Šéf Národnej rady a SNS chce, aby poslanci menej rozprávali, a pripravuje si pôdu na to, aby ich mohol vykázať z rokovania. To je možné aj dnes – po novom však bude môcť vedenie parlamentu prerušiť schôdzu, ak vykázaný poslanec neodíde.

Denník N má k dispozícii návrh novely rokovacieho poriadku (celý text návrhu nájdete na konci textu). Má desať strán a Danko ním reaguje na schôdze o odvolávaní Roberta Fica a Roberta Kaliňáka pre kauzu Bašternák. Návrh poskytla šéfka klubu SaS Natália Blahová. Zástupcovia politických strán by o návrhu mali hovoriť na grémiu 16. augusta.

Blahová návrh ostro kritizuje: „Najdesivejšie je, že z celého dokumentu kričí absolútna neúcta k demokracii. Vláda má neobmedzené možnosti vystupovať v rozprave, poslanci len dvadsať minút. Poslanec nemôže použiť graf, fotky, pomôcky na to, aby vysvetlil svoj predkladateľský zámer,“ hovorí opozičná poslankyňa.

„Tento návrh je jednoducho obludnosť najhrubšieho zrna,“ dodala.

Obmedzenie vystúpení

Danko navrhuje, aby sa vystúpenia poslancov obmedzili – a to tak ich dĺžka, ako aj počet. Ak by Dankov návrh prešiel, poslanci by k veci, o ktorej sa rokuje, smeli vystúpiť len raz. Dnes sa môžu do rozpravy prihlásiť písomne aj ústne. A bežne to využívajú. Po novom by sa poslanec mohol prihlásiť buď písomne, alebo ústne.

Poslanci už nebudú smieť hovoriť neobmedzene dlho – teda prípady, ako napríklad keď Igor Matovič v pléne čítal celý spis Gorila, by sa nestali a po 20 minútach by ho zastavili. Ak by hovoril poslanec poverený poslaneckým klubom, smel by hovoriť o desať minút dlhšie – teda polhodinu.

Národná rada bude môcť rozhodnúť o predĺžení tohto času. Poslanci pritom viac času nevyužívali len pri obštrukciách: viac ako 20 minút hovoril napríklad aj Daniel Lipšic (Nova) pri odvolávaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), svoje vstúpenie by nestihol ani Jozef Mihál (SaS), keď hovoril o novom zákone o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov.

„Obmedzenie dĺžky rečníckeho času je bežnou praxou aj v iných európskych demokraciách a je považované za štandardný nástroj parlamentnej rozpravy (napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia),“ odôvodňuje svoj návrh Danko v návrhu novely.

Časový limit na vystúpenie však nemajú spravodajcovia a navrhovatelia a ani prezident, predseda a podpredsedovia parlamentu, členovia vlády, predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska.

Obmedziť sa má aj počet vystupujúcich poslancov: ak budú dávať návrh viac ako traja poslanci, tak k tejto veci smú vystúpiť ako navrhovatelia najviac traja poslanci. Navrhovatelia totiž k veci môžu vystúpiť kedykoľvek a nevzťahuje sa na neho ani obmedzenie času. To obmedzí najmä opozičných poslancov.

Poslanec Mostu-Híd Peter Kresák hovorí, že obmedziť čas a ešte aj počet vystúpení je nadbytočné. „Mám problém, aby návrh upravoval oblečenie, mám problém aj s tým, že sa obmedzuje aj počet vystúpení aj času,“ hovorí Kresák, ktorý pripravil niekoľko strán pripomienok, ktoré má Dankovi predložiť predseda Mostu a podpredseda parlamentu Béla Bugár. Podľa Kresáka by stačilo, ak by sa obmedzil počet vystúpení alebo ich čas.

Už v minulom volebnom období uvažovali poslanci o skrátení vystúpení poslancov, hovorí podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar (Sieť). Dôvod boli poslanci OĽaNO, ktorí podľa neho umelo predlžovali čas. „Nie je to nič neštandardné,“ hovorí Hrnčiar.

Je to zatiaľ však podľa neho len pracovný návrh a môže sa podľa neho predĺžiť. „Strašne veľa neproduktívneho času tam trávime, urobili by sme lepšie, keby sme ho trávili v regiónoch s ľuďmi,“ hovorí Hrnčiar. Je otvorený tomu, aby sa hovorilo o určení dĺžky prejavu pre členov vlády či vedenie parlamentu. Podľa Dankovho návrhu by oni nemali mať určený čas, ako dlho môžu v parlamente vystúpiť.

Poslanca budú môcť vykázať

Poslanca bude môcť predsedajúci – teda predseda alebo podpredsedovia, ktorí vedú schôdzu – vykázať z rokovania. V návrhu je takáto situácia popísaná vágne: predsedajúci to môže urobiť, ak poslancovi odoberú slovo a on neposlúchne, alebo ak poslanec svojím správaním či prejavom „prekročil hranice slušnosti“, alebo „ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania“.

Vykázanie poslanca je možné už dnes. Novinkou však je, že ho k tomu môžu prinútiť novým pravidlom – ak neposlúchne a neodíde, predsedajúci môže schôdzu prerušiť. O parlamentnej stráži, ktorá by ho mala vyviesť zo sály, sa v návrhu nehovorí.

Vykázaný poslanec bude musieť opustiť sálu až do skončenia rokovacieho dňa. Môže však prísť na hlasovania, inak by bol obmedzený jeho výkon mandátu. Nemôže sa však vracať na hlasovania o procedurálnych návrhoch. Ak takto poslanca vykážu, tak sa to vníma ako neospravedlnená neúčasť poslanca.

Za takéto správanie môže poslancovi hroziť disciplinárne konanie. Návrh na jeho začatie môže v tejto veci dať predseda parlamentu – teda len Danko. Môže za to dostať 2000 eur pokutu. Ak to urobí v jednom roku viackrát, môže byť pokuta až 4000 eur.

Kresákovi pokuta neprekáža, ale aj tu by návrh zmenil. V Dankovom návrhu zatiaľ je, že predsedajúci môže poslanca vykázať. Kresák hovorí, že by to nemala byť možnosť, ale povinnosť – teda ak napríklad poslanec neuposlúchne predsedajúceho a pokračuje v prejave, ktorý je urážlivý, ten by ho musel vykázať. „Nemal by to zvažovať,“ hovorí Kresák. Ak by to bola povinnosť, tak by si predsedajúci nemohol vyberať, koho vykáže a koho nie. Zmeny v rokovacom poriadku však podľa Kresáka nebudú predložené tak, ako ich Danko dnes navrhuje. „Určite sa to zmení. Nemyslím si, že návrh bude predkladaný na schválenie v podobe, v ktorej je dnes,“ dodal. O ďalších výhradách nechcel hovoriť, kým ich nebude vidieť Danko.

Zakazujú sa pomôcky aj jedlo

Ak vystupuje poslanec, po novom by nemal používať zvukovú, obrazovú ani zvukovo-obrazovú prezentáciu. Už v minulosti pritom poslanci zo všetkých strán pri vystúpeniach používali transparenty, obrázky, falošné bankovky či dokonca na rokovanie priniesli aj televízor.

Naposledy predsedu parlamentu pri odvolávaní Kaliňáka rozhneval transparent Igora Matoviča s nápisom „Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne“ s fotografiami Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka podozrivého z daňových podvodov.

Danko navrhuje, aby poslanci do sály nesmeli doniesť transparenty, plagáty, letáky, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály má byť zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie, šíriace reklamu.

„Je na diskusiu, čo povoliť a čo nie. Viem si predstaviť graf ako dobrú pomôcku, ale som proti hanlivým transparentom, pomôckam a fľašiam Coca-Coly či natlačeným bankovkám,“ hovorí podpredseda parlamentu Hrnčiar.

Poslanci si tam nebudú môcť nosiť ani jedlo, nápoje Danko zakázať nechce. Jedenie v sále predseda parlamentu kritizuje dlhodobo. V júli na tlačovke ku dianiu v parlamente povedal: „Keď budem raz z tejto funkcie odchádzať, nikto nebude mať v sále tričko, nebude poslankyňa jesť horalku a nebudú tu transparenty a urážky.“

Poslanci v sále už nebudú môcť používať ani mobilné telefóny „alebo iné technické zariadenia umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov“. To sa nebude týkať médií. Po novom tak už poslanci nebudú smieť zverejniť napríklad video alebo fotku z rokovania, no ani telefonovať, čo teraz bežne robia.

Video: Ak prejdú Dankove zmeny, takéto videá už poslanci nebudú smieť nakrúcať

Na schôdzi len poslanci

Koncom apríla chcela nezaradená poslankyňa Simona Petrík priniesť do pléna svoju polročnú dcéru, ktorú mala v šatke. Ochranka ju nepustila – tvrdila, že do pléna smú vkročiť len poslanci. Zmeny v rokovacom poriadku reagujú aj na tento incident a predseda parlamentu chce, aby bolo napísané priamo v rokovacom poriadku, že rokovania sa smú zúčastňovať len poslanci. „Iné osoby sa na schôdzi národnej rady zúčastňujú za podmienok ustanovených zákonom.“

Dieťa čaká aj podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS), ktorá hovorila, že chce s dieťaťom chodiť aj do pléna parlamentu.

Na druhej strane návrh rozširuje možnosť, aby v parlamente smeli vystúpiť europoslanci pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom. Dnes môžu so súhlasom parlamentu vystúpiť významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií. Táto skupina by sa mala rozšíriť aj o významné osobnosti politického života. Europoslanci to žiadajú už dlhodobo. Dnes totiž v parlamente vystúpiť nesmú.

Zmena pre Nicholsonovú

Poslednú schôdzu k odvolávaniu Roberta Kaliňáka otvorili poslanci len s ťažkosťami. Aj keď ich bolo v sále dosť, koaliční sa elektronicky neprezentovali a chceli schôdzu zablokovať tým, že oficiálne nebolo dostatok poslancov na začatie rokovania.

Predseda parlamentu Andrej Danko bol v zahraničí a nechal viesť schôdzu Andreja Hrnčiara (Sieť). Ten to však po čase prenechal opozičnej podpredsedníčke parlamentu Lucii Nicholsonovej (SaS). Tá chcela na otvorenie schôdze využiť, že v rokovacom poriadku nie je napísané, ako sa majú poslanci prezentovať. Povedala, že na pohľad je poslancov dosť, a schôdzu otvorila. Danko tak teraz navrhuje, aby v rokovacom poriadku bolo napísané, že sa poslanci musia prezentovať cez technické zariadenie.

Video: Hrnčiar vs. Nicholsonov᠘– kto chce ovládnuť parlament?
autorka: Martina Koník

 Znenie pracovnej verzie zmeny zákona

Návrh

Zákon

 

z………………..2016,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č.375/2015 Z. z. a zákona č. 399/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

V § 17 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na schôdzi národnej rady sa zúčastňujú poslanci; iné osoby sa na schôdzi národnej rady zúčastňujú za podmienok ustanovených zákonom.“.
Odôvodnenie k bodu 1 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia.

 

V § 21 ods. 1 sa slová „hospodárskeho a spoločenského“ nahrádzajú slovami „hospodárskeho, spoločenského a politického“.
Odôvodnenie k bodu 2 (§ 21 ods. 1)

Ustanovenie týkajúce sa vystúpenia iných osôb na schôdzi národnej rady sa dopĺňa o možnosť, aby so súhlasom národnej rady vystúpili na schôdzi národnej rady aj osoby politického života napr. poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli pozvaní národnou radou alebo predsedom národnej rady.

 

V § 23 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále.“.
Odôvodnenie k bodu 3 (§ 23 ods. 4)

Do zákona  sa navrhuje prebrať ustanovenie z uznesenia národnej rady zo 4. februára 1997 č. 523, ktoré problematiku prezentácie  poslancov upravuje. Prítomnosť poslancov na schôdzi národnej rady sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále.

 

4.      V § 24 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „písomne vyhotovený návrh na zmenu alebo na doplnenie programu schôdze národnej rady odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení.“.

 

Odôvodnenie k bodu 4 (§24 ods. 2)

Vo vzťahu k návrhu na zmenu alebo doplnenie programu schôdze národnej rady sa ustanovuje povinnosť poslanca, ktorý takýto návrh podal, odovzdať bezprostredne po jeho prednesení aj jeho písomné vyhotovenie.

 

5.      V § 26 ods. 1 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak sú navrhovateľmi viac ako traja poslanci, môžu v ich mene vystúpiť najviac traja poverení poslanci.“.

 

Odôvodnenie k bodu 5 (§ 26 ods. 1)

V prípade, že sú navrhovateľmi viacerí poslanci (viac ako traja), ustanovuje sa, aby v mene týchto navrhovateľov mohli pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze národnej rady vystúpiť najviac traja  poverení poslanci.

 

6.      V § 27 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v ktorej môže poslanec vystúpiť len raz, ak tento zákon neustanovuje inak“.

 

Odôvodnenie k bodu  6 (§ 27 ods. 1)

Vzhľadom na úpravu prihlasovania sa poslancov do rozpravy sa výslovne ustanovuje, že poslanec môže k prerokúvanej veci na schôdzi národnej rady vystúpiť len raz, a to na základe písomnej prihlášky do zoznamu rečníkov, alebo na základe ústnej prihlášky. Výnimkou z tohto pravidla je napríklad úprava umožňujúca udeliť slovo v rozprave kedykoľvek (§ 27 ods. 8 a § 28). Počet vystúpení v rozprave k jednému bodu programu majú upravené aj iné parlamenty v členských štátoch Európskej únie (napr. Rakúsko a Belgicko).

 

7.      V § 27 ods. 2 prvej vete sa slová „a ústne“ nahrádzajú slovami „alebo ústne“ a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá  znie: „Ak poslanec písomne prihlásený do rozpravy stratil poradie, môže sa prihlásiť do rozpravy ústne.“.

Odôvodnenie k bodu 7 (§ 27 ods. 2)

Navrhovaná zmena pri prihlasovaní sa poslancov do rozpravy umožňuje poslancovi zvážiť svoje vystúpenie, a to buď prihlásením sa písomne do zoznamu rečníkov alebo ústnym prihlásením sa po vystúpení písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Na zachovanie práva poslanca podľa § 27 ods. 1 sa ustanovuje,  že poslancovi, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy a  stratil poradie sa umožňuje prihlásiť sa do rozpravy aj ústne.

 

 

V § 27 odsek 7 znie:
„(7) Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie  a obrazovo-zvukovej prezentácie.“.

 

Odôvodnenie k bodu 8 (§ 27 ods. 7)

Ustanovenie týkajúce sa prejavu rečníka pri jeho vystúpení v rozprave sa upravuje vo vzťahu k pomôckam, ktoré môže pri svojom prednese použiť. Na podporu svojho ústneho prednesu je rečník oprávnený tak, ako aj doteraz, použiť poznámky či už v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Zároveň sa navrhuje vylúčiť pri ústnom prejave poslanca možnosť použitia akejkoľvek obrazovej, zvukovej a obrazovo-zvukovej prezentácie.

 

V § 27 ods. 8 a 9 a § 28 ods. 1 a ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 30 sa nepoužije.“.
Odôvodnenie k bodu  9 (§ 27 ods. 8 a 9, § 28 ods. 1 a ods. 2 prvá veta)

S ohľadom na navrhovanú zmenu určenia dĺžky rečníckeho času jej zákonným limitovaním sa v ustanovení týkajúcom sa spravodajcu a navrhovateľa, vzhľadom na ich postavenie v rámci legislatívneho procesu navrhuje, aby sa zákonná limitácia na ich vystúpenie nevzťahovala.

Zákonná limitácia sa nebude vzťahovať ani na vystúpenie predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, prezidenta republiky a člena vlády, kedykoľvek o to požiadajú a ani na vystúpenie predsedu ústavného súdu, predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora a guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorým možno so súhlasom národnej rady udeliť slovo, ak o to požiadajú.

 

 

V § 29 odsek 1 znie:
„(1) Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne, riadne sformulované a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2) najneskôr bezprostredne pred  ich prednesením v rozprave; začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je  poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu.“.

 

Odôvodnenie k bodu  10 (§ 29 ods. 1)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia upravujúceho podanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancom v rozprave. Podľa platného právneho stavu (§ 82 ods. 2 rokovacieho poriadku) sa už aj v súčasnosti podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy zverejňujú na webovom sídle národnej rady. Predmetné ustanovenie sa však precizuje tak, aby bolo zrejmé, že pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh podaný v rozprave musí byť odovzdaný na zverejnenie na webovom sídle  najneskôr bezprostredne  pred ich prednesom  v rozprave.      Vzhľadom na to, že sa do rečníckeho času nebude započítavať čas prednesu pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu (§ 30), poslanec je z tohto dôvodu povinný oznámiť predsedajúcemu začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného  pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.

 

11.  § 30 vrátane nadpisu znie:

㤠30

Určenie dĺžky rečníckeho času

 

Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o  predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.“.

Odôvodnenie k bodu 11  (§ 30)

Novú úpravu v rokovacom poriadku predstavuje zákonom ustanovená dĺžka rečníckeho času v rozprave. Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť efektívnosť rokovaní národnej rady za súčasného rešpektovania ústavou garantovaných práv poslanca. Dĺžka rečníckeho času v rozprave sa navrhuje ustanoviť na 20 minút  a v prípade, že ide o člena povereného poslaneckým klubom, 30 minút. Úprava rešpektuje a garantuje právo poslanca podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k prerokúvanej veci, kedy sa do rečníckeho času nebude započítavať čas prednesu znenia písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, pričom z tohto dôvodu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu (§ 29 ods. 1).

Navrhované obmedzenie sa nebude vzťahovať na navrhovateľa a spravodajcu, vzhľadom na ich postavenie v rámci legislatívneho procesu a ani na osoby podľa § 28.        Vzhľadom na už v platnej právnej úprave existujúci inštitút obmedzenia dĺžky času na rozpravu (§29a), sa v prípade jeho použitia, nebude navrhované ustanovenie ohľadne dĺžky rečníckeho času aplikovať. Národná rada sa môže uzniesť na predĺžení rečníckeho času bez rozpravy. Obmedzenie dĺžky rečníckeho času je bežnou praxou aj v iných európskych demokraciách a je považované za štandardný nástroj parlamentnej rozpravy (napr. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia).

 

12.  V § 32 odsek 2 znie:

„(2) Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu národnej rady na ním určený čas a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34).“.

 

Odôvodnenie k bodu  12 (§ 32 ods. 2)

Vzhľadom na absenciu úpravy situácie, kedy poslanec svojím konaním narúša priebeh rokovania, navrhuje sa doplniť ustanovenie týkajúce sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále tak, aby predsedajúci mal oprávnenie, po výzve na zachovávanie poriadku, ak táto nevedie k náprave, vykázať poslanca, ktorému odobral slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania, z rokovacej sály. Poslanec bude povinný v tomto prípade rokovaciu sálu opustiť, avšak ak tak neurobí, a to ani po opätovnej výzve predsedajúceho, preruší predsedajúci rokovanie schôdze na ním určený čas a bude mať oprávnenie rozhodnúť, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor.

Vykázaný poslanec nebude mať právo zúčastniť sa rokovania v dni, v ktorom bol vykázaný. Zachováva sa však  jeho právo hlasovať o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch.

Nedodržanie pravidiel správania sa a priebehu rokovania (napr. výtržnosti, provokácie, inzultácie či iné ohrozenia alebo použitie násilia voči ostatným poslancom, zneužitie rokovania alebo zámerná obštrukcia) s možným následným disciplinárnym postihom daného (jednotlivého) poslanca, majú bežne upravené aj iné parlamenty (napr. Francúzsko, Európsky parlament).

 

 

V § 32 odsek 3 znie:
„(3) V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií  na  telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov;  to neplatí, ak ide o ich vyhotovovanie kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.“.

 

Odôvodnenie k bodu 13 (§ 32 ods. 3)

Precizuje sa ustanovenie týkajúce sa činností zakázaných v rokovacej sále tak, aby bol zabezpečený plynulý a nerušený priebeh rokovania národnej rady. Zakazuje sa používať mobilné telefóny, ako aj iné technické zariadenia umožňujúce komunikáciu, na telefonovanie alebo vyhotovovanie záznamov alebo prenosov (napríklad tablet a iné obdobné technické zariadenia), ktorých používanie v sále nie je opodstatnené a ruší rokovanie.

Zákaz vyhotovovania fotografií, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov sa nebude vzťahovať na ich vyhotovovanie kanceláriou národnej rady. Z uvedeného zákazu sú vyňatí aj zástupcovia hromadných informačných prostriedkov, pričom režimové opatrenia ich vstupu do rokovacej sály za účelom fotografovania, filmovania a vyhotovovania audiovizuálnych záznamov upravuje aj v súčasnosti  vnútroorganizačný predpis kancelárie.

Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch.

 

V § 32 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane,34) výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie, šíriace reklamu.34a) Do rokovacej sály  je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.

 

(5) Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e).“.

 

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 6 a 7.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:

„34a) Napríklad čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., zákon č. 141/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

 

Odôvodnenie k bodu 14 (§ 32 ods. 4 a 5)

Ustanovenie upravujúce zákaz vnášania ustanovených predmetov do rokovacej sály sa rozširuje aj o zákaz vnášania transparentov, plagátov, letákov alebo iných obdobných vizuálnych zobrazení a zákaz nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie a reklamu. Predmetné ustanovenie má zabezpečiť vážnosť a dôstojnosť rokovania národnej rady.

Osobu, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, vyzve predsedajúci zachovávať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa len na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch.

V rokovacom poriadku sa výslovne upravuje, z dôvodu zavedenia opatrení smerujúcich k zachovaniu poriadku počas schôdze, ďalší nástroj, ktorým je kompetencia predsedu národnej rady podať mandátovému a imunitnému výboru návrh na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi, ktorý opakovane (najmenej dvakrát) nerešpektuje pravidlá správania sa na schôdzi národnej rady (§ 32 ods. 1 až 4).

 

V § 32 ods. 6 sa slová „odsekov 2 a 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 4“.
Odôvodnenie k bodu  15 (§ 32 ods. 6)

Za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni schôdze národnej rady sa považuje aj vykázanie poslanca z rokovacej sály podľa novo navrhovaných ustanovení § 32 ods. 2 až 4.

 

V § 32 ods. 7 sa slová „odsekov 1 až 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 4 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze národnej rady a rozhodnutia predsedajúceho o opustení priestoru rokovacej sály poslancami,“.
Odôvodnenie k bodu 16 (§ 32 ods. 7)

Poslancovi sa ponecháva právo podať  námietku proti opatreniam predsedajúceho podľa § 32 ods. 1 až 4. Vzhľadom na to, že rozhodnutiu o prerušení schôdze národnej rady a rozhodnutiu o opustení priestoru rokovacej sály poslancami predchádza výzva predsedajúceho zachovávať poriadok, proti ktorej môže poslanec podať námietku, nie sú námietky proti týmto dvom rozhodnutiam predsedajúceho odôvodnené.

 

17.  V § 34 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení.“.

Odôvodnenie k bodu 17 (§ 34 ods. 2)

Vo vzťahu k procedurálnemu návrhu sa ustanovuje povinnosť poslanca, ktorý takýto návrh podal, odovzdať predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení aj jeho písomné vyhotovenie.

 

V § 43 ods. 2 sa za písmeno j) vkladajú nové písmená k) a l), ktoré znejú:
„k) môže prerušiť schôdzu národnej rady,

l) podáva návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e),“.

Doterajšie písmeno k) sa označuje ako písmeno m).

 

Odôvodnenie k bodu 18 [§ 43 ods. 2 písm. k) a l)]

Pôsobnosť predsedu národnej rady  sa dopĺňa o oprávnenie prerušiť schôdzu národnej rady napríklad v priebehu dňa z dôvodu obedňajšej prestávky, pri ukončení rokovacieho dňa alebo ak ide situáciu vyžadujúcu zabezpečenie poriadku v rokovacej sále.

Súčasne sa v súvislosti so zavedením nového typu disciplinárneho konania voči poslancovi, ktorý narúša poriadok na schôdzi národnej rady, ustanovuje kompetencia predsedovi národnej rady podať mandátovému a imunitnému výboru návrh na začatie disciplinárneho konania proti takémuto poslancovi.

 

19.  V § 63 sa vypúšťa odsek 10.

 

Odôvodnenie k bodu 19 (§ 63)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia § 63, vypustením odseku 10  vo väzbe na  § 63 ods. 2, podľa ktorého sa na každý rokovací deň schôdze  alebo jej výboru vyhotoví jedna prezenčná listina, do ktorej sú povinní sa zapísať všetci prítomní poslanci.

 

20.  V § 66 odsek 4 znie:

„(4) Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby. Na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov a podľa § 146 ods. 2 zvolá predseda národnej rady poslanecké grémium bezodkladne.“.

 

Odôvodnenie k bodu 20 (§ 66 ods. 4)

Ustanovuje sa povinnosť predsedu národnej rady  zvolať poslanecké grémium v prípade, ak predsedajúci preruší schôdzu národnej rady z dôvodu naliehavej situácie počas schôdze národnej rady, ktorá vyžaduje zabezpečenie poriadku v rokovacej sále (§ 146 ods. 2).

 

V § 90 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený.“.
Odôvodnenie k bodu 21 (§ 90 ods. 1)

Ustanovenie týkajúce sa právomoci prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon schválený národnou radou sa precizuje tak, aby bolo jednoznačné, že národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti ako aj ďalšie ustanovenia s tým súvisiace vtedy, ak z termínu prerokovania zákona vráteného prezidentom vyplýva, že účinnosť zákona by nastala pred jeho vyhlásením, čo by spôsobilo jeho retroaktivitu a nesúlad s ústavou.

 

 

§ 94 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ustanovenie § 30 sa použije na každé čítanie samostatne.“.

 

Odôvodnenie k bodu 22 (§ 94 ods. 5)

V nadväznosti na  navrhovanú zákonnú limitáciu rečníckeho času sa v spoločných ustanoveniach k desiatej časti rokovacieho poriadku, týkajúcej sa rokovania o návrhoch zákonov ustanovuje, že uvedené časové obmedzenie sa vzťahuje na každé čítanie samostatne.

 

§ 135 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32).“.

 

Odôvodnenie k bodu 23 [§ 135 písm. e)]

Navrhuje sa doplnenie novej skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu poslanca v prípade narušenia poriadku na schôdzi národnej rady podľa § 32 rokovacieho poriadku.

 

V § 136 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) predseda národnej rady, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32).“.

 

Odôvodnenie k bodu 24 [§ 136 ods. 2 písm. d)]

V súvislosti s doplnením novej disciplinárnej právomoci voči poslancovi za  narušenie poriadku na schôdzi národnej rady [§135 písm. e)] sa ustanovuje, že oprávneným podať návrh na začatie disciplinárneho konania v tejto veci je predseda národnej rady.

 

V § 139 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi národnej rady, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2000 eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

 

Odôvodnenie k bodu  25 (§ 139 ods. 5)

Navrhuje sa precizovať ustanovenie týkajúce sa disciplinárneho konania v mandátovom a imunitnom výbore, ak sa zistí porušenie poriadku poslanca na schôdzi národnej rady. V takom prípade mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby poslancovi uložila pokutu až do výšky 2000 eur.

Ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu národná rada uložila pokutu až do výšky 4000 eur, čo predstavuje dvojnásobok hornej hranice pokuty ustanovenej za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady.

 

V § 139 ods. 6 sa slová „odsekoch 1 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekoch 1 až 5“.
Odôvodnenie k bodu  26 (§ 139 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vložením nového odseku 5 do § 139.

 

27.  Doterajší text § 146 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

 

„(2) Ak počas schôdze národnej rady nastane situácia, ktorá vyžaduje zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, predsedajúci môže prerušiť schôdzu národnej rady; predseda národnej rady v tomto prípade zvolá poslanecké grémium bezodkladne.“.

Odôvodnenie k bodu 27 (§ 146 ods. 2)

Vzhľadom na aplikačné problémy pri rokovaní národnej rady v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť poriadok v rokovacej sále, avšak rokovací poriadok výslovne neupravuje riešenie takejto procesnej situácie sa navrhuje, aby v uvedených prípadoch predsedajúci mohol prerušiť schôdzu národnej rady, pričom predseda národnej rady bude povinný bezodkladne zvolať poslanecké grémium.

 

V § 148 ods. 1 sa  slová „§ 139 ods. 1, 2 a 4“ nahrádzajú slovami „§ 139 ods. 1, 2, 4 a 5“.
Odôvodnenie k bodu  28 (§ 148 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vložením nového odseku 5 do § 139.

 

Čl. II

 

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. ….. .

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nový rokovací poriadok

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie