Padať budú Perzeidy, aktivita bude dvojnásobná oproti minulým rokom

Tento týždeň v noci zo štvrtka na piatok dosiahne maximum meteorický roj Perzeíd.

„Meteorológovia predpovedajú, že Perzeíd bude tento rok dvojnásobok v noci z 11. na 12. augusta,“ povedal v správe Bill Cooke z NASA. „Ak budú podmienky dobré, mohli by sme pozorovať až 200 meteorov za hodinu,“ dodal.

V minulých rokoch bola aktivita nižšia: minulý rok sme počas vrcholu roja zaznamenali 95 meteorov za hodinu, v roku 2014 ich bolo 68.

Veľa ľudí – či už s rodinou, alebo s priateľmi – vyrazí niekam za mesto, len aby si mohli tento úkaz čo najlepšie vychutnať. Konverzácia sa pravdepodobne zvrtne aj na samotné Perzeidy, vďaka nasledujúcim riadkom v nej určite „zahviezdite“.

Pri príležitosti tohtoročných Perzeíd organizujú 12. augusta Slovenské planetáriá pozorovanie pri Neziderskom jazere v Rakúsku. Všetky informácie sú dostupné na sociálnej sieti.

Záblesk 100 km nad Zemou

Aj napriek tomu, že ich voláme padajúce hviezdy, ide o malé kamienky, ktoré vážia okolo jedného gramu. Vstupujú do atmosféry rýchlosťou vyše 200-tisíc kilometrov za hodinu.

V zhruba stokilometrovej výške narazia na riedky vzduch, ktorý ionizujú (odtrhnú elektróny od jadier), čo vzápätí vyvolá záblesk. Ten pozorujeme zo Zeme.

Pri tomto procese dosiahnu meteory teplotu až vyše 1500 stupňov Celzia, vďaka čomu sa vyparia a nedopadnú na zem (čím by sa stali meteoritmi).

Kométa Swift-Tuttle

Svoje označenie dostali Perzeidy vďaka tomu, že k nám zdanlivo prichádzajú zo súhvezdia Perzeus. V skutočnosti však ide o prach, ktorý sa nachádza na trase kométy Swift-Tuttle.

Tá obieha Slnko s periódou asi 130 rokov; keď je pri ňom najbližšie, odpadávajú z nej malé čiastočky, ktoré počas nespočetných obehov roznáša pozdĺž celej cesty.

Túto dráhu práve v prvej polovici augusta pretína Zem. Perzeidy tak nejdú proti nám, ale my proti im (my vchádzame do ich dráhy). Práve preto ich vidíme prichádzať v tú istú časť roka a z toho istého smeru.

To, že sa nám javí, že idú rôznymi smermi, je len optickým klamom. Predstavte si, ako vidíte dve autá idúce rovnakým smerom, pričom jedno vás obchádza zľava a druhé sprava.

Omyl o zrážke so Zemou

Takmer všetky meteorické roje majú svoju materskú kométu, no Swift-Tuttle je v niečom špeciálna – s veľkosťou okolo 26 kilometrov ide o najväčšie orbitujúce teleso, ktoré sa občas priblíži k Zemi. Vďaka tomu býva dobre viditeľná: naposledy sa dala vidieť v roku 1992, no prvé zmienky sa datovali už na prelome letopočtov.

Malou nepresnosťou došlo k tomu, že si ľudia chvíľu mysleli, že čoskoro dôjde k zrážke so Zemou, no presné výpočty ukázali, že môžeme ostať pokojní – kométa nás v budúcnosti obletí o milión kilometrov.

Perzeidy v roku 2013. Zdroj – YouTube

Vplyv Jupitera

Jupiter ovplyvňuje pohyby mnohých telies v slnečnej sústave, vďaka čomu nás napríklad chráni od väčších meteoritov. Vplýva aj na kométu Swift-Tuttle, s ktorou je v orbitálnej rezonancii – počas jedného obehu kométy ich Jupiter spraví jedenásť.

Práve tento plynný gigant má na svedomí mierny posun prúdu častíc, ktorý spôsobí, že tento rok uvidíme Perzeidy až v dvojnásobnej intenzite.

Ak chcete skúsiť aj fotenie, nebojte sa toho – je to jednoduché. A keď už budete vonku na lúke, skúste sa poobzerať, možno budete mať šťastie aj na polárnu žiaru alebo svietiace oblaky.

Maximum Perzeíd sa vyskytne medzi 11. a 12. augustom, no aj všetky ostatné noci v týždni ponúknu skvelý zážitok v prípade, že nebude zamračené.