Niekedy stačí aj jeden dobrý učiteľ za celý život
Môj život najviac zmenila ONA. Dva roky bola mojou učiteľkou.
Na prvý pohľad blázni. Fakt. Veď kto normálny s dobre našliapnutou kariérou sa upíše na dva roky niečomu natoľko podhodnotenému, ako je školstvo? No stačí s nimi stráviť pár týždňov a uvedomíš si, ako veľmi presne takých BLÁZNOV potrebujeme.
Pred viac ako tridsiatimi rokmi…
Sedím v prvej lavici a hltám, čo MOJA učiteľka hovorí. Počúvam slová, ktorým úplne nerozumiem, no verím im. A verím, že ona vie. A že vidí, ako veľmi chcem vedieť aj ja, hoci mnohému nerozumiem. Počas hodiny na mňa niekoľkokrát žmurkne. Občas ma chytí za plece a s úsmevom pohladí. Pri mojej odpovedi jej vidím v očiach niečo, čo občas nájdem aj u mamky – teplo, úsmev a pocit, že jej na mne záleží… Dokonca aj vtedy, ak tie moje odpovede nie sú až také dobré. Každý deň sa teším do školy práve na ňu. Hlásim sa, lebo chcem, aby sa usmiala. Učím sa, lebo ona verí, že viem. Píšem úlohy, lebo ju nechcem sklamať.
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi….
Už pár rokov ma ONA neučí, no jej slová ma sprevádzajú každý deň. V každom učiteľovi hľadám niečo z tej MOJEJ učiteľky. V niektorých však nie je ani len štipka z nej. Neučím sa na ich hodinách – len tam počúvam a memorujem. Moja pamäť mi postačí na pár dobrých známok a potom to púšťam z hlavy. A občas sa prichytím, že nebyť slov mojej učiteľky, možno by som to v ťažkých chvíľach vzdala: Veľkosť človeka sa znásobuje počtom prečítaných kníh. Nemôžeš sa vzdávať – nevážila by si si sama seba.
Minulý mesiac…
Už pár hodín trénujem nových „bláznov“ – učiteľov z „Teach“. Aj v poznaní vlastných emócií, aj v porozumení komunít, do ktorých o pár dní vstúpia. Nie, nejdú ukázať, ako sa má učiť. Idú zažiť, aké to je učiť. Skúsiť, ako sa dajú deti nielen vzdelávať, ale aj vychovávať a viesť. A objaviť, ako oni môžu meniť spoločnosť.
Tento rok je ich o niečo menej než minulé roky a mne je z toho smutno. Takmer vo všetkých vidím veľa z MOJEJ učiteľky. Tej, ktorá aj mňa učila len dva roky.
Vlastne, je mi smutno viackrát. Smutno zo všetkých študentov, ktorí učiteľstvo študujú, no nechcú sa mu venovať. Smutno z toho, že slovo UČITEĽ stráca svoju podstatu – učí poznať, učí myslieť, učí konať, učí vedomosti využívať.
No zo všetkého najviac mi je smutno z tých detí, ktoré nemajú takého učiteľa, akým bola tá MOJA. A pritom stačí jeden taký za celý život.
Pretože ten môj najviac zmenila práve ONA. A stačili jej na to dva roky, keď ma vzdelávala, aby som vedela. Vychovávala, aby som mohla. A viedla k tomu, aby som chcela…
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
